Belehrad 24. novembra 2025 – Srbsko je jednou z európskych krajín, ktoré musí riešiť situáciu s dodávkami plynu v súvislosti s nejasným osudom pokračovania zmluvy s ruským Gazpromom a ukončením importu ruského plynu, ktorý presadzuje EÚ. Turecká štátna spoločnosť BOTAS by mohla v prvom štvrťroku 2026 exportovať plyn do Srbska, aby zmiernila tlak na zmluvy a dodávky súvisiace s ruským plynom, za predpokladu, že Turecko samo bude mať k dispozícii dostatočné dodávky, z ktorých časť bude môcť exportovať. Téme sa venoval portál argusmedia.com.
Platnosť dlhodobej zmluvy Srbska s ruským Gazpromom, na základe ktorej balkánska krajina dostáva 2,2 mld. m3 plynu ročne, mala pôvodne vypršať 31. mája tohto roku, bola však predĺžená do 31. decembra 2025. Obe strany rokovali o novej zmluve takmer celý tento rok, ale zatiaľ sa nedohodli na cenách a harmonograme dodávok.
Srbsko podľa Argusu očakáva, že dohoda bude po štvrtýkrát predĺžená do konca marca, aby pokryla vykurovacie obdobie, povedal 17. novembra generálny riaditeľ spoločnosti Srbijagas Dušan Bajatovič. Ak však budú ruské dodávky zastavené pre zmluvné problémy, Srbsko má alternatívne možnosti na zabezpečenie dodávok, vrátane Turecka, dodal.
Hlavným zdrojom plynu pre Srbsko, Bosnu a Hercegovinu, ako aj Severné Macedónsko sú dodávky od Gazpromu prepravované cez podmorský plynovod TurkStream (43 mil. m3/deň) a naň nadväzujúce potrubia na súši. Do bulharskej siete vstupujú v bode Strandža 2/Malkoclar na hraniciach s Tureckom a do Srbska sa dostávajú cez bod Kirejevo/Zajčar s kapacitou 38 mil. m3 denne.
Na základe údajov o čistých tokoch z Bulharska do Srbska a ďalších vývozov do Maďarska bolo do Srbska v období od 1. januára do 20. novembra dodaných približne 91 GWh, resp. 8 mil. m3 plynu denne. Tento údaj však zahŕňa aj objemy prepravované ďalej do Bosny a Hercegoviny cez bod Zvornik, poznamenal portál argusmedia.com.
Turecko ako alternatívny dodávateľ
Využitie veľkej tureckej regasifikačnej kapacity by podľa neho mohlo viesť k prebytku dodávok v Turecku a potenciálnemu vývozu do Srbska, a to napriek rýchlo rastúcej domácej spotrebe. Turecko už plyn do Srbska vyváža, ale zatiaľ len prostredníctvom nákladných vozidiel s LNG a v obmedzených objemoch. V samotnom v septembri 2025 takáto forma exportu do Srbska dosiahla 50 000 m3, zatiaľ čo za celý minulý rok bolo cisternami dodaných 140 000 m3.
Pokiaľ ide o potrubné prepojenie, na turecko-bulharských hraniciach a v bodoch Kalotina/Dimitrovgrad a Kirejevo/Zajčar medzi Bulharskom a Srbskom je však dostatok voľnej kapacity. Spoločnosť Bulgartransgaz tento rok prijala 1,6 mld. m3 plynu cez bod Strandža 1/Malkoclar so vstupnou kapacitou približne 4 mld. m3 ročne. Pre porovnanie za celý rok 2024 to bolo 1,8 mld. m3 plynu, vyčíslil portál argusmedia.com.
V prípade, že by spoločnosti BOTAS a Srbijagas dospeli k dohode o dodávkach plynu na január 2026, hneď po aktuálne očakávanom ukončení dodávok z Ruska, turecká spoločnosť bude mať tarifnú výhodu, pretože na domácom trhu pôsobí ako dodávateľ aj prevádzkovateľ plynárenskej siete. Obchodná divízia spoločnosti BOTAS by však podľa zverejnených taríf na tento plynárenský rok musela zaplatiť najmenej 3,19 €/MWh za dodávky plynu na bulharskú stranu. A za mesačné dodávky v januári 2026 do bodu Kalotina/Dimitrovgrad uvádza bulharský prevádzkovateľ systému Bulgartransgaz kombinovaný poplatok za prepravu, objem a vyrovnanie vo výške 0,86 €/MWh, podľa tarifného kalkulátora prevádzkovateľa. Ak plyn smeruje do bodu Kirejevo/Zajčar, cena stúpa na 1,16 €/MWh bez DPH. V Srbsku je vstupný poplatok do siete za január na úrovni 1,07 €/MWh, pričom podľa obchodníkov sa pri použití trasy Kirejevo/Zajčar pripočítava priemerný komoditný poplatok vo výške 0,15 – 0,20 €/MWh.
V každom prípade by potenciálna dodávateľská dohoda bola možná len v prípade, ak by Turecko malo prebytok plynu na export. Turecko má veľkú prepravnú kapacitu, ale rastúca domáca spotreba môže spôsobiť, že bude váhať s uzavretím exportnej dohody na zimu, ktorej závažnosť je neistá. Ak však Turecko dokáže využiť svoju regasifikačnú kapacitu LNG na úrovni 161 mil. m3 denne v obdobiach dostatočných potrubných dodávok, mohlo by Srbsku poskytnúť potrebnú krátkodobú flexibilitu, uviedol Argus.
