Bratislava 17. júna 2026 – Nariadenie REPowerEU zakazujúce dovoz ruského plynu na územie Európskej únie prepravu zemného plynu v strednej Európe zásadne neovplyvní, keďže už absorbovala šoky v podobe zníženia tokov cez Ukrajinu v roku 2022 a ich úplného zastavenia od januára 2025. Bezpečnosť dodávok plynu do regiónu by nemala byť ohrozená, jeho spotrebitelia však musia počítať s nárastom ceny vzhľadom na vyššie prepravné náklady. Európska únia si časť dodávok ohrozuje aj vlastnými opatreniami, napríklad nariadením o metánových emisiách v energetike či absenciou dôkladných analýz svojich plánovaných rozhodnutí. Aj tieto názory zazneli v diskusii panelu „Energetická bezpečnosť po odchode od ruského plynu“ na Central European Gas Conference v Bratislave.
Nariadenie REPowerEU slovenského prevádzkovateľa prepravnej sústavy (TSO) Eustream až tak nezasiahne, keďže zásadné „vedľajšie škody“ už vznikli v dvoch predchádzajúcich krokoch. Prvým bola ruská invázia na Ukrajinu z roku 2022 a následný pokles objemu prepravovaného plynu cez Ukrajinu. „Najväčší vplyv na našu spoločnosť malo úplné zastavenie tokov cez Ukrajinu po 1. januári 2025. Treba to povedať úplne otvorene: s ruským plynom v našom regióne sú Eustream a ďalší TSO medzinárodnými hráčmi s významnými tokmi smerom do západnej a južnej Európy. Bez ruského plynu v našom regióne sme len regionálni hráči a v podstate slúžime ako prepravcovia plynu – v našom prípade pre Slovensko a v menších množstvách aj pre susedné krajiny – ak trh ponúka výhodné cenové rozpätia,“ konštatoval generálny riaditeľ slovenského prepravcu Rastislav Ňukovič.
Po úplnom zákaze dovozu ruského plynu do EÚ na jeseň 2027 sa podľa neho dá očakávať, že prepravcovia na Slovensko dodajú iný plyn. „Pre nás to v podstate znamená veľmi podobné toky ako dnes,“ dodal s tým, že zastavenie dovozov z Ruska bude mať významný vplyv na zvýšenie cien plynu v celej EÚ. Pre strednú Európu je navyše veľmi dôležité, že si bude musieť priplatiť za prepravu, keďže všetky zostávajúce zdroje budú pomerne drahé. „Očakávame teda nárast v rozmedzí 4 až 10 €/MWh alebo viac, ktoré budú musieť naše domácnosti a priemysel zohľadniť v cenách energie,“ konkretizoval šéf Eustreamu.
Bezprostredný dôsledkom REPowerEU bude výpadok zhruba 15 mld. m3 ruského plynu z trhu EÚ, v prípade Maďarska a Slovenska bude strata cca 7,6 – 7,8 mld. m3 ročne, ktoré na tieto trhy prúdia cez južnú trasu, teda TurkStream a Balkan Stream, uviedol Szabolcs Ferencz, generálny riaditeľ maďarského prepravcu FGSZ. Bezpečnosť dodávok podľa neho nebude ovplyvnená vďaka prepojom v regióne pripraveným na prepravu plynu z iných zdrojov. „Zvažujeme dodávky z Chorvátska, Rumunska a Rakúska. Importná kapacita existuje a plyn bude. Ale zníži sa likvidita, čo bude mať vplyv na ceny,“ upozornil Ferencz, ktorý v roku 2027 tiež očakáva ich rast, a to až na úroveň o 7 €/MWh vyššiu oproti referenčnej TTF. „V porovnaní s tým sú súčasné spotové ceny z Rakúska (TTF+1,5 €) alebo ročná zmluva z Chorvátska (TTF+ 2-3 €) oveľa výhodnejšie. Myslím si, že musíme akceptovať akúsi novú realitu v podobe cenovej prémie pre náš región,“ dodal šéf FGSZ.
