Alžír 4. decembra 2024 – Alžírsko je považované za jeden zo zdrojov zemného plynu, ktorý by mohol nahradiť časť ruských dodávok do Európy. Schopnosť krajiny vyvážať plyn však ovplyvňuje viacero faktorov. Pomalší než očakávaný rast domáceho dopytu podporovaný obnoviteľnými zdrojmi energie by mohol kompenzovať problémy spojené s udržaním ťažby plynu na rekordnej úrovni. Téme sa venoval portál Natural Gas World.
Alžírsku sa podarilo zvrátiť prognózy, podľa ktorých kombinácia nevýrazného rastu produkcie zemného plynu a rastúceho domáceho dopytu zníži objem vývozu. Vďaka tomu sa od ruskej invázie na Ukrajinu začiatkom roka 2022 ukázalo ako spoľahlivý dodávateľ potrubného plynu do Talianska a Španielska, ale aj do ďalších krajín EÚ prostredníctvom vývozu LNG.
Alžírsky vývoz LNG dosiahol vlani 19 bcm, čo je síce menej ako jeho vývozná kapacita, ale o 3,4 bcm viac ako v roku 2021 a najvyššia úroveň za viac ako desať rokov.
Oživenie alžírskej produkcie plynu však nebolo reakciou na vojnu na Ukrajine. Podľa údajov Energetického inštitútu dosiahla ťažba v roku 2021 rekordných 101,1 bcm, čo je oproti roku 2020 skok o takmer 25 %. V roku 2022 klesla a potom v roku 2023 dosiahla ďalší rekord 101,5 bcm. Vývoz tento vývoj nasledoval a vlani predstavoval 53,5 bcm s výrazným skokom o 4,6 bcm v objeme LNG.
Nárast vývozu LNG v minulom roku umožnila kombinácia viacerých faktorov: nižší vývoz potrubiami, návrat k rekordnej úrovni ťažby a pokles domácej spotreby. Alžírsko má nadbytočnú vývoznú kapacitu pre plynovody aj LNG, ale vývoz skvapalneného plynu bude mať zrejme prednosť, keďže európsky dopyt po plyne dosiahne vrchol a potom klesne v dôsledku energetickej transformácie, poznamenal NGW.
Závislosť od plynu
Alžírske hospodárstvo je do značnej miery závislé od domáceho plynu, ktorý sa na spotrebe primárnej energie podieľa 65,5 %. Zvyšok tvorí prevažne ropa a menej ako 1 % prispievajú OZE vrátane hydro zdrojov. Hoci krajina nemá vodný potenciál, disponuje dostatkom slnečného svitu a má obrovský potenciál veternej energie, ale zatiaľ sa jej nepodarilo naplno využiť nové OZE.
Výsledkom je, že tieto zdroje sa zatiaľ nedokázali presadiť v systéme výroby elektrickej energie, v ktorom dominuje výroba z plynu. Rastúci domáci dopyt po tomto palive je hlavným faktorom, ktorý obmedzuje objem alžírskeho vývozu. V roku 2020 domáca ťažba plynu klesla na úroveň z roku 2015, ale domáci dopyt mal silne rastúcu trajektóriu a vzrástol z 32,1 bcm v roku 2013 na 50,3 bcm v roku 2022.
Pokles domácej spotreby o 4 bcm v roku 2023 bol preto výrazne mimo trendu a je nepravdepodobné, že by predstavoval jeho dlhodobú zmenu. Výroba elektriny klesla z 91,2 TWh na 85,9 TWh, čo znamenalo nižší dopyt po plyne na jej výrobu. Okrem toho krajinu postihli suchá, ktoré utlmili poľnohospodársku činnosť, čo mohlo znížiť dopyt po dusíkatých hnojivách, pre výrobu ktorých je zemný plyn kľúčovou surovinou, uviedol NGW.
Nižšia ťažba ropy – vyššia dostupnosť plynu
Okrem poklesu domáceho dopytu v minulom roku je ďalším faktorom, ktorý podporuje väčšiu dostupnosť plynu na vývoz, skutočnosť, že Alžírsko muselo použiť menej plynu na opätovné vtláčanie do ropných polí v dôsledku záväzku obmedziť ťažbu ropy, ku ktorému sa zaviazalo ako člen združenia OPEC.
