Púchov 9. júna 2026 – Bioplynové stanice nie sú len obnoviteľným zdrojom elektriny, majú mnoho iných, veľmi dôležitých funkcií. Poskytujú flexibilitu, predvídateľnosť a výkon, v prípade výroby biometánu znižujú závislosť od dovozu fosílneho plynu a premenou odpadov na energiu a hnojivo prispievajú k realizácii zámerov cirkulárnej ekonomiky. Na workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Podpora a rozvoj biometánu v SR“ v Púchove to povedala Erika Fečke Gyöngyová, odborná konzultantka Slovenskej bioplynovej asociácie (SBA). Združenie združujúce 53 bioplynových staníc upozorňuje, že po skončení podpory formou doplatku sú pre ich zachovanie potrebné legislatívne zmeny, investičná pomoc pri prechode na biometán aj trhovo orientovaná podpora vo forme aukcií na flexibilitu.
Na Slovensku bolo spustených do prevádzky celkovo 112 bioplynových staníc (BPS), aktuálne je ich funkčných, resp. aktívnych, t.j. tých, ktoré dodávajú elektrinu alebo sú ešte v systéme podpory doplatkom 85 aktívnych bioplyniek a 5 biometánových staníc. Bioplynkám však postupne končí prevádzková podporu, takže už nebudú dostávať pevný doplatok na vyrobenú elektrickú energiu, budú teda fungovať na aktuálnych výkupných cenách elektriny. V roku 2025 sa podpora v prípade 11 bioplynových staníc, v roku 2026 ich bude 24, budúci rok 27, v roku 2028 až 40. „Toto vnímame ako najväčšiu výzvu,“ zdôraznila odborná konzultantka SBA.
Za druhú veľkú výzvu označila skutočnosť, že bioplynové stanice budú musieť po 15 rokoch prevádzky začať plniť povinnosť 80 % úspory emisií skleníkových plynov. „To je naozaj je dosť veľká výzva pri súčasnom nastavení vstupných substrátov alebo krmovinovej základne bioplynových staníc,“ konštatovala Fečke Gyöngyová. Týka sa to aj biometánových staníc s ešte oveľa vyššou náročnosťou na pokročilé suroviny.
BPS – vyššia hodnota než len cena za MWh
Bioplynové stanice za posledné roky dodávali do siete v režime povinného výkupu stabilne 0,5 TWh elektrickej energie ročne. Ak by sa naplnil pesimistický scenár SBA predpokladajúci, že každá bioplynka po ukončení podpory zastaví svoju činnosť, znamenalo by to pokles dodávok elektriny do siete, upozornila zástupkyňa SBA.
Fečke Gyöngyová súčasne zdôraznila, že bioplynová stanica nie je len obnoviteľný zdroj elektriny, ale má aj mnoho iných, veľmi dôležitých funkcií, čo SBA komunikuje aj smerom k štátnym orgánom. „BPS dokáže zabezpečovať stabilitu a flexibilitu sústavy, to znamená, že práve my sme zdroj, ktorý je regulovateľný v čase a v rôznom počasí, v priebehu roka, dňa a noci,“ uviedla odborná konzultantka. Vyzdvihla tiež schopnosť BPS vyrábať biometán ako domácu alternatívu k fosílnemu plynu a v neposlednom rade fakt, že ako jediný obnoviteľný zdroj elektriny dokážu zhodnocovať odpady či živočíšne exkrementy a vyrábať z nich energiu vo forme elektriny a tepla alebo vo forme biometánu. „Každá BPS má dva výstupy: digestát – kvalitné hnojivo, a buď elektrinu a teplo alebo biometán. Ale sú aj také, ktoré vyrábajú biometán, aj elektrinu a teplo,“ pripomenula zástupkyňa SBA. BPS tak poskytujú predvídateľnosť a výkon, znižujú závislosť od dovozu fosílneho plynu a premenou odpadov na energiu a hnojivo prispievajú k realizácii zámerov cirkulárnej ekonomiky.
Plán obnovy a ďalšie zdroje podpory
Výzvy z Plánu obnovy a odolnosti (POO) zamerané na modernizáciu, resp. na modernizáciu a transformáciu BPS ovplyvnilo rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o krátení doplatkov v prípade čerpania z POO, poznamenala Fečke Gyöngyová. „Rozhodnutie ÚRSO malo za následok nepodanie žiadosti alebo odstúpenie približne 50 % všetkých projektov,“ konkretizovala. Z transformačnej výzvy sa podľa nej transformovali BPS na nové biometánové stanice, ktoré sa teraz spúšťajú vzhľadom na termín do konca júna.