Súčasne vyjadril pochybnosť či regulačné aspekty môžu túto cenovú prémiu znížiť. Určité tranzitné produkty, najmä z terminálov LNG do stredu kontinentu, teda do vnútrozemských krajín by mohli prispieť k zníženiu prepravných nákladov, ktoré sú v súčasnosti veľmi vysoké a predstavujú trvalú nevýhodu pre vnútrozemské krajiny. „Ale ide o dialóg na európskej úrovni a v EÚ sú len štyri vnútrozemské krajiny, z ktorých jednou je Luxembursko, ktoré sa v tejto veci neangažuje,“ poznamenal Ferencz.
Zásadný vplyv REPowerEU neočakáva ani Michal Slabý, výkonný riaditeľ českého TSO, spoločnosti Net4Gas. Podobne ako v prípade Slovenska, aj Česko už má „veľké otrasy“ za sebou, konštatoval. Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu jeho tranzitné objemy klesali, až v roku 2024 klesli prakticky na nulu a krajina prijímala cca 50 % plynu z Nemecka a 50 % zo Slovenska. Česko sa na tranzitnú mapu regiónu vrátilo po ukončení prepravy ruského plynu cez Ukrajinu a začalo prepravovať relatívne veľké objemy na Slovensko a do Poľska. Net4Gas aj v súčasnosti prepravuje plyn zo západných trhov na Slovensko, do Poľska nie. „Po ukončení dovozu ruského plynu v roku 2027 neočakávame žiadne zásadné zmeny. Veríme, že potenciál zostane viac-menej rovnaký, aspoň v strednodobom horizonte, ako je dnes,“ uviedol Slabý, ktorý si myslí, že chýbajúci plyn v objeme 15 až 20 bcm sa podarí nahradiť vďaka LNG terminálom a zvýšeným prepojovacím kapacitám. „Som si úplne istý, že sa nám podarí bezpečne zásobovať náš región. Či to bude cez českú a slovenskú sieť, záleží na obchodníkoch, ale my sme tu a máme dostatočné kapacity na poskytnutie týchto služieb,“ zdôraznil Slabý, podľa ktorého REPowerEU nie je len o zákaze ruského plynu, ale aj o nových možnostiach, ktoré ponúkajú obnoviteľné plyny, ako sú vodík a biometán.
Postoj EK: diverzifikácia, OZE, inovácie
Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Petra Stana je prvým cieľom nariadenia REPowerEU zbaviť Úniu nezdravej, strategicky nerozumnej závislosti od jediného dodávateľa fosílnych palív. „V čase globálnej neistoty, keď diskutujeme o strategickej autonómii, energetickej bezpečnosti, nemôžeme byť takí závislí od jediného dodávateľa, ktorý je nepredvídateľný, ktorý nedodržiava žiadne pravidlá, žiadne dohody vrátane svojich vlastných medzinárodných záväzkov,“ povedal Stano s tým, že druhým cieľom je diverzifikácia dodávok. „Nejde o to, aby sme plyn úplne a hneď vyradili z obehu. Ide o diverzifikáciu, aby sme posilnili našu energetickú bezpečnosť,“ dodal.
Ďalším cieľom je podľa Stana zníženie dopytu a zvýšenie energetickej účinnosti. EK si myslí, že región strednej Európy je relatívne bezpečný. Dve obrovské globálne krízy za štyri roky EÚ nespôsobila, ale platí za ne, pričom tieto krízy súvisia s dovozom fosílnych palív, keďže jej energetický mix je založený aj na nich. „Existuje vonkajší problém a my zaň platíme. Prečo by sme mali byť takto závislí? Preto diverzifikácia,“ povedal Stano.
