Brusel 2. marca 2026 – Belgicko, podporované Francúzskom, Talianskom, Poľskom a niekoľkými ďalšími členskými štátmi EÚ vrátane Slovenska, žiada Európsku komisiu o preskúmanie implementácie najnovšej smernice EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie (RED III) s cieľom podporiť väčšie využívanie nízkouhlíkového, tzv. modrého vodíka. Informoval o tom portál spoločnosti Argus, nezávislého poskytovateľa informácií o trhu s energiami a komoditami, ako aj web renewablesnow.com.
RED III ukladá členským štátom EÚ povinnosť zabezpečiť, aby obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu (RFNBO) tvorili do roku 2030 najmenej 42 % vodíka používaného v priemysle a do roku 2035 najmenej 60 %.
„Súčasné uplatňovanie RED III s jej veľmi ambicióznymi cieľmi je pre členské štáty s obmedzenými obnoviteľnými zdrojmi ťažko dosiahnuteľné,“ uviedol belgický minister hospodárstva Laurent Hublet. „Dovoz zeleného vodíka nie je zatiaľ ekonomicky rentabilný – nielen v Belgicku, ale v celej Európe,“ dodal.
V neoficiálnom dokumente Belgicka, ktorý podporili aj Česko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko, Brusel argumentuje, že do povinností stanovených RED III by sa mal započítavať aj nízkouhlíkový vodík, nielen RFNBO. Uvádza sa v ňom, že modrý vodík, vyrábaný zo zemného plynu s zachytávaním a využívaním alebo ukladaním uhlíka (CCUS), sa dá vyrábať doma nákladovo efektívnejším a technologicky vyspelejším spôsobom, pričom sa stále „výrazne“ znižujú emisie.
Bez úprav by podľa Belgicka súčasný výklad podielu RFNBO v rámci RED III mohol viesť k „významným oneskoreniam alebo zrušeniu“ projektov založených na parnej metánovej reformácii a autotermálnej reformácii s CCUS.
Ostatné členské štáty podľa portálu argusmedia.com podporili belgický prístup. „Plne súhlasíme s Belgickom, pokiaľ ide o potrebu pragmatickej stratégie týkajúcej sa nízkouhlíkového vodíka v rámci RED III,“ uviedol taliansky minister pre podnikanie Adolfo Urso, ktorý vyzval na postupný prechod k dekarbonizácii energeticky náročných odvetví v Európe pri zachovaní konkurencieschopnosti a podpore hodnotového reťazca vodíka.
Francúzsko zaujalo podobný postoj. „Ciele v oblasti vodíka nemôžu byť založené výlučne na obnoviteľnom vodíku. Takýto prístup penalizuje – alebo dokonca blokuje – mnoho projektov v čase, keď tento sektor vstupuje do kritickej fázy,“ uviedol francúzsky námestník ministra priemyslu Sebastien Martin.
Podľa portálu argusmedia.com sa EK snažila zaujať vyvážený postoj, pričom zdôraznila, že teraz je úlohou nájsť správnu rovnováhu medzi ambíciami v oblasti klímy, priemyselnou realizovateľnosťou a bezpečnosťou dodávok, uviedol komisár EÚ pre priemysel Stephane Sejourne, ktorý ubezpečil, že princíp technologickej neutrality uplatní vo všetkých pripravovaných právnych predpisoch.
Sejourne by mal 4. marca predstaviť oneskorené návrhy týkajúce sa verejného obstarávania nízkouhlíkových výrobkov vyrobených v Európe a pravidiel štátnej podpory, vrátane opatrení pre zelenú oceľ a zelené technológie, ako sú elektrolyzéry.
Komisia sa vo svojom pracovnom programe na rok 2026 zaviazala, že v treťom štvrťroku tohto roka smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie preskúma.
Nemecko s modrým vodíkom počíta
Zhodou okolností minulý týždeň, keď Belgicko a ďalšie spomínané krajiny EÚ prezentovali svoj postoj l otázke využívania modrého vodíka, dolná komora nemeckého parlamentu, Bundestag, 26. februára prijala „zákon o urýchlení rozvoja vodíka“, ktorý súčasná vláda schválila v októbri minulého roka. Infrmoval o tom Argus aj portál renewablesnow.com.
Jeho cieľom je akcelerovať budovanie súvisiacej infraštruktúry zjednodušením a digitalizáciou schvaľovacích postupov, ako aj obmedzením byrokratických prekážok.
Zákon sa týka celého dodávateľského reťazca. Označuje zariadenia na výrobu vodíka, potrubia, dovozné a skladovacie zariadenia a špecializované elektrické vedenia za „prevažujúci verejný záujem“. To dáva takejto infraštruktúre prioritu v prípadoch konfliktu s inými pravidlami, napríklad s pravidlami týkajúcimi sa environmentálnych sporov alebo stavebných predpisov. Zariadenia budú tiež profitovať z kratších lehôt na vydanie povolení, čo čiastočne umožňuje zvýšená digitalizácia.