Nedávna správa poradenskej a analytickej spoločnosti Wood Mackenzie uvádza, že objemy opätovne vtláčaného plynu v rokoch 2014 až 2022 výrazne klesli. „Pred rokom 2020 Alžírsko zvyčajne znovu vtláčalo 30 – 40 % hrubej produkcie plynu na podporu ťažby kvapalín. Od roku 2020 sa miera opätovného vtláčania pohybuje okolo 25 %,“ uvádza sa v správe. To predstavuje nárast dostupnosti plynu o viac ako 20 bcm.
Avšak rovnako ako zostáva neistá trajektória domáceho dopytu po plyne, to isté platí aj pre objemy plynu potrebného na budúce vtláčanie do ropných polí. Vychádzajúc z ukončenia znižovania ťažby zo strany OPEC a pokračujúceho dozrievania ropných polí v krajine, Wood Mackenzie očakáva, že objemy spätného vtláčania sa výrazne zvýšia z minima dosiahnutého v roku 2022.
Do budúceho roka prekročia úroveň z roku 2014, aj keď budú sprevádzané vyššou úrovňou hrubej ťažby plynu. Potom podľa prognózy nastane krátke plató. Od roku 2029 do roku 2030 začnú objemy reinjektáže opäť klesať, ale hrubé objemy plynu začnú klesať oveľa prudšie, čo opäť zníži objemy plynu dostupné na vývoz.
Táto prognóza je prirodzene neistá. Uvoľňovanie ťažobných škrtov zo strany OPEC neprebieha podľa plánu vzhľadom na slabší dopyt po rope. V septembri organizácia predĺžila škrty do konca novembra. Znižovanie sa bude postupne ukončovať v priebehu budúceho roka – možno…
Volebný úspech Donalda Trumpa v USA navyše predznamenáva dereguláciu amerického ropného a plynárenského priemyslu a potenciálne zníženie daní, čo by malo podporiť ťažbu ropy a plynu mimo OPEC-u.
Ďalší odklad uvoľňovania produkčných škrtov zo strany združenia, a tým aj pokračovanie nižších požiadaviek na spätné vtláčanie plynu v Alžírsku pri ťažbe ropy, je tak možným scenárom. Zameranie sa na plynové projekty prinášajúce aj kvapalné podiely zemného plynu, na ktoré sa nevzťahujú kvóty OPEC, tiež umožní Alžírsku podporiť ich ťažbu bez väčšieho odčerpávania objemu zemného plynu.
Alternatívou je scenár vysokého rastu domáceho dopytu po plyne sprevádzaný rastúcimi požiadavkami na vtláčanie, ktorý by pre vývoz neveštil nič dobré, konštatoval NGW.
Nová produkcia plynu
Alžírsko bolo úspešnejšie, než mnohí pozorovatelia predpovedali, pri spúšťaní novej ťažby, ako aj pri udržiavaní úrovne ťažby z obrovského, ale starnúceho ložiska Hassi R’Mel, ktoré stále predstavuje takmer polovicu celkovej produkcie plynu v krajine. Úroveň investícií zahraničných spoločností sa zvyšuje, čo reflektuje prijatie nového zákona o uhľovodíkoch v roku 2019, ktorý zlepšil ponúkané daňové podmienky a zabezpečil väčšiu flexibilitu zmlúv.
Zdá sa, že vláda má v úmysle udržať investície do sektora ropy a zemného plynu, pričom začiatkom tohto roka oznámila, že v nasledujúcich štyroch rokoch vynaloží 50 miliárd USD na zvýšenie ťažby. Štátna ropná a plynárenská spoločnosť Sonatrach prisľúbila len na tento rok 8,8 mld. USD.
V apríli bolo podpísané memorandum o porozumení s francúzskou spoločnosťou TotalEnergies o zhodnotení a rozvoji zdrojov plynu v severovýchodnom regióne Timimoun. V máji nasledovala dohoda s americkou spoločnosťou ExxonMobil o štúdii rozvoja zdrojov uhľovodíkov v panvách Ahnet a Gourara. V júni bolo zas podpísané memorandum o porozumení s americkou spoločnosťou Chevron, ktorého cieľom je zhodnotiť oblasti v panvách Ahnet a Berkine.