EÚ podľa jeho slov hľadá vlastné zdroje a zdôrazňuje potrebu inovácií. Súčasne sa snaží nájsť najlepšie spôsoby, ako všetky tieto otázky riešiť nielen v geopolitickom kontexte, v kontexte ekologickej transformácie, ale aj v rámci dialógu medzi vládami a priemyslom s cieľom dosiahnuť konsenzus. Hlavná priorita, resp. hlavný cieľ EK je dosiahnuť čo najširšiu diskusiu, aby nariadenie, rozhodnutie alebo stratégia, ktorú členské štáty prijímajú, mala následne požadovaný vplyv a čo najmenej negatívnych dôsledkov.
Stano reagujúc na otázku energetickej bezpečnosti v kontexte aktuálnej krízy v Hormuzskom prielive pripomenul jarný balík európskeho semestra, pravidelnú ročnú analýzu EK o stave slovenskej ekonomiky, s odporúčaniami pre Slovensko, hlavne z hľadiska energetickej bezpečnosti, dekarbonizácie a diverzifikácie. „Slovensko na vládnej úrovni v týchto oblastiach v skutočnosti veľa nerobí,“ uviedol vedúci zastúpenia EK s tým, že štátne orgány nevyužili na diverzifikáciu ani príležitosť ponúkanú v Pláne obnovy a odolnosti, hoci takmer 40 % všetkých investícií zo 6,4 mld. eur bolo venovaných energetike vo všeobecnosti.
Dodal, že odpoveďou EK na otázku energetickej bezpečnosti čiastočne sú obnoviteľné zdroje energie, ktoré od roku 2021 pomohli EÚ ušetriť 100 miliárd eur. Znížená dopyt po energii zas viedol k zníženiu spotreby plynu o 100 bcm. „EK sa snaží vytvárať stimuly pre dekarbonizáciu a energetickú efektívnosť, ale ich implementácia je opäť na úrovni národných vlád. Takže áno, vidíme možnosť, ba dokonca nutnosť nahradiť zdroje, ale v tejto fáze by som nehovoril o nahradení, skôr o postupnom prechode,“ dodal Stano s tým, že diverzifikácia dodávateľov plynu a zvýšenie podielu OZE predstavuje správnu cestu.
V neposlednom rade podľa neho EÚ chce pripraviť Rusko aj cca 36 mld. eur, ktoré inkasuje od EÚ za dodávky plynu (cca 12 % podiel na dovoze do Únie)
Ňukovič v reakcii zdôraznil, že diverzifikácia znamená obmedzenie závislosti z jedného zdroja, ale nie zákaz a úplne nulový dovoz z neho. Na margo konštatovania, že problémy vždy prichádzajú zo sektora fosílnych palív poznamenal, že EÚ si často sama vytvára problémy vlastnými politikami.
OZE budú riešením, akonáhle sa stanú ekonomicky životaschopné a keď sa napríklad najlacnejšia cena zeleného vodíka, aktuálne 150 €/kg aspoň priblíži k cene zemného plynu. „Nemyslím si, že to bude v blízkej budúcnosti,“ dodal šéf Eustreamu, ktorý poukázal aj na zásadný rozdiel medzi cenami plynu v USA, kde sa plyn na Henry Hub ponúkal za 10 €/MWh, zatiaľ čo európska TTF za 50 €.
Bezpečnosť dodávok bez ruského plynu
Bezpečnosť dodávok zemného plynu po zákaze jeho dovozu z Ruska sa podľa Ňukoviča dá zabezpečiť, pretože dodávatelia nakoniec nájdu nejaké zdroje. Bude to však otázka ceny, pretože odberatelia nakoniec nejaké zdroje nájdu. Trasy sú k dispozícii už od prvej plynárenskej krízy v roku 2009, keď sa otázka bezpečnosti dodávok, nových trás a diverzifikácie stala veľmi dôležitá, pričom na posilnenie trás a odstránenie „bottleneckov“ netreba veľa času, uviedol šéf Eustreamu.
„Plne chápem ciele EÚ, ktoré sú správne a pochopiteľné. Čo mi v tejto diskusii chýba, je naozaj podrobná a štruktúrovaná analýza dopadov, ktorá tu rozhodne chýba, a absolvoval som mnoho diskusií s kolegami z DG Ener, ktoré je v rámci EK zodpovedné za implementáciu rôznych cieľov, vrátane RepowerEU,“ dodal.
