Baku 28. augusta 2024 – Azerbajdžan smeruje k dosiahnutiu svojho tohtoročného cieľa vývozu zemného plynu. Má však pred sebou ešte dlhú cestu k splneniu svojich ambicióznych exportných záväzkov na rok 2027. Téme sa venoval portál eurasianet.org. Okrem iného poukázal aj na problém sliepka/vajce, teda na jednej strane snahu Azerbajdžanu získať prísľub odberu jeho plynu od európskych zákazníkov, ktorí sa k nemu nechcú zaviazať bez toho, že Azerbajdžan preukáže potrebnú výrobnú (a prepravnú) kapacitu.
Prezident Ilham Alijev, prezentujúci Azerbajdžan ako „spoľahlivého dodávateľa“, oznámil na júlovej politickej konferencii v Spojenom kráľovstve, že ročný objem azerbajdžanského vývozu plynu v tomto roku by mal vzrásť o viac ako 10 % oproti celkovému objemu v roku 2022 a dosiahne takmer 13 miliárd metrov kubických (bcm) plynu.
Ak Azerbajdžan toto číslo naozaj dosiahne, bude to prvýkrát, čo krajina pošle viac ako polovicu svojho vývozu plynu do Európy.
Jeho celková produkcia plynu počas prvých siedmich mesiacov roku 2024 dosiahla 29,5 miliardy m3, čo je 4,6-percentný nárast v porovnaní s rovnaký, obdobím v predchádzajúcom roku. Pokiaľ de o export za uvedené obdobie, vzrástol o 5,7 % na 14,7 miliardy m3, z čoho niečo viac ako polovica (7,8 miliardy m3) smerovala do Európy.
Zatiaľ čo rast vývozu je silný, celkový objem je stále ďaleko pod úrovňou, ktorú Azerbajdžan potrebuje na splnenie záväzku voči Európskej únii z júla 2022, že do konca roka 2027 zdvojnásobí vývoz plynu smerujúceho do Európy na 20 miliárd m3 ročne. Inak povedané, Baku potrebuje zvýšiť objem exportu o viac ako 50 % za niečo vyše tri roky.
Alijev sa pokúsil zmierniť špekulácie o exportných kapacitách Azerbajdžanu, ale poskytol len málo podrobností. „Snažíme sa urobiť všetko pre to, aby sme boli schopní realizovať náš záväzok dodávať 20 miliárd m3 len do EÚ do roku 2027. Toto je náš cieľ,“ povedal počas spomínanej britskej konferencie.
Produkcia z hlavného azerbajdžanského kaspického plynového poľa Shah Deniz sa stále zvyšuje, keďže jeho prevádzkovateľ poľa, britská energetická spoločnosť BP, vŕta nové ťažobné vrty. BP tiež vyjadrila nádej, že koncom tohto alebo začiatkom budúceho roku začne ťažbu z nového „hlbokého plynového poľa“ pod ropným poľom ACG.
Rozhodujúce je, že BP ani Baku nepotvrdili, či zvýšená produkcia bude stačiť na splnenie záväzkov Baku nielen voči EÚ, ale aj pre potreby rastúcej domácej spotreby, ako aj rastúceho dopytu v susednom Turecku a Gruzínsku, uviedol eurasianet.org
Turkménsko ako kľúč k riešeniu
Turkménsko môže byť kľúčom k riešeniu exportných problémov Baku. Azerbajdžan aj Turecko prejavili záujem o uzavretie dohody o tranzitných dodávkach s Ašchabadom, ktorá by potenciálne vyplnila hroziacu medzeru v dodávkach do Európy. Ukázalo sa však, že je ťažké dotlačiť Turkménsko k rozhodnutiu.
Turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar koncom júla navštívil Ašchabad, aby potvrdil rámcovú dohodu podpísanú na jar s Turkménskom, ktorá vymedzila až 2 miliardy m3 plynu ročne dodávaného do Turecka na ďalší tranzit do Európy. Táto dohoda mala zahŕňať swapy, na ktorých by sa podieľali Irán a Azerbajdžan.
