Bratislava 6. októbra 2025 – Európska únia v tomto roku síce zmiernila pravidlá pre skladovanie zemného plynu a členským štátom v tejto oblasti poskytla väčšiu flexibilitu, na dôležitosti vytvorenia dostatočných zásob pred zimou to však nič nemení. Svedčí o tom aj skutočnosť, že dve tretiny členských štátov EÚ už prekročili skladovacie ciele EÚ stanovené na obdobie od 1. októbra do 1. decembra, vyplýva z údajov platformy transparentnosti združenia Gas Infrastructure Europe. Téme sa venoval portál argusmedia.com.
V stredu 1. októbra 2025 podľa neho prekročilo ciele 12 krajín – pri zohľadnení povolených odchýlok. Z nich sedem malo zásoby nad 90 % kapacity zásobníkov, ostatné splnili ciele pri zohľadnení odchýlok.
V stredu ráno mali členské štáty EÚ spolu 940 TWh v zásobníkoch, čo predstavuje 82,5 % kapacity. Hoci čisté vtláčanie bolo najrýchlejšie za posledné tri roky v septembri, na úrovni 1,9 TWh/d, európske zásoby boli k 1. októbru o 10 percentuálnych bodov nižšie ako v rokoch 2023 a 2024, uviedol Argus.
Pripomenul, že na základe zmeneného nariadenia o skladovaní plynu musia členské krajiny splniť cieľ naplnenia zásobníkov „kedykoľvek v období od 1. októbra do 1. decembra“. Hlavný cieľ je naďalej stanovený na 90 % kapacity, ale povolené odchýlky a flexibilita ho pre niektoré krajiny fakticky znižujú.
V krajinách, kde je skladovacia kapacita vysoká v porovnaní s ročnou spotrebou, môže byť cieľom 35-percentná priemerná ročná spotreba za predchádzajúcich päť rokov. Zmenené a doplnené nariadenie zaviedlo zníženie až o päť bodov, ak národná produkcia presiahne priemernú ročnú spotrebu za predchádzajúce dva roky alebo ak krajina disponuje skladovacím zariadením s pomalým cyklom s kapacitou nad 40 TWh, uviedol portál argusmedia.com.
Nariadenie podľa neho umožňuje aj odchýlku až 10 percentuálnych bodov od 90-percentného cieľa, ak „ťažké podmienky“ obmedzujú napĺňanie zásobníkov. Nariadenie uvádza „nízky sezónny cenový spread“ ako jednu z možných ťažkých podmienok. Vzhľadom na to, že rozpätie medzi letom 2025 a zimou 2025–2026 bolo v zime 2024–2025 na mnohých európskych uzloch záporné, zdá sa pravdepodobné, že členské štáty by mohli túto výnimku využiť, konštatoval Argus s tým, že členský štát, ktorý chce využiť túto flexibilitu, musí konzultovať s Európskou komisiou a „okamžite poskytnúť odôvodnenie“.
Tri krajiny smerujú k nesplneniu cieľa
Zatiaľ čo tri členské krajiny by mali cieľ splniť v najbližších týždňoch, tri ďalšie – Dánsko, Chorvátsko a Švédsko – sú na ceste k nesplneniu termínu k 1. decembru, ako konečnému termínu flexibilného časového rozpätia.
Zásoby v Španielsku a Bulharsku boli 1. októbra v rámci 10-bodovej tolerancie pre ťažké trhové podmienky, a to na úrovni 3,3, resp. 9,5 bodu.
Holandsko bolo 3,5 bodu od svojho cieľa 74 %, ktorý sa krajina zaviazala splniť, ako v stredu uviedlo ministerstvo hospodárstva pre Argus. V októbri 2024 krajina zaznamenala čisté čerpanie zo zásobníkov, ale ak bude čisté vtláčanie tento rok v súlade s októbrom 2023 na úrovni 147 GWh/d, holandské zásoby by 4. novembra mohli prekročiť 74 %.
Dánsko malo k 1. októbru zďaleka najnižšie zásoby v percentuálnom vyjadrení – 50 %. Krajina minulý rok nesplnila cieľ EÚ pre 1. november, keď jej zásoby dosiahli 75,1 %, oveľa menej ako vtedy možná 5-bodová odchýlka, pripomenul portál argusmedia.com.
Krajina podľa neho pravdepodobne stanovený cieľ nesplní ani tento rok. V dňoch 24. až 30. septembra firmy vtláčali do dánskych zásobníkov 52,4 GWh plynu denne, čo je jedna z najvyšších sedemdňových hodnôt tohto leta. Za predpokladu, že táto rýchlosť vydrží aj v októbri a novembri, Dánsko by malo 1. decembra v zásobníkoch 8,2 TWh, čo predstavuje 83,3 % kapacity, teda v rámci 10-bodovej tolerancie. Skutočné napĺňanie zásobníkov však môže byť oveľa pomalšie, keďže firmy v novembri v štyroch z posledných piatich rokov zaznamenali čistý výber zo zásobníkov.
Za predpokladu, že sa v októbri a novembri tohto roku zopakuje čisté vtláčanie na úrovni 4 GWh/d, dánske zásoby by sa za dva mesiace zvýšili na 5,2 TWh, alebo 52,7 %, k 1. decembru. Dánska produkcia plynu (pole Tyra) však tento rok vzrástla, čím sa zvýšila bezpečnosť dodávok a otvoril sa priestor pre čisté vtláčanie neskôr v zime.
Chorvátske zásoby boli k 1. októbru na úrovni 76,2 %, čo predstavuje 3,6 TWh. Firmy minulý mesiac ťažili zo zásobníkov z dôvodu údržby LNG terminálu na ostrove Krk s kapacitou 2,3 mil. t/rok. Krk by mal byť opäť v prevádzke v polovici októbra, uviedol prevádzkovateľ terminálu LNG Hrvatska pre Argus.
Za predpokladu, že firmy budú pokračovať v čistej ťažbe zo zásobníkov v septembrovom tempe až do 15. októbra, a potom prejdú na čisté vtláčanie v súlade s októbrom 2024 – predtým, ako sa opäť vrátia k čistým výberom v novembri – chorvátske zásoby budú 1. decembra na úrovni 73,1 % kapacity.
Švédsko tiež smeruje k nesplneniu cieľa, ale jeho technická skladovacia kapacita je 104 GWh a domáca spotreba je veľmi nízka, celkovo 8 TWh v roku 2023, ako ukazujú najnovšie vládne údaje.
Firmy zvyčajne pokračujú v čistom vtláčaní v októbri a v novembri prechádzajú na čistú ťažbu. To znamená, že podpriemerné minimálne teploty v októbri by mohli zvýšiť dopyt po kúrení a obmedziť množstvo plynu, ktoré je k dispozícii na vtláčanie, čo by viedlo k čistým výberom, uviedol portál argusmedia.com.
K takejto situácii už podľa neho došlo koncom septembra v niekoľkých členských štátoch, s akceleráciou v posledný deň mesiaca, keď bolo zaznamenané prvé celkové čisté čerpanie zo zásobníkov EÚ od 8. apríla. Firmy z nich 30. septembra odčerpali 471 GWh plynu.
K 1. októbru predpovede počasia uvádzali, že minimálne teploty zostanú počas zvyšku mesiaca vo väčšine európskych krajín pod sezónnymi normami, uzavrel portál argusmedia.com.