Hoci bezpečnosť dodávok v EÚ je zaručená, viaceré slabé miesta stále existujú, upozornil Ferencz, najmä v strednej a juhovýchodnej Európe. Tieto regióny sú zraniteľné v prípade súčasného výskytu niekoľkých faktorov, ako sú chladná zima, výpadok infraštruktúry a napätý trh s LNG, a môže v nich dôjsť aj k obmedzeniu dopytu či k agresívnejším opatreniam.
Nemožno sa spoliehať ani na to, že Rusko bude prevádzkovať plynovod Turkstream v prípade dodávok 2,8 bcm výlučne do Srbska, keď dovoz do EÚ vstúpi do platnosti. „Možno ho Rusi uzavrú a potom budeme my z Maďarska musieť dodávať plyn aj Srbsku či Bosne a trh bude ešte napätejší“ poznamenal šéf FGSZ.
Upozornil aj na fakt, že napriek tvrdeniam EÚ dopyt po plyne neklesá, ale naopak, rastie, v strednej Európe o 5 %. Pre klímu nemožno urobiť viac, než zatvoriť uhoľné elektrárne v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku či Poľsku, a prejsť na plyn, čo ďalej zvýši dopyt po tomto palive.
Ďalším faktorom je podľa Ferencza zaostávanie Európy v oblasti rozvoja dátových centier a AI. Zákaz najnovšej verzie modelu AI Claude pre Európu zo strany USA ukazuje, aká zraniteľnosť a strategická nevýhoda vznikajú pri outsourcingu do Spojených štátov. „Skôr či neskôr budeme musieť vybudovať našu vlastnú infraštruktúru, čo opäť povedie k nárastu dopytu. Takže vytvárať scenáre založené na dopyte, jeho poklese či deštrukcii, je nesprávny predpoklad, z ktorého vyplývajú nesprávne závery,“ dodal Ferencz.
Slabý považuje situáciu po úplnom zastavení dovozu plynu z Ruska za zvládnuteľnú a z hľadiska tokov za realizovateľnú, pričom objem ruských dodávok, zhruba 15 bcm sa dá nahradiť. „Cena, ktorú náš región zaplatí, však bude vyššia než predtým,“ súhlasil s názorom predrečníkov a poznamenal, že dosahy REPowerEU nebudú rovnaké vo všetkých krajinách, pričom je otázne, či to EK zohľadní, čo sa ukáže v nasledujúcich mesiacoch a rokoch.
Pokiaľ ide o pokles dopytu (20 až 25 % od roku 2020), podľa Slabého je otázkou či ide o dočasný pokles v dôsledku zvýšenia efektívnosti a úspor alebo či tento dopyt zmizol navždy.
Vertikálny plynový koridor
Jednou z možných náhrad ruských objemov má byť aj Vertikálny plynový koridor (VGC), iniciatíva zameraná na prepravu regasifikovaného LNG z gréckych terminálov cez Balkán a Moldavsko až na Ukrajinu, resp. aj do Maďarska a na Slovensko.
Dimitar Šterev z Bulharského plynárenského združenia označil VGC za úplne politický projekt bez akejkoľvek predbežnej analýzy, technických a ekonomických štúdií. Dopyt po plyne v Európe sa podľa neho v najbližšom období zvýši na 60 a do roku 2030 až na 80 bcm ročne.
V Európe pritom dochádza k starnutiu a vyčerpaniu polí v Severnom mori a k poklesu ťažby. Obrovské objemy, ktoré Európa potrebuje, vzhľadom na tento vznikajúci deficit nedokážu pokryť ani klesajúca ťažba v Alžírsku, ani nadhodnotené zásoby v Azerbajdžane (plynové polia Shah Deniz II a Absheron) či novoobjavené plynové polia v čiernomorských vodách Rumunska a Turecka, zdôraznil Šterev.