Napriek dvojdňovým stretnutiam s vysokými turkménskymi predstaviteľmi vrátane turkménskeho prezidenta Serdara Berdimuhamedova a ministra energetiky Annageldi Saparova, Bayraktar dosiahol len malý pokrok smerom k finalizácii dohody. Do Ankary sa vrátil len s prísľubom pokračovania práce na možnej dohode o výmene plynu a s nejasným záväzkom preskúmania vybudovania plynovodu schopného prepraviť 15 miliárd m3 turkménskeho plynu ročne cez Kaspické more do Turecka a ďalej do Európy. O plánoch na takýto plynovod sa diskutuje od konca 90. rokov; nepokročili z veľkej časti pre enormné náklady, pripomenul eurasianet.org.
Sliepka/vajce, teda kapacity/záväzky
Za predpokladu, že Azerbajdžan dokáže dostatočne zvýšiť produkciu plynu, aby splnil svoje exportné záväzky, Baku bude musieť ešte zvýšiť kapacitu plynovodov prepravujúcich plyn do Európy. V súčasnosti môžu tri plynovody, ktoré tvoria Južný koridor zemného plynu (SGC), dodať o niečo viac ako 10 miliárd m3 ročne. Jediné plánované zvýšenie kapacity, na ktorom sa v súčasnosti pracuje, by tento objem malo zvýšiť na 11,2 miliardy m3 ročne.
K dnešnému dňu neexistujú žiadne záväzky na zvýšenie kapacity Juhokaukazského plynovodu (SCP) vedúceho z Azerbajdžanu cez Gruzínsko do Turecka, v ktorom je Baku hlavným partnerom, ani plynovodu TANAP, ktorým sa prepravuje azerbajdžanský plyn cez Turecko do Grécka, v ktorom má Baku väčšinový podiel.
Scenár typu kura/vajce v súčasnosti zahŕňa otázku výstavby plynovodu. Azerbajdžanskí predstavitelia tvrdia, že predtým, ako sa vynaložia obrovské investície do výstavby potrubí, potrebujú záväzky európskych zákazníkov na nákup azerbajdžanského plynu. Európski kupci sa však zdráhajú prijať takéto záväzky skôr, ako Baku dokáže, že má dostatočné zásoby plynu na predaj.
Dosiahlo sa niekoľko dohôd o dodatočných objemoch. Azerbajdžanská štátna energetická spoločnosť SOCAR začala 1. augusta dodávať plyn najväčšiemu slovinskému dovozcovi plynu Geoplin. Vďaka tejto dohode sa počet krajín v juhovýchodnej Európe, ktoré dovážajú azerbajdžanský plyn, zvýšil na šesť. Ďalšími regionálnymi odberateľmi sú Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Rumunsko a Srbsko.
Hlavné trhy EÚ s plynom, vrátane Nemecka, ešte musia preukázať ochotu dovážať azerbajdžanský plyn. Keďže súčasné záväzky nepostačujú na zabezpečenie financovania rozvoja SGC, Azerbajdžan a Turecko hľadajú iné riešenia.
Grécky prevádzkovateľ plynovej siete DESFA v apríli oznámil, že pracuje na rozšírení kapacity svojho cezhraničného spojenia s Tureckom na 5,5 mld. m3 ročne. V júli zas turecký minister energetiky Bayraktar predstavil plány na rozšírenie kapacity cezhraničného spojenia krajiny s Bulharskom na 7 alebo dokonca 10 bcm/rok.
Takéto opatrenia spolu s využívaním stále nevyužitej kapacity v tureckej plynárenskej sieti a plánovaným rozšírením plynovodu v rámci Balkánu by mohli významne prispieť k splneniu kapacitných potrieb Azerbajdžanu, a teda k dosiahnutiu jeho vývozného cieľa EÚ na rok 2027, uzavrel eurasient.org.