Brusel 25. apríla 2023 – Keď zákonodarcovia EÚ dosiahli 30. marca dohodu o smernici o obnoviteľnej energii, uzavreli kľúčovú kapitolu Európskej zelenej dohody, hlavného politického programu Európskej komisie na čele s Ursulou von der Leyenovou. Dohoda by mohla znamenať koniec éry EK, ktorá v súčasnosti nemá politický mandát na to, aby ukladala krajinám EÚ čoraz vyššie ciele v oblasti OZE bez toho, aby porušila ich suverénne právo rozhodovať o vlastnom energetickom mixe. Ciele pre OZE, stanovené politicky, sú navyše bez vyriešenia mnohých problémov len akademické a ich splnenie môže byť komplikované. Téme sa venoval portál euractiv.com.
Dosiahnutie dohody o smernici podľa portálu nie je to maličkosťou vzhľadom na prekážky, ktorým Európa čelí od spustenia Zelenej dohody v decembri 2019. Počas štyroch rokov od nástupu súčasnej Komisie do úradu, zasiahli EÚ dve po sebe nasledujúce krízy vážneho geopolitického a ekonomického rozsahu – pandémia COVID-19 a vojna Ruska na Ukrajine.
Vždy, keď sa Zelená dohoda stala terčom odporu z rôznych krajín, napríklad z Česka či Poľska, EÚ zareagovala zintenzívnením svojej zelenej agendy vrátane zvýšenia cieľa bloku v oblasti obnoviteľnej energie.
Z pôvodného cieľa 40 % do roku 2030 EK navrhla zvýšiť cieľ EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov na 45 % spotreby energie a predložila plány na urýchlenie udeľovania povolení pre nové veterné a solárne farmy s cieľom urýchliť odklon Európy od dovozu ruských palív.
Tento krok podporil Európsky parlament, ktorý dôrazne podporil cieľ 45 % v mene energetickej bezpečnosti Európy a naliehavosti boja proti zmene klímy. Členské štáty však boli váhavejšie a uprednostnili zotrvanie na cieli 40 %, ktorý predložila Európska komisia rok pred vypuknutím vojny na Ukrajine.
Výsledkom je dohoda na cieli 42,5 % obnoviteľnej energie do roku 2030 – takmer dvojnásobok súčasného podielu EÚ, ktorý je tesne nad 22 %.
Politické ciele bez analýz
Cieľ 42,5 % pre obnoviteľné zdroje je obrovský a nemali by sa podceňovať ťažkosti, ktorým bude Európa čeliť pri snahe o jeho dosiahnutie. „Znamená to urobiť za sedem rokov to, čo sme dosiahli za posledných 40 rokov!“ povedal Pascal Canfin, francúzsky centristický zákonodarca, ktorý predsedá výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie.
Bude to o to náročnejšie, že cieľ do roku 2030 bude musieť byť splnený bez veľkých dodatočných kapacít z biomasy, ktorá v súčasnosti predstavuje 60 % spotreby obnoviteľnej energie EÚ a bude prísnejšie obmedzená podľa aktualizovaných ekologických kritérií smernice pre biomasu.
Zdroj, ktorý pôsobil v EK a je so situáciou oboznámený, pre EURACTIV pod podmienkou anonymity uviedol, že stanovenie cieľov v pláne EÚ REPowerEU prijatom po vypuknutí vojny na Ukrajine bolo jasne „politické“ bez „žiadnych serióznych hĺbkových technických a trhových analýz“. „Je takmer nemožné dosiahnuť tieto ciele do roku 2030,“ povedal bývalý predstaviteľ EÚ, ktorý pred pár rokmi zastával vysokú pozíciu v Európskej komisii.
Tieto obavy zdieľa aj samotný sektor obnoviteľnej energie. „Nové ciele sú skvelé, ale členské štáty EÚ musia tiež zabezpečiť ich splnenie,“ povedal generálny riaditeľ WindEurope Giles Dickson, keď sa ho v decembri minulého roka pýtali na navrhovaný cieľ EÚ 45 %. „Dnešné povoľovacie postupy sú príliš zložité a príliš dlhé na to, aby sa priblížili k cieľu 40 % alebo 45 %,“ povedal vtedy pre EURACTIV.
