Washington 9. februára 2026 – Spojené štáty sa v januári podieľali na dovoze LNG do Európskej únie 60 %, uviedla nedávno spoločnosť Kpler pre agentúru Reuters s tým, že za celý rok 2026 by sa tento podiel mohol dostať na približne 65 %. Niektorí experti sa domnievajú, že kým pre Európu a jej priemysel by ďalší rozmach amerického LNG sektora a zvýšenie jeho exportu mohli mať priaznivé dôsledky v podobe znižovania cien energií oproti úrovniam z čias energetickej krízy, energetické účty spotrebiteľov v USA by naopak mohli vzrásť. Komentátor Alex Kimani sa téme venoval v príspevku pre portál oilprice.com.
Spojené štáty si v uplynulých rokoch upevnili pozíciu svetového lídra v exporte skvapalneného zemného plynu (LNG) vďaka rastúcemu dopytu po zemnom plyne v Európe a Ázii. Export LNG zo Spojených štátov dosiahol v roku 2025 rekordných 111 miliónov ton, čím po prvýkrát prekročil hranicu 100 miliónov metrických ton, a to vďaka vysokému využitiu a novým kapacitám z projektov, ako bol napríklad Plaquemines LNG spoločnosti Venture Global.
Podľa názorov rôznych stakeholderov a pozorovateľov trhu to však môže byť len začiatok ďalšieho boomu LNG v Spojených štátoch. Americký Úrad pre energetické informácie (EIA) napríklad predpovedá, že vývozná kapacita LNG v USA sa do roku 2029 viac ako zdvojnásobí, pričom v rokoch 2025 až 2029 pribudne odhadom 13,9 miliárd stôp kubických denne (bcf/d) novej kapacity, keď projekty ako Plaquemines LNG Phase 1 a Corpus Christi Stage 3 dosiahnu plnú prevádzku. Okrem toho sa očakáva, že ďalšie projekty, ako Delta LNG, Calcasieu Pass 2 LNG a iné, ešte viac zvýšia kapacitu USA smerom k roku 2030.
Prílev LNG – nižšie ceny energií v Európe?
Energetickí experti však súčasne varujú, že tento rast bude mať svoju cenu, ako všetko ostatné, poznamenal Kimani, ktorý v tejto súvislosti poukázal na údaje poradenskej a analytickej spoločnosti Wood Mackenzie. Podľa nich, európsky dopyt po zemnom plyne z priemyselných sektorov od roku 2021 klesol o 21 %, zatiaľ čo dopyt po elektrine sa znížil o 4 % v dôsledku prudkého rastu cien plynu po ruskej invázii na Ukrajinu.
WoodMac však predpokladá, že prebiehajúca masívna vlna nových globálnych dodávok LNG, predovšetkým z USA a Kataru, by mala do roku 2030 znížiť ceny plynu obchodovaného v Európe takmer o polovicu v porovnaní s úrovňami z roku 2025, čím by európsky priemysel do roku 2032 ušetril približne 46 miliárd USD (cca 38 mld. €) ročne.
Naopak, prudký nárast vývozu LNG a rastúci dopyt zo strany dátových centier umelej inteligencie by mali podľa prognóz v rokoch 2030 až 2035 vytlačiť domáce ceny plynu v USA na priemernú úroveň 4,90 USD/MMBtu, čo predstavuje nárast takmer o 50 % oproti úrovni z roku 2025, upozornil Kimani pre oilprice.com. To znamená zmenšenie „konkurenčnej priepasti“ medzi USA a Európou, pričom veľká nákladová výhoda, ktorú americkí výrobcovia využívali viac ako desať rokov, sa zmenší napriek tomu, že energia v USA zostane v absolútnych číslach lacnejšia ako energia v Európe.
