V čase písania tohto článku ma oslovil redaktor denníka Pravda Martin Martiš s otázkou zahraničných ciest slovenského premiéra: Washington a stretnutie s Trumpom versus Moskva a stretnutie s Putinom, v obidvoch rokovaniach sú dominujúce témy súvisiace so zemným plynom. Martiš sa dokonca pohrával s myšlienkou, že tu ide o súboj veľmocí, a prečo do tohto súboja vťahujú i Slovensko. Zaujímavá otázka, najmä v kontexte skutočnosti, že aj najvyššie postavený Slovák v Bruseli zodpovedný za európsku energetickú úniu sa s oboma svetovými lídrami stretol niekoľkokrát a v jeho prípade bol zemný plyn jedinou témou rokovania.
Šefčoviča Trump vzal v máji svojim lietadlom Air Force One do Hackberry v štáte Louisiana na otvorenie nového LNG terminálu. Súdiac podľa fotografií, ktoré zverejnil eurokomisár na sociálnych sieťach – bol to najkrajší deň jeho života. Zhltnúť musel aj Trumpove vyjadrenie k Energiewende. Citujem Spiegel online: „Green new deal ist ein Schwindel“. Myslím si, že uvedené slová preklad nepotrebujú. Pritom main-streamové médiá už desať rokov prezentujú Energiewende ako environmentálny model pre celý svet. Dnes však Nemecko musí priznať, že záväzky týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 nedokáže naplniť a termíny vyraďovania uhlia musí posunúť.
Medzi Trumpom a Putinom „pendluje“ aj Angela Merkelová, ktorá už zistila, že s plynom nie sú žiadne žarty. Najprv v januári vo švajčiarskom Davose priznala, že keď Nemecko odstúpi od uhlia a jadra, musí ľuďom čestne povedať, že bude potrebovať viacej plynu. A v máji na medzinárodnej klimatickej konferencii v Berlíne v odpovedi na tzv. Macronovu iniciatívu uviedla, že uhlíková neutralita pre Nemecko neznamená, že po roku 2050 nebude produkovať nijaké skleníkové plyny. Emisie bude kompenzovať prostredníctvom zalesňovania a zachytávania skleníkových plynov. Je to pochopiteľné, ak uvážime, že poslednú uhoľnú elektráreň Nemecko odstaví až v roku 2038. Zaujímavé, že voči menším štátom nie je Brusel taký zhovievavý.
Máj sa tiež točil okolo parlamentných volieb v Indii. V predvolebnej kampani sa pertraktovali tri problémy: rastúca nezamestnanosť, kríza poľnohospodárstva a nacionalizmus. Ani zmienka o kvalite ovzdušia a energetike, ktorá patrí k najviac emisným na svete. India každý rok zvyšuje vlastnú ťažbu aj import uhlia a nie sú ani náznaky, že by z tejto cesty chcela zísť. Pravdepodobne sa spolieha, že to vykompenzuje Slovensko, ktorému smernica EÚ 2018/2001 stanovila zvýšiť každý rok podiel OZE pri výrobe tepla o 1 %. Presne v zmysle úvahy – ak nevieme o niečom presvedčiť, tak to musíme prikázať.
Májový komentár v magazíne Forbes tvrdí, že obnoviteľné zdroje, ktoré sú nákladné na zdroje i pôdy, trpia neduhmi a úsilie exportovať ich do rozvojových krajín, ako to presadzuje OSN, sa môže ukázať ako devastujúce. Solárne farmy zaberajú 450-krát viac pôdy ako jadrové elektrárne a veterné elektrárne 700-krát viac územia ako zásobníky zemného plynu, aby pritom vyrobili rovnaké množstvo energie.
A to ešte nie je všetko. Profesor fyziky na Kolínskej univerzite Christoph Buchal a jeho kolegovia z mníchovského ekonomického inštitútu Ifo Hans-Dieter Karl a Hans-Werner Sinn zverejnili v apríli 2019 štúdiu, podľa ktorej sú elektromobily škodlivejšie než autá s dieselovými motormi.
Pokiaľ sa zoberú do úvahy emisie oxidu uhličitého (CO2) vyprodukované pri výrobe batérií a pri výrobe elektriny v Nemecku, elektromobily zaťažujú ovzdušie o 11 % až 28 % viac ako dieselové autá. Veľa energie sa totiž spotrebuje pri ťažbe a spracovaní lítia, kobaltu a mangánu používaných pri výrobe batérií do áut. To, že Európska únia (EÚ) klasifikuje elektromobily ako autá s nulovými emisiami, je podľa autorov štúdie klamlivé. Podľa plánov EÚ by od roku 2030 mal platiť emisný limit 59 gramov CO2 na kilometer, ktorý zodpovedá spotrebe 2,2 litra diesela alebo 2,6 litra benzínu na 100 kilometrov, čo je podľa štúdie technicky nerealistické. Automobilky preto postupne presúvajú ťažisko svojej ponuky na elektrické autá.
Keď Elon Musk v roku 2017 predstavil elektroťahač Tesla Semi (prakticky kamión na elektropohon) s dojazdom 800 km, odborníci vypočítali, že jedno vozidlo by na jedno nabitie spotrebovalo toľko elektriny, ako spotrebuje štyritisíc domácností za jednu hodinu. O tom sa už z main-streamových médií nedozviete. Škoda, možno by pracovníci MH SR neboli takí ústretoví v podpore elektromobility. Ešte šťastie, že sa to normálny Slovák mohol dozvedieť na konferencii Doprava 2019 v apríli t. r. v Bratislave.
Rovnako v apríli 2019 Európu rozdelila deklarácia o „zelenom“ plyne. Vyhlásenie s názvom „Trvalo udržateľná a inteligentná plynová infraštruktúra pre Európu“, ktorú 1. apríla navrhlo rumunské predsedníctvo v Rade EÚ, podpísalo 17 členských štátov, ako aj Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Podpísať ju naopak odmietlo 11 krajín a Európska komisia, osem z nich podporovalo tzv. Macronovu iniciatívu.
Inými slovami dve identity v Európe v praxi. Takže zemný plyn zvelebovaný, či zatracovaný? Dôležité je, či majú obidva tábory rovnaký cieľ. Ak nie, tak miesto dohody a spolupráce bude pokračovať vysiľujúci zápas. A ja sa po zverejnení tohto editoriálu v komentároch niektorých energetických tiež analytikov zmením z renomovaného experta na kontroverzného experta. Ak však máme rovnaký cieľ, ale navrhujeme rôzne cesty, potom nie sme súperi, ale partneri.
Ján Klepáč
klepac@spnz.sk