Celkovú spotrebu plynu krajín, ktoré sa na projekte podieľajú alebo oň do istej miery prejavili záujem – Grécko, Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko, Ukrajina, Maďarsko, Slovensko – sa podľa Štereva pohybuje okolo 92 bcm ročne a ich dovoz predstavuje cca 57 bcm ročne, čo zodpovedá približne 572 nákladom LNG.
Za predpokladu, že ťažba z novoobjaveného plynového poľa „Neptun Deep“ v rumunských vodách Čierneho mora začne na začiatku roka 2027, zostávajúce množstvá, ktoré by Rumunsko mohlo ponúknuť na trh v tejto oblasti, predstavujú približne 7 bcm ročne, čo zodpovedá približne 70 nákladom LNG, čo sa odpočíta od 572 – 70 = 502 nákladov ročne.
Ak nadobudne platnosť plán EÚ REPowerEU a dovoz potrubného plynu a LNG z Ruskej federácie bude zakázaný, nebude možné zabezpečiť a prepraviť cez VGC obrovský objem približne 502 nákladov LNG na pokrytie spotreby zemného plynu v Grécku, Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku, na Slovensku, v Moldavsku a na Ukrajine, vyčíslil Šterev.
Prepravné systémy v Grécku, Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku, na Slovensku, v Moldavsku a na Ukrajine sú podľa neho negatívne ovplyvnené viacerými technicky problematickými úsekmi, t. j. úsekmi, na ktoré sa vzťahujú predpisy o zníženom prevádzkovom tlaku s cieľom predísť možným nehodám. Poznamenal, že priemery potrubia v gréckom národnom plynárenskom systéme sú 23, 24, 26 palcov, v Bulharsku 48 a 50 palcov.
„A tento plyn, týchto viac ako 500, možno 600 dodávok ročne, by sa mal prepravovať cez takýto plynovodný systém. Myslím si, že to je nemožné,“ konštatoval Šterev. Zdôraznil, že pri takomto projekte je potrebné predložiť veľmi podrobné štúdie uskutočniteľnosti, technicko-ekonomické analýzy. „Aby sme odpovedali na tieto otázky, a až potom sa do toho pustiť, pretože to stojí peniaze. A hlavná otázka je, koľko to bude stáť konečného spotrebiteľa. Kto za to zaplatí?“ dodal.
Ferencz poznamenal, že v prípade VGC boli pod vplyvom lobby vytvorené niektoré výnimočné pravidlá s cieľom pomôcť Ukrajine a boli zavedené špeciálne trasové produkty v rozpore s nariadeniami EÚ, avšak bez veľkého úspechu. Objem rezervovaný prostredníctvom tohto mechanizmu bol pomerne obmedzený. Je to experiment, ktorého výsledky uvidíme od 1. októbra, keď sa opäť zavedie európska regulácia s určitými zľavami pre dotknutých TSO,“ dodal šéf FGSZ. Druhou časťou príbehu o VGC je všeobecná otázka, či naďalej trvať na zákaze týchto trasových produktov. Ak by pravidlá boli všeobecnejšie a prísnejšie a neboli vytvorené ako výnimka pre určité krajiny, ale ako všeobecné pravidlo pre každého TSO, v prípade tranzitu medzi aspoň tromi krajinami by stredná krajina mohla ponúknuť určitú zľavu, ktorá by bola všade rovnaká. „Niekedy by som profitoval z takého pravidla, inokedy by som ako TSO na jeho základe prišiel o peniaze,“ konštatoval Ferencz.
Poukázal na prípad Slovenska a jeho vysokých taríf, čo opäť vyplýva z európskych pravidiel. „Ak sa váš tok zníži zo 70 na 7 bcm, potom vaše tarify musia vzrásť na základe európskeho pravidla. A potom už nie je ekonomicky výhodné dovážať napríklad z Poľska do Maďarska,“ uviedol Ferencz s tým, že teraz tranzitná krajina získava všetky výhody, zatiaľ čo krajiny na okraji znášajú všetky náklady.