Napriek problémom s nízkopriepustnými ložiskami a vysokým obsahom CO2 sa dlhodobé projekty, napríklad v lokalitách Hassi Ba Hamou, Hassi Tidjerene a Tinerkouk, dostali do fázy ťažby. Ďalšie dlho odkladané projekty sa stále realizujú, napríklad Ain Tsila, ktorý by mal v prvej fáze priniesť 3,5 bcm plynu.
Napriek sú pozorovatelia pesimistickí. WoodMac označuje zásobáreň budúcich projektov v krajine v oblasti ťažby zemného plynu na zelenej lúke za „nedostatočnú“, čo je odrazom prísnych daňových podmienok platných pred rokom 2019 a následného nedostatočného prieskumu zo strany medzinárodných spoločností. Podľa všeobecného názoru bude v Alžírsku, napriek nedávnym úspechom, ťažké udržať úroveň nedávneho plynárenského boomu, uviedol NGW.
OZE na obzore
Podľa štúdie Medzinárodnej finančnej korporácie a Globálnej rady pre veternú energiu má Alžírsko najväčší potenciál veternej energie na pevnine v Afrike s obrovským výkonom 7700 GW, ale inštalovaný výkon na konci roka 2023 bol len 10 MW. Napriek dostatku slnečného svitu predstavoval inštalovaný solárny výkon len 452 MW.
Aj keď sa doteraz dosiahol len malý pokrok, Alžírsko si stanovilo ambiciózne ciele v oblasti OZE. Vláda dúfa, že do roku 2035 bude nainštalovaných 15 – 20 GW ich kapacity, čo by malo pokryť 27 % dopytu po elektrickej energii. Ak by sa to podarilo, uvoľnili by sa značné objemy plynu na vývoz.
Dve verejné súťaže v roku 2023 naznačujú, že vláda začína svoje ambície v oblasti OZE brať vážnejšie. V marci Sonelgaz-ENR, dcérska spoločnosť štátnej energetickej spoločnosti Sonelgaz, podpísala koncesné zmluvy s rôznymi spoločnosťami vrátane niekoľkých čínskych firiem na financovanie, výstavbu a prevádzku 3 GW solárnej energie.
Investičné prostredie pre OZE v Alžírsku však zostáva problematické. Obmedzenia siete znamenajú, že integrácia projektov OZE je nákladná a často závisí od inštalovania novej prenosovej infraštruktúry. Krajina tiež dotuje elektrickú energiu a spoločnosť Sonelgaz má veľký finančný deficit.
Vojna na Ukrajine zvýšila záujem EÚ o rodiacu sa energetickú transformáciu Alžírska z klimatických dôvodov, ako aj preto, že rozvoj OZE v krajine by podporil vývoz plynu, a tým aj európsku energetickú bezpečnosť. Perspektíva vývozu vodíka do EÚ bola považovaná za prostriedok, ktorým by Alžírsko mohlo kompenzovať prípadný pokles európskeho dopytu po plyne.
Obchodné a investičné vzťahy medzi EÚ a Alžírskom sú však naďalej neisté. V júni spustila EK procedúru riešenia sporov s Alžírskom v rámci dohody o pridružení medzi EÚ a Alžírskom z roku 2002 po neúspechu oficiálnych sťažností a priamych rokovaní. Predmetom sporu je niekoľko obchod obmedzujúcich opatrení, ktoré Alžírsko zaviedlo od roku 2021.
V dôsledku toho Alžírsko nepredstavuje pre väčšinu zahraničných spoločností pôsobiacich v oblasti OZE mimoriadne atraktívny alebo bezpečný trh na investovanie a domáce kapacity v tomto odvetví sú nízke. Zapojenie čínskych spoločností pravdepodobne povedie k rozšíreniu solárnej kapacity krajiny a 15 GW do roku 2035 nie je v žiadnom prípade nereálnych, ak sa tento cieľ dosiahne prevažne prostredníctvom fotovoltaiky, a nie vetra, uzavrel NGW.