Zvýšenie azerbajdžanského exportu do Srbska nepravdepodobné
Ďalšiu možnosť zdrojovania pre Srbsko predstavuje Azerbajdžan, podľa Argusu však nie je pravdepodobné, že by v krátkodobom horizonte zvýšil dodávky do Srbska, vzhľadom na obmedzený rast domácej produkcie a aktuálne plné využitie exportnej kapacity do Európy.
Samotný minister Bajatovič uviedol, že Azerbajdžan nemôže túto zimu poslať Srbsku ďalší plyn. Podľa najnovších údajov azerbajdžanského ministerstva energetiky krajina v období január – september 2025 zo svojich štyroch polí vyprodukovala celkom 38,2 mld. m3 plynu, teda o 3 % viac ako 37,1 mld. m3 v rovnakom období minulého roka.
Uvedený nárast je v súlade s plánovaným zvýšením prepravnej kapacity Transjadranského plynovodu o 1,16 mld. m3 ročne od januára 2026. Táto dodatočná kapacita však už bola pridelená talianskym zákazníkom, takže pre Srbsko nezostáva k dispozícii žiadny prebytok dodávok, konštatoval Argus.
Srbijagas a jeho azerbajdžanský partner, štátna spoločnosť SOCAR, majú zmluvu na dodávku 400 miliónov m3 v rokoch 2024–2026, pravdepodobne prostredníctvom prepojovacieho potrubia Bulharsko-Srbsko s kapacitou 1,8 miliardy m3 ročne, ktoré prechádza cez bod Kalotina/Dimitrovgrad. Okrem toho strany podpísali krátkodobú dohodu o dodávke ďalších 1 milióna m3 denne v zime 2024–2025. Podľa údajov spoločnosti Bulgartransgaz Srbsko v období od 1. januára do 19. novembra tohto roku dostalo cez bod Kalotina/Dimitrovgrad 272 mil. m3 plynu, pričom za celý rok 2024 to bolo 108 mil. m3, uzavrel portál argusmedia.com.
Možný nárast cien plynu
Srbsko v otázke dodávok plynu ovplyvňuje aj plánovaný odchod od ruských energonosičov, ktorý presadzuje Európska únia. Tamojší energetický konzultant Nenad Nikolič začiatkom novembra pre analytickú a dátovú spoločnosť Montel povedal, že Srbsko – v dôsledku rozhodnutia EÚ zastaviť dodávky z Ruska – čelí riziku zvýšenia cien plynu o 30 až 50 %.
„Keďže sa očakáva, že všetky členské štáty EÚ v našom okolí prestanú v najbližšom období nakupovať plyn v dôsledku tlaku zo strany Bruselu alebo Trumpa, náklady Srbska na prepravu plynu sa zvýšia, pretože objemy dovozu sú v porovnaní s kapacitou plynovodu malé,“ uviedol Nikolič, ktorý narážal na dohodu EÚ o zákaze dovozu ruského plynu od začiatku roka 2028.
Západobalkánske krajiny čelia rastúcej neistote v dôsledku zákazu EÚ, varovali predstavitelia priemyslu. Nikolič pre Montel povedal, že sa uvidí, či zvýšenie cien o 30 – 50 % bude pre Srbsko ekonomicky zvládnuteľné.
Podľa bývalého námestníka ministra energetiky Rašu Kojčiča krátkodobé predĺženia zmlúv s Gazpromom znamenajú vyššie náklady na plyn, pretože dodávky na menšie trhy sa stávajú menej ekonomické.
Srbsko sa snaží nachádzať riešenia aj v oblasti skladovania plynu, pričom vláda deklarovala zvýšiť kapacitu svojho zásobníka plynu Banatski Dvor z 450 na 750 mil. m3 do konca roka 2026. Skúma aj nové prepravné trasy cez Maďarsko, Bulharsko a Grécko. V rámci týchto snáh sa tiež zameriava na urýchlenie výstavby nového plynovodu s Severnou Macedóniou, ktorého sprevádzkovanie sa očakáva v roku 2028.
Národní prevádzkovatelia prepravných sústav Srbijagas a Nomagas v tejto súvislosti podpísali začiatkom novembra memorandum o spolupráci s cieľom urýchliť realizáciu projektu. Obojsmerné prepojenie bude mať dĺžku približne 70 km (47 km v Srbsku a 23 km v Macedónsku). V Macedónsku bude napojené na existujúci plynovod v Klečovci a v Srbsku na plynovod vo Vranje.
„Prepojovacie plynové potrubie so Srbskom je jedným z najdôležitejších regionálnych infraštruktúrnych projektov, ktorý umožní skutočnú energetickú stabilitu a bezpečnosť. Tento projekt je dôležitý nielen pre Macedónsko a Srbsko, ale aj pre celú Európu,“ uviedla macedónska ministerka energetiky, baníctva a nerastných zdrojov Sanja Božinovská v Skopje po stretnutí so srbskými predstaviteľmi.