Keby sa táto rovnováha mohla trochu viac regulovať spôsobom, ktorý by prospieval krajinám, cez ktoré prechádza plyn, bolo by to prospešné pre celý región. „Ja skôr zasadzujem nie za špecializované, trasové produkty na VGC, ale za všeobecné pravidlá, ktoré by umožnili krajinám zo stredu kontinentu mať lepší prístup k LNG terminálom a netrpieť tak, ako pri v súčasnej európskej regulácii,“ dodal šéf FGSZ.
Nariadenie EÚ o emisiách metánu ako prekážka
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1787 z 13. júna 2024 o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, ktoré sa vzťahuje aj na dovoz zemného plynu, či už potrubného alebo LNG, je zo strany významných exportérov na trh EÚ (USA, Katar, Nórsko) považované za opatrenie, ktoré môže dodávané objem výrazne obmedziť či dokonca zastaviť.
Stano v tejto súvislosti uviedol, že išlo o rozhodnutie na európskej úrovni a zaznamenal hlasy o chýbajúcich štúdiách uskutočniteľnosti a pod. Vyzval zástupcov sektora, aby sa obracali na vlády a kládli im otázky, prečo sa také niečo prijalo bez konzultácie s odvetvím, bez zohľadnenia jeho pripomienok či obáv.
Skonštatoval, že nariadenie je možné označiť za politické rozhodnutie. „Ale takto sa formuje život v politických inštitúciách. Tí, ktorí rozhodujú, prijímajú rozhodnutia na základe niečoho a potom za ne nesú zodpovednosť. Môžete povedať, že sú za ne zodpovední voči svojim voličom, spotrebiteľom a voči vám ako zástupcom priemyslu,“ dodal.
EK podľa neho funguje ako sprostredkovateľ a ňou navrhnuté nariadenia prerokovávajú zložky Rady EÚ zložené zvyčajne z diplomatov, ale aj z odborníkov v konkrétnej oblasti, ktorí zohľadňujú spätnú väzbu od zainteresovaných strán v danej krajine.
„Ak máte s rozhodnutím problém alebo ak vám chýba usmernenie či vysvetlenie, sú tu príslušné ministerstvá, ktoré by mali pomôcť, pretože implementácia sa neuskutočňuje v Bruseli, prebieha priamo v teréne, v národnom prostredí, v rámci národnej legislatívy,“ povedal zástupca EK.
Ňukovič vyjadril nesúhlas s názorom, že EK je len sprostredkovateľ, pričom aj podľa veľvyslancov z Francúzska a Nemecka, s ktorými diskutoval, je na úrovni jednotlivých krajín ťažké bojovať s EK, pretože sú „zaplavení“ detailmi.
Predstavitelia DG Ener, pri rokovaní o dôsledkoch zastavenia tranzitu cez Ukrajinu, napriek predloženým analýzam, faktom a číslam od Eustreamu aj z príslušných svetových inštitúcií, nakoniec vždy povedali, že ide o politické rozhodnutie, poznamenal šéf Eustreamu. „Vy ste tu na to, aby ste to analyzovali a možno aj poskytli rozhodovateľom informácie o tom, čo toto politické rozhodnutie môže priniesť, a to tu úplne chýba,“ zdôraznil Ňukovič.
Pokiaľ ide o samotné emisie, nariadenie je podľa neho prísne a európsky plynárenský priemysel ju berie vážne už desaťročia. Údaje o emisiách metánu v rámci Európskeho spoločenstva, ktoré produkujú európske spoločnosti v celom reťazci – od výroby cez prepravu až po distribúciu – sú v celosvetovom meradle naozaj zanedbateľné a vynikajúce. „Napriek tomu sú tieto požiadavky také prísne, že sa mi niekedy zdalo, že to, čo sa vyžaduje, sa fyzicky nedá dosiahnuť, a pre mňa je to akýsi nástroj, ako nás zastaviť,“ povedal Ňukovič, ktorý očakáva, že dôjde k zmierneniu požiadaviek, ak EÚ chce dostávať plyn z iných zdrojov.
