Praha 20. septembra 2023 – Český štát kúpil za 360 miliónov eur (v prepočte 8,8 miliardy korún) prostredníctvom spoločnosti ČEPS firmu RWE Gas Storage, ktorá vlastnila a spravovala šesť podzemných plynových zásobníkov na území Českej republiky. Podľa predsedu českej vlády Petra Fialu ide o jeden z niekoľkých krokov k väčšej energetickej bezpečnosti krajiny. Informovala o tom agentúra ČTK.
Kapacita odkúpených zásobníkov zodpovedá tretine ročnej spotreby, povedal v utorok (19. 9.) pri Pernej na Břeclavsku, kde sa jedno zo zariadení nachádza, premiér Petr Fiala s tým, že ide o jeden z niekoľkých krokov k väčšej energetickej bezpečnosti Česka. Minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela doplnil, že v súčasnosti sú plynové zásobníky v Česku plné na 97 percent, pričom žiadny plyn už nepochádza z Ruska.
Štát nekúpil iba zásobníky, ale kompletnú firmu s 250 zamestnancami, ktorá pravidelne dosahuje zisk, poznamenala agentúra ČTK. Podľa Síkelu ide o investíciu, ktorá do budúcnosti zaistí nielen väčšiu energetickú bezpečnosť, ale aj zisk. Objem zásobníkov, ktoré štát prebral, je 2,7 miliardy metrov kubických. Najväčším podzemným zásobníkom z akvizície sú Dolní Dunajovice, ktoré majú kapacitu skoro miliardu metrov kubických. Celková kapacita všetkých zásobníkov v českej plynárenskej sieti je 3,45 miliárd metrov kubických, ich zvyšnú časť vlastnia ďalšie energetické firmy v krajine.
„Nákup zásobníkov plynu a zabezpečenie ich úplnej kontroly zo strany štátu je ďalším konkrétnym krokom v našom úsilí o reštart Česka a jedná sa o jednu zo šiestich strategických investícií. Pre vnútrozemské štáty je priamy vplyv na energetickú kritickú infraštruktúru kľúčový. Som rád, že sa nám podarilo úspešne napraviť ďalší dlh, ktorý zanechali predchádzajúce vlády,“ povedal Fiala. Presne pred rokom sa Česku prostredníctvom energetickej skupiny ČEZ podarilo získať kapacitu v termináli na dovoz skvapalneného zemného plynu v holandskom prístave Emshaven.
Ten za prvý rok svojej prevádzky 21 tankerov pre Česko. Prevažne z USA doviezli cca dve miliardy m3 plynu, čo zodpovedá zhruba 27 % minuloročnej tuzemskej spotreby. Vláda tiež rokuje o stavbe nových plynovodov.
Intenzívne kroky k energetickej bezpečnosti a nezávislosti na Rusku začala vláda robiť pred viac ako rokom, keď Rusko začalo agresiu voči Ukrajine. Dovtedy bolo Česko závislé nielen na ruskom plyne, ale aj jadrovom palive a rope. V prípade plynu sa už Česku podarilo od Ruska odstrihnúť a pracuje aj na ďalších dvoch surovinách. „Podarilo sa nám dojednať rozšírenie ropovodu TAL, vďaka ktorému sa budeme môcť postupne odstrihnúť od ruskej ropy na prelome rokov 2024 a 2025,“ povedal Fiala. Síkela doplnil, že teraz sa už tiež dá povedať, že Česko nebude jadrové palivo dovážať z Ruska a že sa zároveň darí vďaka krokom súčasnej vlády rozvíjať aj obnoviteľné zdroje, kým pred dvoma rokmi ich rozvoj skôr „umieral“.
Energetická situácia bola v Európe pred dvoma rokmi veľmi dramatická a z rôznych dôvodov ešte napriek ruskej agresii výrazne rástli ceny elektriny i plynu, pripomenula ČTK. Dôsledkom boli aj krachy niektorých obchodníkov s energiami. Vojna na Ukrajine túto situáciu ešte eskalovala a najkritickejšia bola situácia na trhu vlani v lete. Cena energií na burze sa vyšplhala extrémne vysoko a až potom začala postupne klesať, pretože sa ukázalo, že plynu má Európa dostatok.
RWE Gas Storage CZ bol so šiestimi zásobníkmi najväčším prevádzkovateľom plynových zásobníkov v Česku. V posledných troch rokoch, podľa predchádzajúcich informácií ministerstva priemyslu a obchodu, spoločnosť hospodárila so ziskom 1,91 miliardy korún, naposledy v roku 2022 zisk predstavoval 363 miliónov. Nemecká energetická firma RWE v minulosti o predaji zásobníkov rokovala napríklad s ČEZ alebo Energetickým priemyselným holdingom (EPH) miliardára Daniela Křetínského.
Akciová spoločnosť ČEPS, ktorú plne vlastní štát, pôsobí ako výhradný prevádzkovateľ prenosovej sústavy v Česku. Podľa správy firmy z tohtoročnej jari ČEPS vlani medziročne vzrástol zisk pred zdanením o 57 percent na 6,6 miliardy korún. korún. Celkové výnosy medziročne stúpli o 98,3 miliardy na 173,7 miliardy, uzavrela agentúra ČTK.