Peking 28. novembra 2025 – Čína, najväčší svetový nákupca skvapalneného zemného plynu, smeruje k ďalšiemu slabému roku dovozu tohto paliva. Podľa výskumnej a analytickej spoločnosti BloombergNEF sú dôvodmi klesajúceho čínskeho importu LNG slabnúci priemyselný dopyt, ako aj stále vysoké ceny skvapalneného plynu. Po ich očakávanom zmiernení v budúcom roku by mohlo prísť k oživeniu dovozu, ale vyhliadky zostávajú naďalej neisté. Téme sa venovala agentúra Bloomberg.
LNG sa stal preferovaným spôsobom obchodovania s plynom na veľké vzdialenosti, čím sa premenil globálny obchod s plynom a posilnila energetická bezpečnosť, konštatovala vo svojom nedávno zverejnenom World Energy Outlook Medzinárodná energetická agentúra (IEA).
Pripomenula tiež, že v súčasnosti sa plánuje spustenie prevádzky nových ročných exportných kapacít LNG v bezprecedentnom objeme 300 miliárd metrov kubických do roku 2030, čo predstavuje 50 % nárast dostupných globálnych dodávok LNG. Pokiaľ ide o situáciu v budúcom roku, z údajov komoditných analytikov spoločnosti Kpler vyplýva, že globálna ponuka skvapalneného zemného plynu vzrastie v roku 2026 na 475 miliónov metrických ton, čo predstavuje nárast o 10,2 % oproti prognóze 431 miliónov ton na rok 2025.
IEA aj Kpler zhodne očakávajú, že časť novej ponuky absorbuje práve Čína, ktorá v roku 2024 odobrala takmer štvrtinu globálneho dovozu LNG. Aktuálne čísla však tomu nenasvedčujú. Čína v októbri znížila dovoz zemného plynu, potrubného a LNG, medziročne o 7,2 %. Doviezla 9,78 milióna metrických ton, kým v októbri 2024 to bolo 10,54 milióna mt. Čínsky import si o 11,5 % pohoršil aj v porovnaní so septembrovými 11,05 mil. mt. Podľa agentúry Reuters je pravdepodobné, že objemy potrubných dodávok zo Strednej Ázie a Ruska boli vo veľkej miere stabilné, čo znamená, že pokles bol spôsobený najmä klesajúcim dovozom LNG, ktorý v tomto roku vykazoval slabší trend v dôsledku zvýšených spotových cien, hnaných európskym dopytom. Svoju úlohu mohla zohrať aj rastúca domáca produkcia plynu.
Za celý rok 2025 by čínsky dovoz LNG mohol klesnúť v porovnaní s rokom 2024 o približne 15 % na 65 miliónov ton, čo znamená, že Čína môže stratiť svoju pozíciu najväčšieho svetového odberateľa tohto paliva v prospech Japonska, uviedla BloombergNEF.
Výhľad na rok 2026 neistý
Výhľad na rok 2026 podľa nej tiež nie je povzbudivý: celkový dopyt po plyne by mal klesnúť, čo naznačuje, že sa oddelil od rastu HDP, domnievajú sa analytici BNEF. Čína bola najrýchlejšie rastúcim trhom so skvapalneným zemným plynom na svete, kým ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 nespôsobila prudký nárast spotových cien.
V tom čase BNEF očakávala, že najväčšia ázijská ekonomika dosiahne do roku 2026 dovoz LNG na úrovni 100 miliónov ton. Následne však boli analytici nútení opakovane znižovať svoje prognózy v dôsledku pretrvávajúceho slabšieho ako očakávaného dopytu.
Aktuálne BloombergBNEF prognózuje, že čínsky dopyt po skvapalnenom zemnom plyne na budúci rok dosiahne úroveň 73 miliónov ton. Silnejší dopyt zo strany domácností a nákladnej dopravy zvýši import Pekingu v roku 2026 o 8 miliónov ton na 75 miliónov ton, očakáva zas spoločnosť Kpler.
Spomínaná vlna nových globálnych dodávok LNG v budúcom roku pravdepodobne zníži spotové ceny a potenciálne podnieti ďalšie nákupy zo strany Číny, ale situácia v oblasti dopytu zostáva neistá, konštatuje agentúra Bloomberg.
V tejto súvislosti pripomína, že došlo k poklesu priemyselnej aktivity v odvetviach výroby ocele, skla a cementu, teda práve tých, ktoré sú kľúčovými zdrojmi spotreby LNG. Navyše, kampane Pekingu zamerané na riešenie nadmernej kapacity, ako aj obchodná vojna s USA, by tiež mohli tlmiť nákupy LNG.
Pokiaľ ide o čínsky energetický sektor, tamojšie plynové elektrárne čelia intenzívnej konkurencii zo strany uhoľných, ako aj rýchlo sa rozširujúcich obnoviteľných zdrojov, najmä solárnych a veterných. Miera využitia elektrární využívajúcich spaľovanie plynu klesla na najnižšiu úroveň za posledných päť rokov, keďže rastúce náklady na LNG ich nútia obmedziť výrobu, poznamenal Bloomberg.
Čínski odberatelia: nákupcovia aj predajcovia LNG
Čínski odberatelia LNG majú pritom uzavretých viacero dlhodobých zmlúv o dodávkach, ktoré sa na ich základe majú spustiť v budúcom roku. Avšak vzhľadom na klesajúci dopyt sa kupujúci môžu rozhodnúť presmerovať časť paliva na trhy, ako je Európa, kde sú ceny LNG vyššie.
Takáto situácia pravdepodobne upevní úlohu Číny pri vyrovnávaní globálneho trhu s plynom, keďže tamojšie spoločnosti sa menia na obchodníkov aj spotrebiteľov. „Cesta k portfóliovému obchodovaniu nie je voľbou, ale skôr nutnosťou,“ povedal v tejto súvislosti Čang Jao-jü, globálny riaditeľ pre LNG a nové energie v štátnej spoločnosti PetroChina International Co., na stredajšom (26. 11.) summite BNEF v Šanghaji.
Z dlhodobého hľadiska je čínsky dopyt po plyne stále podporovaný rozširovaním dovozných terminálov, ktorých kapacita sa do roku 2030 môže zdvojnásobiť. To, či budú tieto zariadenia plne využívané, však bude závisieť od ceny LNG a dopytu po tomto palive, uzavrela agentúra Bloomberg.