Martin Slabý potvrdil, že TSO sa metánovými emisiami vážne zaoberajú a už roky investujú do ich znižovania. „Niektoré normy a požiadavky sú však extrémne a nie sú ekonomicky odôvodnené. Navyše nám EK poriadne nenačúva,“ konštatoval s tým, že sektoru chýbajú niektoré normy a štandardy, s ktorými by sa mohli porovnávať úniky metánu. Je tak treba nahrádzať niektoré časti infraštruktúry, ktoré by v systéme mohli zostať ešte nasledujúcich 15 až 20 rokov. Je ich však treba vymeniť z dôvodu malých únikov, pričom investície sú značné. „Tieto náklady zaplatia koneční spotrebitelia a Komisia by ich mala najprv prehodnotiť,“ dodal Slabý.
Ferencz v tejto súvislosti vyzdvihol dôležitosť schopnosti naprávať zlé rozhodnutia, ktorá nie je slabosťou, ale naopak, prejavom sily. „Pokiaľ ide o EÚ, vidíme presný opak. Ak už bolo rozhodnutie prijaté, tak sa ho drží, nech sa stane čokoľvek, len aby nemusela robiť veľké manévre na ´zmenu kurzu´“ poznamenal šéf FGSZ s tým, že nariadenie o metáne je v súčasnej podobe zlé a s plynárenským sektorom, obchodnými združeniami, ani s ENTSOG, s nikým sa nekonzultovalo a nikto z plynárenského priemyslu s takýmto nariadením o metáne vtedy nesúhlasil.
Teraz, keď EÚ zistila, že ide o problém, je pripravená odložiť implementáciu nariadenia a neudeľovať pokuty spoločnostiam. „To je úplný nezmysel a je absolútne neprijateľné, aby spoločnosti nedodržiavali predpisy, aby sa ocitli v akomsi demokratickom kolotoči možných pokút, a aby bolo odvetvie vtiahnuté do fázy nedodržiavania predpisov. EÚ tu teda musí konať,“ zdôraznil Ferencz.
Závislosť od LNG
Jediným možným zdrojom náhrady ruských objemov je LNG, konštatoval Ňukovič s tým, že globálna spotreba plynu predstavuje cca 4000 bcm ročne, z toho 85 % prúdi plynovodmi, zvyšných 15 % sa dodáva ako LNG, jediná flexibilná možnosť. Tak to bolo aj v prípade zásobovania EÚ, podiel LNG sa však v posledných rokoch zvýšil na 30 – 35 %. „Je teda celkom logické, že v tomto pláne B je EÚ vystavená všetkým scenárom vývoja súvisiacich s LNG,“ povedal Ňukovič, podľa ktorého o LNG, už zo samotnej definície musí EÚ bojovať s ostatnými záujemcami vo svete, najmä v Ázii a s Čínou. „Práve to mám na mysli, keď hovorím, že si koledujeme o problémy. Chápem, že nikto neočakáva problémy v Hormuzskom prielive ani s Iránom, ale vždy sa môže niečo stať a my v EÚ nemáme plán C,“ upozornil.
Na základe skúsenosti zo Svetovej plynárenskej konferencie 2025 v Pekingu uviedol, že témou bol aj na nej REPowerEU, keďže sa naň pripravuje celý svet. Čína napríklad udržiavaním uhoľných elektrární pre prípad vysokých cien LNG. Keďže významná časť jej kontraktov na dodávku LNG je indexovaná na spotovom trhu TTF, situáciu chce riešiť aj zriaďovaním vlastného spotového trhu. Prepravcov núti, aby zmenili zmluvy tak, aby boli indexované podľa domáceho trhu, a mali tak lepšiu kontrolu nad cenami. „V Európe sme však nadmerne regulovaní a je jasne vidieť, že ak sa objaví výzva na konanie či zmenu, vždy to trvá naozaj dlho, takže nie sme schopní reagovať na regulačnej úrovni. A čo sa týka uhoľných alebo iných elektrární, Európa je opäť v pasci pre svoje zelené ciele, uhlíkovú neutralitu atď. Takže aj naše kroky sú všetky tak trochu obmedzené,“ dodal Ňukovič.