Výbor Bundestagu pre hospodárstvo a energetiku doplnil do legislatívy klauzulu, na základe ktorej boli do nej zahrnuté aj parné reformovacie zariadenia na výrobu vodíka zo zemného plynu s zachytávaním a ukladaním uhlíka, teda spomínaného modrého vodíka.
Nová legislatívna úprava sa pod doplneniach výboru vzťahuje aj na výstavbu, prevádzku a úpravu zariadení na premenu derivátov vodíka a kvapalných organických nosičov vodíka na vodík. Zahrnuté sú aj zariadenia na dovoz obnoviteľných palív nebiologického pôvodu, ako sú produkty typu power-to-liquid. Hlavnými produktmi sú kvapalné e-palivá, ako napríklad kerosín, nafta a benzín, ktoré majú prispieť k dekarbonizácii leteckej, námornej a ťažkej cestnej dopravy.
Na základe odporúčania Výboru pre hospodárske záležitosti prijal Bundestag uznesenie k zákonu zamerané na transformačné projekty v oblasti prístavnej infraštruktúry. Cieľom je urýchliť a podporiť výstavbu a rozširovanie výrobných a skladovacích zariadení pre nosiče energie a zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v prístavoch.
Rušenie projektov
Dôkazom, že súčasná situácia v oblasti regulácie modrému vodíku nenahráva, je aj rezervovaný postoj silných hráčov, ktorí redukujú svoje plány v tejto oblasti. Posledný príklad ponúklo nedávne rozhodnutie nórskej, štátom kontrolovanej energetickej spoločnosti Equinor. Tá 19. februára oznámila, že zrušila plány na výrobu vodíka zo zemného plynu s zachytávaním a ukladaním uhlíka v Holandsku. Projekt H2M Eemshaven sa rozhodla zastaviť z dôvodu „nejasností v oblasti politík a nedostatku financií“, uviedla pre Argus.
H2M Eemshaven mal vyrábať približne 210 000 ton vodíka ročne pomocou autotermálnej reformingovej technológie (ATR), ktorá zachytáva približne 95 % emisií. Equinor prvýkrát predstavil svoje plány spolu s priemyselnou plynárenskou spoločnosťou Linde začiatkom roka 2024 a neskôr v tom istom roku usporiadala tzv. „open season“ procedúru pre potenciálnych odberateľov. V minulom roku Európska komisia poskytla projektu dotácie vo výške 162,1 milióna eur z Inovačného fondu EÚ.
Závod H2BE v Gente, ktorý Equinor vyvíja spolu s francúzskou spoločnosťou Engie, by mal tiež vyrábať 210 000 ton ročne pomocou ATR. Projekt bol v roku 2024 vybraný na dotáciu vo výške 159 miliónov eur z Inovačného fondu EÚ. Equinor uviedol, že v súvislosti s týmito plánmi „nie sú žiadne nové informácie“. Predtým deklaroval uzavretie financovania do apríla 2026 a začatie prevádzky do roku 2030, pripomenul Argus.
Equinor opakovane kritizoval zameranie sa EÚ na obnoviteľný vodík v súvislosti s povinným dopytom. Revidovaná smernica EÚ o OZE (RED III) sa týka iba obnoviteľných palív nebiologického pôvodu a nezahŕňa nízkouhlíkový vodík založený na CCS. To predstavuje „významné obmedzenie“ pri hľadaní zákazníkov, uviedol Equinor koncom roka 2024, krátko po tom, ako upustil od plánov na výstavbu vodíkového potrubia medzi Nórskom a Nemeckom. Regulačná neistota a nedostatok jasného dopytu prispeli k rozhodnutiu nepokračovať v projekte potrubia v hodnote 4 až 6 miliárd eur, dodal vtedy Equinor s dôvetkom, že namiesto toho by mohol vyrábať viac vodíka na báze CCS v Holandsku.
H2M Eemshaven je posledným závodom na výrobu vodíka na báze CCS v Európe, ktorý bol zastavený, po tom, čo v uplynulých mesiacoch rovnaký osud postihol niekoľko projektov v Spojenom kráľovstve. O tom, že nejde len o trend posledných mesiacov svedčí aj rozhodnutie spoločnosti Shell zo septembra 2024 zastaviť plány na vybudovanie závodu na výrobu modrého vodíka na západnom pobreží Nórska pre nedostatok dopytu.
Equinor deklaroval, že „je odhodlaný spolupracovať s partnermi, vládami a zainteresovanými stranami v celej Európe na rozvoji nízkouhlíkových vodíkových riešení tam, kde sú politické rámce a dopyt najsilnejšie“, uzavrel portál argusmedia.com.