Ďalším zdrojom financií na podporu transformácie mal byť Program Slovensko. „Tam však vnímame ako veľký problém krátenie pripravovanej transformačnej výzvy SIEA z pôvodných 65 mil. € na maximálne 15 mil., čo výrazne oslabí transformačný potenciál sektora a podporí naozaj len veľmi málo BPS,“ konštatovala zástupkyňa SBA. Problémom tiež je, že ďalšie programové obdobie bude až v roku 2030. Čiže kým sa rozbehnú nejaké prvé výzvy a BPS budú môcť čerpať peniaze, mnohé z nich už nebudú funkčné, pretože skončení podpory skončia.
Prieskum SBA na vzorke 56 BPS ukázal, že 16 % z nich po skončení podpory skončí, keďže nemá akékoľvek ďalšie využitie, ktorým by mohli dotovať stratu peňazí z doplatku. Toto percento však podľa Fečke Gyöngyovej môže byť vyššie.
Z uvedených 56 staníc 52 % deklarovalo záujem prejsť na výrobu biometánu. Sú to najmä tie, ktoré si dokážu zohnať potrebné suroviny na produkciu s „normálnou“ emisnou stopou, uviedla Fečke Gyöngyová. „Lebo práve toto je ten ´bottleneck´. Jednoducho, ak ja nezoženiem suroviny, aby som dokázal vyrobiť biometán s normálnou emisnou stopou, tak to nemá zmysel robiť,“ poznamenala.
Možné dôsledky ukončenia podpory…
V prípade, že sa po skončení podpory pre posledné BPS v roku 2028 nič neurobí, výsledkom bude napríklad útlm už vybudovaných riaditeľných OZE či strata prevádzkového know-how a regionálnej odolnosti, a to aj z dôvodu, že pre rozbeh už odstavenej BPS sa nemusí podariť nájsť kvalifikovaný a kvalitný personál, či už vzhľadom na časovú náročnosť alebo odbornosť práce, upozornila Fečke Gyöngyová. „Po zavretí bioplyniek nevieme poskytovať tú flexibilitu siete, ktorá bude mať zvyšujúcu sa prioritu práve pre stabilitu sústavy. A, samozrejme, už keď sú BPS zatvorené, ťažšie sa prechádza na biometán,“ uviedla ďalšie možné dôsledky.
…a návrhy SBA na pomoc pri transformácii
Patrí medzi ne najmä investičná pomoc pri prechode na biometán, teda navýšenie alokácie z transformačnej výzvy. „Pretože nejde len o nákup technológie na výrobu biometánu, Zložité je tiež nájsť suroviny na jeho výrobu, aby mal kvalitu potrebnú pre dobré zobchodovanie. A to znamená navýšenie kapacity fermentorov, ale takisto koncových skladov.,“ ozrejmila odborná konzultantka SBA.
Medzi návrhy SBA patrí aj odstránenie systémových bariér, teda legislatívne úpravy a prechod na trhovo-orientovanú podporu, čiže aukcie na flexibilitu. „Aukcie na výrobu biometánu inšpirované Českom by sa nám páčili najviac, ideálne v kombinácii s investičnou podporou,“ doplnila Fečke Gyöngyová.
Pokiaľ ide o pôsobenie BPS v elektroenergetike, ich flexibilita sa dá využívať na znižovanie systémovej odchýlky a stabilizáciu spotového trhu prostredníctvom sploštenia cenovej krivky. „Dokážu robiť tieto podporné služby, takže toto je za nás naozaj veľký prínos bioplynových staníc,“ konštatovala odborníčka SBA. Ak by bioplynka po skončení podpory chcela produkovať len elektrinu a vybudovala by si miestnu distribučnú sieť s priamym spojením a neplatila by distribučné poplatky, išla by do podporných služieb, prípadne by začala spracovávať odpady alebo by vymyslela, čo s digestátom, stále by bez podpory nedokázala fungovať ako predtým, teda tak, aby sa to prevádzkovateľovi oplatilo. „Takže za nás jednoznačne: Bez ekonomického využitia tepla bioplynová stanica po skončení podpory nemá ekonomický zmysel, jednoducho to nevychádza,“ povedala Fečke Gyöngyová.
SBA sa preto snaží o čo najväčšiu podporu vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. BPS by sa napríklad mohla premeniť tak, že by buď zvýšila objem výroby, teda prikúpila ďalšiu kogeneračku a prevádzkovala by v blokoch, prípadne by si spravila oveľa väčšie zásobníky. Objem výroby bol rovnaký, ani celkový výnos by sa v samotnej bioplynke nezmenil. „Čo by sa zmenilo, by bol doplatok od štátu, to znamená, koľko financií by štát vynakladal na BPS,“ vysvetlila odborníčka SBA.