Nahradiť závislosť od ruského potrubného plynu závislosťou od dovozu LNG z USA, ktorý má nahradiť ruské objemy, nie je rozumné ani bezpečné, konštatoval Stano a zopakoval, že EÚ sa chce zbaviť nezdravej závislosti a dosiahnuť strategickú autonómiu a energetickú bezpečnosť. Spomenul v tejto súvislosti riziko obchodnej vojny alebo udalostí, ktoré prerušia dodávateľské trasy. „Opäť, pokiaľ budeme tieto komodity dovážať spoza hraníc EÚ, nebudeme v bezpečí, nebudeme mať strategickú bezpečnosť, nebudeme mať strategickú autonómiu. Takže odpoveďou na otázku závislosti je diverzifikácia,“ zdôraznil Stano.
Na otázku, či EK zrealizovala analýzu rizík s cieľom vypracovať odporúčania týkajúce sa ruského plynu a prechodu na zdroje LNG alebo OZE, reagoval, že nebol oboznámený s príslušným rozhodovacím procesom do úplných detailov, pretože bol vtedy zodpovedný za bezpečnosť a zahraničnú politiku, nie za energetickú politiku. „Ale predpokladám, že áno, pretože každé rozhodnutie EK, najmä v dôsledku nelegálnej ruskej agresie proti ukrajinskému ľudu, bolo spojené s analýzou,“ dodal.
Pri analýze rizík v prípade zachovania dodávok z Ruska sa podľa neho zrejme dospelo k záveru, že riziká spojené s udržaním ruských dodávok a Ruska ako dodávateľa a partnera EÚ sú oveľa vyššie než akékoľvek iné riziká vyplývajúce z rozhodnutí prijatých s cieľom odrezať sa od ruských dodávok.
Budúcnosť dodávok do regiónu
Pokiaľ ide o výhľad dodávok plynu do strednej Európy v horizonte piatich rokov, Michal Slabý očakáva, že väčšina ich bude prúdiť cez českú sieť. Szabolcs Ferencz neočakáva, že by sa na trh dostala „turecká zmes“ so „skrytým“ ruským plynom, pretože v prípade TurkStreamu to z regulačných a technických dôvodov nie je možné.„Mohlo by sa stať, že TurkStream bude aj naďalej fungovať v rozsahu, ktorý umožňuje nariadenie REPower. Ale momentálne je to len teória, že by cez TurkStream prúdil kazašský alebo turkménsky plyn a zásoboval Európu,“ uviedol šéf FGSZ. Otázkou podľa neho je, ako jasne zabezpečiť, aby tento plyn nevstupoval do Ruska a nepomáhal Rusku a ako mať kontrolu, pokiaľ ide o prepravné systémy prechádzajúce cez Rusko. „Či to bude fungovať alebo nie, to je veľká otázka,“ poznamenal Ferencz.
Čo sa týka krátkodobého horizontu, Ňukovič súhlasil s názorom, že pre región strednej Európy bude pravdepodobne najdôležitejšia trasa cez Nemecko, Českú republiku, na Slovensko a ďalej. „Pýtali ste sa však na obdobie piatich rokov a ja predpokladám a dúfam, že vojna na Ukrajine čoskoro skončí spôsobom, ktorý bude pre Ukrajinu prijateľný, a potom by sa mohli opäť obnoviť dodávky ruského plynu do Európskej únie. Všetky problémy, o ktorých sme dnes diskutovali, bude potom potrebné posudzovať inak, uzavrel Rastislav Ňukovič.
Záštitu nad Central European Gas Conference prevzalo Ministerstvo hospodárstva SR
Hlavným partnerom Central European Gas Conference bola spoločnosť SPP, a.s
Partnerom Central European Gas Conference bola spoločnosť Axpo
