Brusel 28. mája 2020 – Finančný balík „EÚ ďalšej generácie“ v hodnote 750 miliárd eur určený na oživenie ekonomík členských štátov EÚ po koronakríze, predstavila v stredu (27. 5.) v Bruseli šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Budú ho tvoriť tri hlavné piliere: podpora pre členské štáty v podobe investícií a reforiem, naštartovanie hospodárstva EÚ stimulovaním súkromných investícií a ponaučenia z koronakrízy. V rámci prvého z nich komisia navrhla zvýšenie podpory pre Fond spravodlivého prechodu až do výšky 40 mld. eur. Informoval o tom portál ec.europa.eu.
Pokiaľ ide o podporu členských štátov, nový nástroj na obnovu a odolnosť vo výške 560 mld. eur ponúkne finančnú podporu pre investície a reformy, a to aj v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou ekonomiky a odolnosťou národných hospodárstiev, pričom ich zároveň prepája s prioritami EÚ. Mechanizmus bude vybavený grantovým nástrojom do výšky 310 miliárd eur a bude schopný poskytnúť až 250 miliárd eur vo forme pôžičiek. Podpora bude k dispozícii všetkým členským štátom EÚ, ale bude zameraná na najviac postihnuté regióny. Sumou 15 miliárd eur sa posilní Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka.
Druhý pilier je zameraný na oživenie hospodárstva EÚ stimulovaním súkromných investícií. EK ponúka nový nástroj na podporu solventnosti podnikov, ktorý zmobilizuje súkromné zdroje na naliehavú podporu životaschopných európskych firiem v najviac postihnutých odvetviach, regiónoch a krajinách. Tento nástroj by mohol byť funkčný už v tomto roku a má vyčlenený rozpočet vo výške 31 miliárd eur. Má zmobilizovať 300 mld. eur na podporu solventnosti pre spoločnosti zo všetkých hospodárskych sektorov a pripraviť ich na ekologickejšiu, digitálnu a odolnú budúcnosť. EK tiež navrhla posilniť na úroveň 15,3 mld. eur InvestEU, vlajkový investičný program EÚ, s cieľom zmobilizovať súkromné investície do projektov v celej EÚ. Nový strategický investičný nástroj zabudovaný do programu InvestEU má za cieľ prispieť k investíciám až do 150 miliárd eur na zvýšenie odolnosti strategických sektorov, najmä tých, ktoré sú spojené s ekologickým a digitálnym prechodom.
Tretí pilier pomoci sa zameriava na poučenia z krízy spôsobenej pandémiou Covid-19 a Komisia v tejto súvislosti ponúka nový program v oblasti zdravia s názvom EU4Health s rozpočtom 9,4 mld. eur. Jeho cieľom je posilniť zdravotnú bezpečnosť a pripraviť sa na budúce zdravotné krízy. K novým návrhom patrí aj posilnenie rescEU, mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany o dve miliardy eur. Okrem toho EK vyčlenila 94,4 miliardy eur pre program Horizon Europe. Jeho posilnenie má za cieľ financovať zásadný výskum v oblasti zdravia, odolnosti a ekologických a digitálnych prechodov.
Súčasťou prvého piliera balíka „EÚ ďalšej generácie“ je Fond spravodlivého prechodu, ktorý má členom EÚ pomôcť pri urýchlení prechodu na klimatickú neutralitu a najmä odstaviť uhlíkovo náročné regióny od fosílnych palív. Má presvedčiť krajiny, ktoré ťažia uhlie, že cieľ Komisie dekarbonizovať hospodárstvo EÚ do roku 2050 je dosiahnuteľný a zvládnuteľný zo sociálneho aj ekonomického hľadiska.
EK ho chce zvýšiť na 40 mld. eur, pričom 30 mld. by malo ísť z Fondu obnovy a 10 z rozpočtu EÚ na roky 2021-27. V porovnaní s januárovým návrhom 7,5 mld. eur, ktorý vznikol pred pandémiou, ide o päťnásobné zvýšenie. Návrh si ešte vyžaduje schválenie od členských štátov a zákonodarcov EÚ.