Dickson zdôraznil, že zvyšovanie výroby veternej a solárnej energie si vyžaduje obrovské investície do výrobnej kapacity a podpornej infraštruktúry, ako sú elektrické siete. Predpokladá tiež trvalý prístup k lacným a bohatým surovinám, ako sú vzácne zeminy, ktoré sa v súčasnosti vyrábajú a rafinujú takmer výlučne v Číne, vďaka čomu je Európa v otázke energetickej bezpečnosti závislá od rozmarov Pekingu.
„Ak sa tieto problémy nevyriešia, akýkoľvek aktualizovaný cieľ obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030 zostane akademický,“ uviedol Dickson a vyzval na skutočnú európsku priemyselnú politiku v oblasti obnoviteľných zdrojov.
V tomto zmysle dohoda EÚ o smernici o obnoviteľnej energii znamená koniec politického cyklu zameraného na stanovenie cieľov a začiatok nového cyklu zameraného na dodávky a priemyselnú politiku, konštatuje euractiv.com.
Jadro a stredná a východná Európa ako „tikajúca bomba“
Po roku 2030 však Európa bude musieť otvorene diskutovať aj o budúcom smerovaní svojich politík v oblasti energetiky a klímy. Doteraz sa konsenzus v Bruseli zameriaval na rozvoj veternej a solárnej energie bez toho, aby sa zohľadnil konečný cieľ z hľadiska požadovaného európskeho energetického mixu.
Zatiaľ čo sa zdá, že rastúci počet krajín EÚ – vrátane Rakúska, Dánska, Nemecka a Španielska – je spokojný s úsilím o 100-percentný systém obnoviteľnej energie, iné ako Francúzsko, Fínsko, Poľsko a Maďarsko dali jasne najavo, že za súčasť nízkouhlíkového energetického systému EÚ treba považovať aj jadrovú energiu.
Počas marcového stretnutia hláv štátov EÚ francúzsky prezident Emmanuel Macron jasne naznačil, že obnoviteľné zdroje nemožno považovať za jediný spôsob, ako dosiahnuť ciele EÚ v oblasti dekarbonizácie. „Vieme, že obnoviteľné zdroje nestačia a že jadrová energia je skutočne nevyhnutnou súčasťou odpovede na európskej úrovni,“ povedal.
Osobitné znepokojenie vyvolávajú východné členské štáty EÚ ako Bulharsko, Česká republika, Maďarsko a Rumunsko, ktoré nikdy neboli veľkými zástancami obnoviteľných zdrojov energie a značnú časť svojej elektriny získavajú zo starnúcich jadrových elektrární vyrobených v Rusku. „Stredná a východná Európa je tikajúca bomba,“ varuje iný bývalý člen Komisie. „Musíme pre nich vymyslieť program šitý na mieru,“ povedal pre EURACTIV.
EÚ už absolvovala predzvesť nadchádzajúcich diskusií, keď sa ministri energetiky EÚ minulý mesiac stretli v Bruseli, aby prediskutovali smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie. Tam sa proti sebe postavili dva tábory – jeden kategoricky proti jadrovej energii a druhý, ktorý požadoval uznanie atómovej energie popri obnoviteľných zdrojoch.
Budúcou cestou by podľa euractiv.com mohol byť Canfinov návrh znížiť cieľ EÚ v oblasti obnoviteľnej energie pre krajiny, ktoré už majú nízkouhlíkový energetický mix, čím mieril na Francúzsko a jeho flotilu 56 jadrových reaktorov, vďaka ktorej by sa Paríž stal ťahúňom klimatickej politiky v Európskej únii.
Z tohto pohľadu by politická dohoda o smernici EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov mohla tiež znamenať koniec éry Európskej komisie, ktorá v súčasnosti nemá politický mandát na to, aby ukladala krajinám EÚ čoraz vyššie ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie bez toho, aby porušila ich suverénne právo rozhodovať o vlastnom energetickom mixe, zdôraznil euractiv.com.
Nech už sú názory na obnoviteľné zdroje a jadrovú energiu akékoľvek, téma budúceho energetického mixu Európy je príliš dôležitá na to, aby bola zametená pod koberec. Keďže na budúci rok budú európske voľby a začala sa verejná konzultácia o politikách EÚ v oblasti klímy do roku 2040, nadchádzajúce mesiace sú na diskusiu vhodným časom, uzavrel euractiv.com.