Záhreb 27. marca 2023 – Chorvátsko sa naďalej drží svojho cieľa stať sa regionálnym plynovým uzlom. V poslednom období jeho platnosť viackrát zopakoval aj úradujúci predseda chorvátskej vlády Andrej Plenkovič. Téme sa venoval portál argusmedia.com, ktorý v tejto súvislosti upozornil, že chorvátske plány sú stále len v ranom štádiu a doteraz nemajú zabezpečené potrebné financovanie zo strany Európskej únie.
„Chorvátsko môže prispieť k diverzifikácii zdrojov energie pre krajiny východnej a strednej Európy vďaka svojej geografickej polohe,“ vyhlásil Plenkovič začiatkom tohto mesiaca. Súčasne zdôraznil, že Chorvátsko musí „zvýšiť strategické investície, zabezpečiť vysokú ekonomickú konkurencieschopnosť a… znížiť svoju zraniteľnosť, najmä v energetickom sektore“.
Kľúčovú úlohu v chorvátskych plánoch prirodzene zohráva jeho terminál na dovoz skvapalneného zemného plynu situovaný v Omišalji na severojadranskom ostrove Krk využívajúci plávajúcu skladovaciu a regasifikačnú jenotku (FSRU). Projekt, ktorý spustil komerčnú prevádzku v januári 2021, prevádzkuje spoločnosť LNG Hrvatska. Podľa jej webu terminál k 27. marcu 2023 prijal od začiatku svojho fungovania 58 dodávok, čo predstavuje takmer 7,8 mil. m3 dovezeného LNG. Objem exportovaného zemného plynu dosiahol 4,65 bcm. Terminál sa venuje aj prekládkam LNG z lode na kamióny, ktorých sa od začiatku prevádzky zrealizovalo 140.
Väčšina prijatých nákladov pochádzala z USA. Okrem amerických dodávok terminál už prijal aj zásielky z Egypta, Nigérie, Trinidadu a Tobaga, Mozambiku, ako aj prekládky z Dunkerque, Zeebrugge a Barcelony.
Kapacitu terminálu majú zarezervovanú dve firmy, obchodná spoločnosť MET Group so sídlom vo Švajčiarsku a maďarská MFGK.
Veľký záujem susedných a blízkych krajín o dodávky spätne splyňovaného LNG z chorvátskeho zariadenia v reakcii na energetickú krízu po ruskej invázii na Ukrajine viedli k úvahám a následne aj plánom na zvýšenie regasifikačnej kapacity terminálu na Krku jej zdvojnásobením z 2,9 miliardy m³/rok na 6,1 miliardy m³/rok. V prípade jeho realizácie bude dovozná kapacita krajiny ďaleko prevyšovať domácu spotrebu, ktorá minulý rok podľa údajov Eurostatu klesla na 2,5 miliardy m³.
Vybudovanie ďalšieho modulu spätného splyňovania, ktorý by mal toto zvýšenie zabezpečiť, by nemalo stáť viac ako 30 miliónov až 35 miliónov eur, pričom dodatočná kapacita by mala byť k dispozícii od štvrtého štvrťroka 2025, uviedol minulý mesiac prevádzkovateľ LNG Hrvatska. Ďalším potrebným krokom je rozšírenie chorvátskej plynárenskej siete, ktoré má umožniť prijímanie dodatočných objemov plynu z terminálu, uviedol prevádzkovateľ.
Výstavba plynovodu medzi Zlobinom a Bosiljevom by mala zvýšiť kapacitu siete a uľahčiť vyšší export do susedných krajín. Modernizácia siete však pravdepodobne umožní len prepravu približne 5 miliárd m³/rok z Krku, keďže celých 6,1 miliárd m³/rok by bolo technicky náročné dosiahnuť, tvrdí LNG Hrvatska.
Veľký záujem o dodatočné kapacity prejavili maďarské a slovinské spoločnosti, uviedol operátor, ktorý rokoval aj s firmami v Taliansku a Nemecku. LNG Hrvatska uviedla, že na budúci rok pravdepodobne usporiada otvorenú sezónu pre kapacitu. O rezerváciu kapacity Krku prejavilo záujem aj Slovensko, ktoré práve cez tento terminál v marci minulého roku doviezlo svoj historicky prvý náklad skvapalneného zemného plynu, po ktorom nasledovali aj ďalšie.
Plánované projekty
Chorvátsko usporiadalo aj stretnutia o potenciálnom exporte na vysokej úrovni so slovinskými, rakúskymi a nemeckými predstaviteľmi. Pri príležitosti návštevy rakúskeho kancelára Karla Nehammera a bavorského premiéra Markusa Södera chorvátsky premiér v novembri 2022 povedal, že zámerom je vybudovanie plynovodu cez Ľubľanu a Salzburg až do Bavorska. Neskôr tento plán zopakoval s tým, že vlády by mali požiadať Európsku komisiu o financovanie.
Chorvátsko sa „zameriava na rozvoj identifikovaných projektov plánu REPowerEU“, povedal prevádzkovateľ prenosovej sústavy Plinacro pre Argus a dodal, že expanzia Krku, plynovody do Slovinska, Maďarska a Bosny a Hercegoviny a Iónsko-jadranský plynovod (IAP) sú súčasťou tohto úsilia.
Nedávno bola dosiahnutá dohoda práve o vybudovaní prepojenia do Bosny a Hercegoviny, ktoré má byť dokončené v roku 2024, očakáva spoločnosť Plinacro, podľa ktorej by stavebné povolenia mohli byť vydané v prvej polovici tohto roka.
Realizáciou prepojenia by tak vznikol prvý úsek IAP – 520 km dlhá trasa spájajúca Albánsko, Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu a Chorvátsko s Transjadranským plynovodom. Očakáva sa však, že IAP ako celok bude dokončený až v roku 2028, uviedol Plinacro pre Argus. Išlo by o oneskorenie, keďže pôvodný cieľ hovoril o finalizácii v roku 2025. Koncom decembra čiernohorský úrad pre hospodársku súťaž navrhol prideliť 20.000 eur systémovému operátorovi Montenegro Bonus na vytvorenie spoločného podniku IAP s partnermi Plinacro, BH Gas z Bosny a Hercegoviny, ako aj s albánskym Albgazom. Podľa argusmedia.com sa však zdá, že odvtedy nebol v projekte IAP dosiahnutý žiadny pokrok.
Pokiaľ ide o smer na Slovinsko a Maďarsko, bývalý slovinský premiér Janez Janša minulý rok povedal, že existujú plány na zvýšenie prepravnej kapacity smerom do Slovinska a že je „k dispozícii značné množstvo finančných prostriedkov EÚ“ na projekty, ktoré pomáhajú diverzifikovať dodávky plynu mimo Ruska.
Napriek tomu, že nebol vyjadrený žiadny záujem o ďalšiu kapacitu na chorvátsko-maďarskej hranici, dokument REPowerEU uvádza zvýšenie prepravnej kapacity smerom do Maďarska ako dôležitý krok v diverzifikácii dodávok.
Dokončenie týchto projektov by Chorvátsku umožnilo prenášať spätne splyňovaný LNG v celom regióne a pôsobiť ako tranzitná krajina. Vybudovanie tejto pozície však ešte potrvá roky, vzhľadom na to, že na väčšine trás bol dosiahnutý len malý pokrok, najmä v prípade spomínaného IAP, ktorý bol roky pozastavený. Navyše, navrhované projekty sú závislé od financovania EÚ, ktoré ešte nebolo zabezpečené, hoci by malo byť dostupné, uzavrel argusmedia.com.