Ako uviedol portál euractiv.com, v kombinácii s pôžičkami od Európskej investičnej banky vo výške 10 mld. eur má fond za cieľ investovať do projektov spravodlivého prechodu v rokoch 2021 – 27 najmenej 150 mld. eur vrátane súkromného kapitálu. EK nešpecifikovala spôsob rozdelenia medzi krajiny, jej predchádzajúci návrh však uprednostnil regióny, ktorých hospodárstvo a zamestnanosť závisia od znečisťujúcich priemyselných odvetví.
Podľa týchto kritérií by najväčšiu časť získalo Poľsko s 2 mld. eur, nasledované Nemeckom s 877 miliónmi. Poľský premiér Mateusz Morawiecki označil nový návrh za veľmi dobrú správu a financovanie pre poľnohospodárstvo, regionálnu súdržnosť a Fond spravodlivého prechodu považuje za „kroky správnym smerom“. Zvýšenie Fond spravodlivého prechodu by podľa poľského ministra pre klímu Michala Kurtyku prinieslo ďalších 6 mld. eur pre poľské uhoľné regióny.
Poľsko, ktoré zamestnáva zhruba tretinu z 237.000 ľudí z EÚ pracujúcich v uhoľnom priemysle a vyrába väčšinu svojej elektrickej energie z uhlia, sa zatiaľ nezaviazalo k cieľu v oblasti zmeny klímy do roku 2050, vzhľadom na hospodárske a sociálne ťažkosti, ktoré by to znamenalo.
Podľa environmentalistov, ktorých oslovil euractiv.comm, by však ďalšie peniaze mohli presvedčiť Poľsko, aby zmenilo názor.
Portál pripomenul, že predchádzajúce plány na vyhradenie 25 % výdavkov EÚ na tie, ktoré sú šetrné voči klíme, sa budú aplikovať aj v aktualizovanom návrhu rozpočtu a programe obnovy po kríze COVID-19. Výdavky sa majú riadiť aj udržateľnou finančnou taxonómiou, ktorej cieľom je nasmerovať súkromné investície do technológií, ktoré prispievajú k najmenej jednému zo šiestich vopred stanovených environmentálnych cieľov, ako je napríklad zmierňovanie zmeny klímy.
Zásada „nepoškodenia“ (do not harm) začlenená do taxonómie podľa portálu v zásade vylúči fosílne palivá a jadrovú energiu, o ktorých sa predpokladá, že oslabujú ďalšie environmentálne ciele, ako je prevencia a kontrola znečisťovania.
Fosílne palivá, okrem uhlia najmä zemný plyn, a jadro však zohrávajú dôležitú úlohu v energetickom mixe krajín strednej a východnej Európy Dá sa preto očakávať, že sa budú snažiť dosiahnuť o ich zachovanie, resp. o stanovenie takého časového rámca prechodu, ktorý dokážu ich ekonomiky realisticky zvládnuť.
V tejto súvislosti osem členských krajín EÚ – Slovensko, Bulharsko, Česko, Grécko, Maďarsko, Litva, Poľsko a Rumunsko – minulý týždeň prijalo stanovisko pod názvom „Úloha zemného plynu v klimaticky neutrálnej Európe“. Zdôrazňuje v ňom význam zemného plynu pri dosiahnutí cieľa klimatickej neutrality do roku 2050, ako aj dôležitosť implementácie energetických riešení zohľadňujúcich národné a regionálne rozdiely s dôrazom na kombinované riešenia elektrina – plyn.
Prechod založený iba na OZE podľa stanoviska nezohľadňuje potrebu diverzifikovaného energetického mixu v EÚ, nemôže byť zrealizovaný zo dňa na deň a bude drahší ako riešenie elektrina – plyn. Pri nahradení pevných fosílnych palív môžu zemný plyn, biometán a uhľovodíkové plyny výrazne znížiť emisie pomocou dobre známych a overených technológií a pri nákladoch, ktoré neohrozia konkurencieschopnosť EÚ.