Londýn 29. októbra 2024 – Keď obchodníci chcú vedieť, kam smeruje dopyt po rope, upriamia pozornosť na Čínu. To však výrazne zužuje ich perspektívu a spôsobuje ich zraniteľnosť voči cenovým šokom. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúci dopyt Číny by sa teraz mohlo stať to isté aj v prípade zemného plynu. Téme sa venoval portál oilprice.com, podľa ktorého je potrebné myslieť na to, že svet dovozu energií je väčší ako Čína.
Čína je obrovským dovozcom zemného plynu prostredníctvom plynovodov z Ruska, Turkménska, Mjanmarska či Kazachstanu, ako aj v jeho skvapalnenej forme. Od začiatku tohto roka čínsky dovoz dosiahol takmer 80 miliárd m3, čo je zhruba o 30 miliárd m3 viac, ako Rusko posielalo do Nemecka cez plynovod Nord Stream 1. Vyzerá to tak, že ďalších viac ako 30 miliárd m3 ruského plynu poputuje do Číny cez plynovod Power of Siberia. Čína si skrátka plyn obľúbila a nevie sa ho nabažiť, konštatuje oilprice.com.
To by mohlo naznačovať, že krajina sa pohybuje stabilným tempom do stavu, v ktorom plyn zvyšuje svoj podiel pri výrobe elektriny. Podľa názoru Gavina Maguirea z agentúry Reuters a údajov think-tanku Ember sa však nezdá, že by to tak bolo. V nedávnej správe Maguire prezentoval údaje Emberu, z ktorých vyplýva, že zemný plyn je len malým prispievateľom do čínskeho energetického mixu, pričom tento rok jeho podiel predstavuje skromných 2,8 %.
V absolútnom vyjadrení je týchto 2,8 % zanedbateľný podiel, keď sa porovnáva s takmer 60-percentným podielom uhlia, 13 % vodnej energie či 10 % veternej a 9 % solárnej energie. Hoci Čína postupne zvyšuje dovoz zemného plynu, neponáhľa sa s odstavením svojich uhoľných elektrární a ich nahradením plynovými zdrojmi.
Práve táto skutočnosť podľa oilprice.com predstavuje dôležitý kontext pre budúce medzinárodné predpovede cien plynu a stávky na toto palivo. Čína je najväčším svetovým dovozcom energie, aj keď jej ekonomika nerastie dvojciferným tempom. Krajina však opakovane naznačila, že sa viac zaujíma o energetickú bezpečnosť ako o energetickú transformáciu. Okrem vyššie uvedeného postoja k energetickým zdrojom má tiež slabosť pre miestne zdroje energie ako bezpečnejšiu voľbu. A preto sa v drvivej miere spolieha na uhlie, poznamenal oilprice.com.
Ide podľa neho, samozrejme, aj o otázku nákladov. Elektrina vyrobená z lokálne ťaženého uhlia alebo z vodných elektrární je lacnejšia ako výroba z plynu, ktorá využíva dovážaný skvapalnený zemný plyn. Aj Inštitút pre energetickú ekonomiku a finančnú analýzu, ktorý sa venuje otázkam energetického prechodu, tvrdí, že elektrina vyrobená spaľovaním LNG môže byť drahšia o 30 až 40 dolárov za megawatthodinu. Tento rozdiel by mohol odrádzať od väčšieho využívania komodity pri výrobe elektriny, kým jej ceny neklesnú.
To sa však naozaj nedá očakávať, keďže Čína nie je jedinou krajinou, ktorá spotrebúva stále viac zemného plynu zo zahraničia. A práve preto by obchodníci mali mať na pamäti fakt, že svet dovozu energií je väčší ako Čína, upozornil oilprice.com.
Medzinárodná energetická agentúra začiatkom tohto mesiaca vydal svoj Global Gas Security Review 2024, v ktorom sa okrem iného venuje rovnováhe na trhu so zemným plynom. Agentúra, ktorá tvrdí, že dopyt po zemnom plyne dosiahne vrchol pred rokom 2030, uviedla, že tento a budúci rok bude dopyt rásť viac, ako sa pôvodne očakávalo, a dosiahne historické maximá. IEA v skutočnosti konštatovala, že rast dopytu predbehne expanziu ponuky, čo povedie k napätejšej situácii na strane ponuky.
„Rast, ktorý vidíme v globálnom dopyte po plyne v tomto a budúcom roku, odráža postupné zotavovanie sa z globálnej energetickej krízy, ktorá tvrdo zasiahla trhy,“ povedal riaditeľ pre energetické trhy IEA Keisuke Sadamori. „Ale rovnováha medzi trendmi dopytu a ponuky je krehká, s jasnými rizikami budúcej volatility,“ dodal expert IEA.
Fórum krajín vyvážajúcich plyn (GECF) zase vo svojej najnovšej výhľadovej správe uviedlo, že svetový vývoz zemného plynu v septembri dosiahol dvojročné maximum. Čínsky dopyt po plyne vzrástol o 9,6 % a dokonca aj Európska únia zaznamenala nárast dopytu o 3,3 %, prvýkrát po siedmich mesiacoch poklesu v rade. GECF tiež zvýšil svoj výhľad globálneho dopytu po plyne na tento rok na 2,2 %.
V tejto súvislosti si GECF všíma aj novo spustený čínsky program výmeny nákladných dieselových áut za LNG vozidlá, ktorý sa stal hlavnou hnacou silou vyššieho dopytu po tejto forme zemného plynu, v neposlednom rade pre jeho nižšiu cenu v porovnaní s naftou. V správe sa tiež uvádza, že napriek výraznému nárastu hydrogenácie (procesu, ktorý znižuje obsah síry a ďalších nežiadúcich prímesí v automobilových palivách), dopyt po zemnom plyne v Číne za prvých osem mesiacov roka vzrástol o 8,8 % a dosiahol 283 miliárd m3.
Začiatkom októbra Kazachstan uviedol, že diskutuje o zvýšení dodávok zemného plynu do Číny z dôvodu silného rastu dopytu. V súčasnosti sú toky kazašského plynu do Číny skromné, ročne dosahujú 4 miliardy m3, no zdá sa, že kaspický producent má v tomto smere ambície, keďže sa zameriava na zvýšenie produkcie zemného plynu.
Zdá sa teda, že zatiaľ čo zemný plyn tvorí malú časť čínskeho energetického mixu, v ázijskej veľmoci je po ňom čoraz väčší dopyt, čo dokazujú údaje o dovoze. Je však potrebné zopakovať, že Čína nie je jediným dovozcom zemného plynu na svete ani jediným faktorom, ktorý treba sledovať pri odhadovaní budúceho smerovania cien, uzavrel portál oilprice.com.