To však neznamená, že európski výrobcovia budú mať dôvod sťažovať sa. EÚ sa stala silne závislá od USA, ktoré jej na začiatku roka 2026 dodávali viac ako 57 % dovozu LNG, čo predstavuje značný nárast z 45 % v roku 2024. Pokles cien energií následne prinesie výhody energeticky náročným odvetviam, ako sú petrochemický, metalurgický a chemický priemysel, ktoré sú od globálnej energetickej krízy pred štyrmi rokmi pod silným tlakom nákladov, uviedol komentátor s tým, že podľa WoodMac tieto sektory prechádzajú „obdobím zvrátenia cien“, ktoré im umožní stabilizovať sa alebo zotaviť. Nižšie náklady na energie by mohli v Európe otvoriť nové príležitosti pre rast, pričom WoodMac predpovedá, že farmaceutický, potravinársky a dátový sektor na kontinente pravdepodobne získajú väčší podiel na medzinárodnom trhu.
LNG boom – dvojsečný meč pre USA?
Pre americkú ekonomiku by to však nová situácia mohla byť „dvojsečným mečom“. Boom LNG v USA totiž môže mať komplexný a často protichodný vplyv na americkú ekonomiku, keďže je hlavným motorom rastu HDP, tvorby pracovných miest a investícií do infraštruktúry, ale zároveň zvyšuje domáce náklady na energiu a komplikuje energetickú transformáciu, poznamenal Kimani pre oilprice.com.
Podľa štúdie S&P Global by mal boom LNG do roku 2040 prispieť k HDP USA sumou až 1,3 bilióna USD a vygenerovať 166 miliárd USD na federálnych a štátnych daňových príjmoch. Očakáva sa, že tento priemysel vytvorí takmer 500 000 pracovných miest, vrátane priamych, nepriamych a indukovaných pracovných miest. Predpokladá sa, že viac ako 50 miliárd dolárov poputuje do nových, rozsiahlych infraštruktúrnych projektov (napr. Plaquemines, Golden Pass, Port Arthur).
Na druhej strane odborníci varujú, že aj relatívne mierny nárast cien plynu a energie môže viesť k výraznému zvýšeniu prevádzkových nákladov, čo môže mať negatívny vplyv na marže. Analýza organizácie Industrial Energy Consumers of America zistila, že každý 1 dolár nárastu ceny Henry Hub stojí amerických spotrebiteľov a výrobcov ročne približne 54 miliárd dolárov v kombinovaných výdavkoch na plyn a elektrinu, vrátane 20 miliárd dolárov navyše na výdavkoch na elektrinu, ako aj 34 miliárd dolárov nárastu priamych nákladov na zemný plyn pre spotrebiteľov a výrobcov. Pre výrobcov, ktorí často nemôžu preniesť náklady na energie tak ľahko ako regulované energetická spoločnosti, predstavuje zvýšenie ceny Henry Hub o jeden dolár priamu hrozbu pre ich konkurenčnú výhodu, uviedol komentátor.
Odvetvia, ktoré sú vo veľkej miere závislé od zemného plynu, ako sú napríklad spracovateľský priemysel, chemický priemysel a výroba hnojív, čelia zvýšeným prevádzkovým nákladom, ktoré sa do roku 2050 odhadujú až na 125 miliárd dolárov. Negatívne dôsledky súčasného boomu v oblasti umelej inteligencie a LNG však nemusia pocítiť len veľké odvetvia. Zvýšený vývoz prepája domáci trh so zemným plynom v USA s vyššími globálnymi cenami, čo vedie k vyšším účtom za elektrinu a kúrenie pre americké domácnosti.
Analytici zároveň varujú, že USA by mohli čeliť domácej energetickej kríze, ktorá by mohla vyvolať prudký nárast cien energií, ak rast ťažby zemného plynu nedokáže uspokojiť rast dopytu po exporte. To by mohlo mať negatívny vplyv na prechod na čistú energiu, keďže vyššie ceny zemného plynu zvýšia konkurencieschopnosť uhlia na domácom trhu s elektrinou, uzavrel komentátor Alex Kimani pre portál oilprice.com.