Brusel 10. septembra 2026 – Európska komisia by v ďalšom znení smernice o podpore energie z obnoviteľných zdrojov (RED) mohla upustiť od záväzných vnútroštátnych cieľov pre obnoviteľný vodík a namiesto toho navrhnúť orientačný celoúnijný cieľ spotreby vo výške 8 miliónov ton ročne do roku 2040. Vyplýva to z návrhu dokumentu, ktorý mala k dispozícii spoločnosť Argus, poskytovateľ informácií o trhu, cenových odhadov a analýzy údajov pre globálne trhy s energiou a komoditami.
Návrh posúdenia vplyvu Európskej komisie týkajúci sa „rámca pre energiu z obnoviteľných zdrojov po roku 2030“ v rámci RED IV obsahuje v rámci „balíka politických opatrení“ opatrenie bez záväzných kvót. To naznačuje preferenciu tohto prístupu pred dvoma alternatívami uvedenými v dokumente.
Navrhované opatrenie by stanovilo „orientačný cieľ EÚ pre spotrebu obnoviteľného vodíka na energetické a neenergetické využitie v priemysle a rafinériách“ vo výške 8 miliónov ton ročne do roku 2040, uvádza sa v dokumente. Za vodík spĺňajúci požiadavky by sa podľa dokumentu mohol považovať aj nízkouhlíkový elektrolytický vodík, napríklad vyrábaný s využitím jadrovej energie, uviedol Argus.
Celoúnijný cieľ by mal byť krytý „finančnou podporou a stimulmi na úrovni EÚ a členských štátov“.
Výrobcovia obnoviteľného alebo nízkouhlíkového elektrolytického vodíka by mohli predávať kredity povinným subjektom v rámci vnútroštátnych kvótových systémov pre dodávateľov palív v doprave, hoci po roku 2030 by tieto systémy už nemali osobitné podkvóty pre vodík. Na rozdiel od súčasného systému by vodík dodávaný do priemyslu mohol vytvárať takéto kredity. To by v praxi umožnilo preniesť vyššie náklady v priemysle na spotrebiteľov motorových palív, čím by sa zmiernili obavy týkajúce sa konkurencieschopnosti priemyslu, uvádza sa podľa Argusu v dokumente.
Vyplýva tiež z neho, že navrhované opatrenie s orientačným cieľom 8 miliónov ton ročne by mohlo viesť k najefektívnejšiemu rozvoju využívania obnoviteľného vodíka „so zohľadnením systémových nákladov a integrácie elektriny“.
Zameranie na domácu spotrebu obnoviteľného vodíka a vylúčenie derivátov z cieľov by podľa návrhu „vytvorilo stimuly na umiestnenie procesu transformácie pre výrobu derivátov v EÚ“.
Text dokumentu podľa Argusu nenaznačuje, že by sa týmto opatrením mali meniť existujúce ciele RED III. Táto smernica vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu (RFNBO) dosiahnu do roku 2030 podiel 1 % na dodávkach palív v doprave. V priemysle musí byť do roku 2030 42 % všetkého vodíka z obnoviteľných zdrojov a do roku 2035 tento podiel musí dosiahnuť 60 %.
Dve alternatívy
V rámci posúdenia boli preskúmané dve alternatívne opatrenia. Jedno z nich by stanovilo záväzné vnútroštátne ciele pre obnoviteľný vodík v priemysle a doprave do roku 2040, čím by pokračoval súčasný rámec RED III. Text však neuvádza možné úrovne týchto cieľov.
Pri zachovaní záväzných vnútroštátnych cieľov by toto opatrenie zahŕňalo zmeny v možnostiach ich plnenia. Umožnilo by štatistické prevody medzi členskými štátmi s cieľom podporiť výrobu vodíka v regiónoch s najvyšším potenciálom pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Zároveň by umožnilo, aby sa prekročenie priemyselných cieľov započítavalo do cieľov v doprave, a členským štátom by umožnilo zahrnúť nízkouhlíkový elektrolytický vodík medzi možnosti plnenia cieľov.
V dokumente, ktorý Argus videl, sa uvádza, že toto alternatívne opatrenie by mohlo pomôcť „vybudovať vodíkové hospodárstvo vo všetkých členských štátoch“, ale súčasne mohlo by „viesť k využívaniu a výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov na výrobu vodíka tam, kde to nie je efektívne“.
Na základe „súčasných trendov a platnej legislatívy“ by spotreba elektrolytického vodíka v EÚ mohla do roku 2040 dosiahnuť 18 miliónov ton ročne, odhaduje správa. Podľa textu však prijatie vodíka nemusí byť také nákladovo efektívne, ako sa pôvodne predpokladalo, keďže pokles nákladov zaostal za očakávaniami.
Druhou alternatívou by podľa Argusu bolo zamerať sa výlučne na monitorovanie pokroku vo vodíkovom sektore a zároveň ukončiť platnosť cieľov RED III a dokonca zrušiť priemyselný cieľ na rok 2035. Pri tomto opatrení by neboli stanovené žiadne nové ciele ani mechanizmy finančnej podpory. To by však vzhľadom na výslednú neistotu v oblasti politík a nedostatok investičných stimulov viedlo k „suboptimálnej úrovni“ rozvoja využívania obnoviteľného vodíka, uzatvára správa. Okrem toho by toto opatrenie „výrazne znevýhodnilo priekopníkov na trhu“.
Posúdenie je čiastočne založené na úvodnej konzultácii so zainteresovanými stranami týkajúcej sa RED IV, ktorá sa uskutočnila začiatkom tohto roka, avšak úvahy o budúcom rámci sú stále vo veľmi počiatočnej fáze prípravy.
Text RED III sa finalizoval niekoľko rokov a konečné ustanovenia vrátane cieľov pre obnoviteľný vodík boli výsledkom kompromisu medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Európskou radou, pripomenul na záver Argus.