Návrhy legislatívnych zmien
Asociácia navrhuje v zákone č. 309/2009 Z. z. zrovnoprávniť „priemyselné využitie tepla“ s dodávkou tepla cez centrálne zásobovanie teplom (CZT) pre splnenie podmienok VÚ KVET. „Toto je veľmi dôležité, pretože dostať sa do CZT a vykurovať nejakú obec, mesto alebo čokoľvek iné nie je jednoduché. Ak už bioplynka nájde využitie tepla, je to priemysel v jej blízkosti, takže by to bolo veľmi vhodné,“ konštatovala Fečke Gyöngyová. Za problém pri snahe stať sa VÚ KVET považuje aj potrebu zdokladovať preinvestovanie 60 % nákladov, čo je veľmi veľa, pretože KVET si nevyžaduje veľkú investíciu do modernizácie. V zásade ide o zmenu systému výroby a prípadné „natiahnutie“ pôvodných potrubí. Zníženie tohto percenta by tak bolo oveľa prijateľnejšie a prechodnejšie.
Zásadný vplyv na účinnosť má samotná kogeneračná jednotka, pričom stavebné úpravy nie sú pri BPS až také potrebné. Podmienky prechodu na VÚ KVET by mohli byť viazané na preukázanie úspor či zvýšenie účinnosti, nie striktne na finančný objem preinvestovaných zdrojov.
SBA zvažuje aj zmenu profilu dodávky (navýšenie inštalovaného výkonu pre flexibilitu pri rovnakom ročnom objeme energie) alebo cielené zohľadnenie vybraných distribučných poplatkov pre riaditeľné OZE.
Výzvy transformácie BPS na výrobu biometánu
Prechod BPS na výrobu biometánu považuje SBA, po transformácii na VÚ KVET, za druhú cestu transformácie. „Za nás je najpodstatnejšie, že je oveľa jednoduchšie prerobiť existujúcu BPS na funkčnú biometánovú stanicu, ako postaviť biometánku na zelenej lúke,“ ozrejmila Fečke Gyöngyová s tým, že know-how sa prenáša, keďže bioplynová stanica a biometánová stanica je v zásade to isté, len obohatené o upgrade, takže zamestnanci už vedia ďalej fungovať.
Odborná konzultantka SBA pomenovala aj hlavné výzvy prechodu BPS na výrobu biometánu. „Samozrejme, keďže nemáme prevádzkovú podporu na biometán, ten sa musí zobchodovať, čiže prvou výzvou je volatilita ceny zemného plynu a záruk pôvodu, uviedla.
Ďalšou je financovateľnosť, teda preukázanie ziskovosti pre banky, ktoré majú historicky negatívne skúsenosti s BPS, a žiadajú informácie o zmluvách na ďalších 5 – 10 rokov. „Chcete od nás peniaze, ale dajte nám nejakú záruku, takže presvedčiť banky je pre bioplynky veľmi ťažké,“ poznamenala zástupkyňa SBA.
Výzvou je aj využívanie bioCO2 z výroby biometánu – kľúčovej časti z ceny záruky pôvodu. „Obchodovanie s CO2 jednak veľmi významne stláča emisnú stopu biometánu a takisto sú to ďalšie peniaze navyše,“ vysvetlila Fečke Gyöngyová.
Za ďalšiu výzvu považuje skutočnosť, že nie každá BPS je vhodná na transformáciu, vzhľadom na surovinovú základňu, VTL prípojku či dosahovanie úspory GHG 80 % pre dopravu. A bez prevádzkovej podpory ide o značnú neistotu celého trhu.
Za najväčší otáznik označila nutnosť finančne a technologicky náročnej propanizácie slúžiacej na zvyšovanie spalného tepla biometánu, aby dosahovalo úroveň zemného plynu a aby koncoví spotrebitelia neškodovali na tom, za čo platia. SBA navrhuje rozlišovať, do akého VTL biometán ide, keďže pri vtláčaní do veľkých tranzitných plynovodov predstavuje biometán zanedbateľné množstvo. „Náš návrh je, aby pri stanovovaní bodu pripojiteľnosti bol určený jeden najbližší a druhý o niečo vzdialenejší, do plynovodov, ktoré by to možno zniesli aj bez propanizácie,“ uviedla Fečke Gyöngyová.
Propanizácia je podľa nej problematická aj z hľadiska poruchovosti a potreby odstávok a opätovného nastavovania systému. Navyše veľmi zvyšuje emisnú stopu biometánu. „Vy sa snažíte zohnať kopu hnoja, hnojovice, čohokoľvek, aby ste mali čo najlepšie gramy CO2 a nakoniec tam vtlačíte fosílny propán,“ poznamenala odborníčka SBA. Ak by megawattová BPS prešla na biometán, čiže by produkovala plus mínus 250 kubíkov biometánu za hodinu, tak na dosiahnutie potrebnej úrovne spalného tepla by musela použiť toľko propánu, že jej to pridá 3,6 gramu CO2 na jeden megajoul, vyčíslila. „Snažíte dostať na nejakých 70 gramov a zrazu vám tam pribudne 3,6 niečoho, čo tam vy nepotrebujete a čo len štát alebo distribučka vyžaduje,“ uzavrela Fečke Gyöngyová.