Peking 3. augusta 2026 – Čína bola v štyroch z predchádzajúcich piatich rokov (2021 – 2025) globálnym lídrom dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG), pričom nebyť pandémie, ktorá prudko znížila výkonnosť jej ekonomiky, primát by zrejme získala aj v roku 2022, keď ju predbehlo Japonsko. Aktuálne geopolitické krízy a vojny, dostatok dodávok ruského potrubného plynu či pokles na trhu s nehnuteľnosťami však dopyt Pekingu po LNG začínajú oslabovať. Ďalšími faktormi, ktoré prispievajú k tomuto vývoju, sú nárast domácej ťažby plynu či zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny. V dôsledku týchto faktorov niektorí analytici znížili prognózu čínskeho dopytu po LNG v 30. rokoch o 14 až 22 miliónov ton. Téme sa venovala agentúra Reuters.
Po celé roky považovali výrobcovia LNG Čínu za kľúčový motor budúceho rastu dopytu, zdôvodňujúci miliardové investície do exportnej infraštruktúry od pobrežia Mexického zálivu v USA až po Katar. Čínsky dopyt po tomto palive však klesá, hoci výrobcovia pripravujú na najbližšie roky vlnu nových dodávok, čo môže ohroziť životaschopnosť niektorých budúcich projektov závislých od dlhodobých dovozných potrieb Ázie a Európy, konštatovala agentúra Reuters.
Vojna v Iráne vyvolala druhý globálny šok v dodávkach LNG za štyri roky po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, čo posilnilo snahu Číny preferovať domáci plyn, importovaný potrubný plyn a OZE, čím sa podiel dovezeného LNG v jej palivovom mixe zmenšil.
„Aj po tom, čo sa dodávky LNG z Perzského zálivu nakoniec obnovia, očakávame, že zvýšené obavy o energetickú bezpečnosť v Číne povedú k konzervatívnejšiemu prístupu k LNG,“ uviedla pre Reuters analytička agentúry S&P Megan Jenkinsová. „To podnieti snahy o posilnenie energetickej sebestačnosti, čo znamená nižší dopyt po LNG v porovnaní s našimi predvojnovými očakávaniami,“ dodala.
Spoločnosti JPMorgan, S&P Global Energy a Wood Mackenzie znížili svoje prognózy rastu dopytu po LNG v Číne na začiatku 30. rokov o 14 až 22 miliónov ton. V súčasnosti predpokladajú, že od roku 2025 do začiatku 30. rokov vzrastie čínsky dopyt o 19 až 53 miliónov ton.
Najnovšia prognóza spoločnosti Shell, najväčšieho svetového obchodníka s LNG, podľa agentúry Reuters uvádza v tejto súvislosti škálu možných výsledkov, pričom v najkonzervatívnejšom scenári predpokladá, že dovoz dosiahne vrchol na úrovni 120 miliónov ton do roku 2035, a v najoptimistickejšom scenári takmer 150 miliónov ton do roku 2040. Pre porovnanie, prognóza z roku 2024 predpokladala, že dovoz dosiahne vrchol okolo rokov 2030–2035 na úrovni 146 miliónov ton.
Vplyv na FID?
Pre globálnych výrobcov je v stávke veľa. IEA očakáva do roku 2030 približne 217 miliónov ton nových exportných kapacít, čo predstavuje nárast o viac ako 40 % oproti súčasnej úrovni, a to najmä vďaka expanzii v USA a Katare.
Slabší výhľad dopytu po LNG v Číne znižuje potrebu týchto nových kapacít až 10 %, čo by mohlo ovplyvniť konečné investičné rozhodnutia (FID) výrobcov o nových projektoch. „Zrýchľujúca sa dekarbonizácia a elektrifikácia v Číne takmer určite ovplyvnia FID týkajúce sa LNG a povedú k zrušeniu projektov, najmä tých s dlhou dobou realizácie a vysokými nákladmi na vývoj,“ uviedol pre Reuters Henning Gloystein, riaditeľ pre energetiku, klímu a zdroje v spoločnosti Eurasia Group. „Väčšina amerických projektov, ktoré by mali byť spustené v najbližších rokoch, však pravdepodobne aj tak bude realizovaná a nájde si odberateľov, keďže viaceré ázijské a európske krajiny naďalej závisia od dovozu LNG,“ poznamenal.
Obchodná vojna medzi USA a Čínou, vrátane cla, ktoré Peking uvalil na americký LNG, znamená, že priame nákupné zmluvy medzi čínskymi odberateľmi a americkými developermi sú veľmi nepravdepodobné, uviedla Huang Miaoru, riaditeľka výskumu spoločnosti Wood Mackenzie pre oblasť zemného plynu a LNG v ázijsko-tichomorskom regióne.
Naopak, očakáva sa, že čínski odberatelia budú nakupovať od portfóliových hráčov, ktorí získavajú LNG z rôznych projektov. „Hoci Čína zostáva hlavným hnacím motorom dopytu po LNG v Ázii aj vo svete až do polovice 30. rokov, komerčná a geopolitická cesta k uspokojeniu tohto dopytu sa pre amerických developerov projektov značne skomplikovala,“ dodala pre Reuters.
Druhý najväčší americký vývozca LNG Venture Global v tejto súvislosti uviedol, že naďalej zaznamenáva silný komerčný dopyt v Ázii, ktorý neustále rastie. Top americký producent Cheniere Energy sa odmietol vyjadriť a katarská štátna spoločnosť QatarEnergy na žiadosť agentúry Reuters o komentár nereagovala.
Diverzifikácia a zvýšenie sebestačnosti
Čína sa už roky snaží diverzifikovať svoje zdroje energie a zvýšiť sebestačnosť, čo ju ochránilo pred najhoršími dopadmi vojny v Iráne napriek tomu, že je najväčším dovozcom energií na svete, čo znamená, že má k dispozícii množstvo alternatív k LNG.
Domáca ťažba plynu rástla v posledných 25 rokoch v priemere o 9,5 % ročne, a to vďaka rozvoju nekonvenčných zdrojov vrátane bridlicového plynu a metánu z uhoľných ložísk.
Peking zároveň prehlbuje energetické vzťahy s Ruskom a zvyšuje dovoz plynu cez plynovody. Plynovod z Ďalekého východu by mal začať dodávky v roku 2027, čo ešte viac obmedzí rastúci dopyt po LNG. Dlhodobo plánovaný a rozsiahlejší projekt Power of Siberia 2 by pridal ďalší významný zdroj dodávok cez plynovody, pričom jeho maximálna projektovaná kapacita predstavuje 50 miliárd m3 plynu ročne. Obe krajiny už niekoľko rokov, najmä po tom, čo Rusko stratilo európsky trh s plynom po invázii na Ukrajinu, o novom plynovode rokujú, nenašli však zhodu v zásadných otázkach nákladov a najmä cien plynu. Teraz sa však podľa niektorých analytikov môže situácia zmeniť.
„Nedávny vývoj podľa nášho názoru urýchli akceptáciu projektu Power of Siberia 2 zo strany Číny,“ uviedli analytici JPMorgan v e-maile pre agentúru Reuters. „Vzhľadom na to, že Irán hľadá nové spôsoby, ako kontrolovať a zhodnocovať tranzit cez Hormuzský prieliv, má Čína ešte väčšiu motiváciu znížiť dovoz LNG touto trasou,“ dodali.
Medzitým čínska výstavba OZE, svetovo najrozsiahlejšia, a pokračujúce rozširovanie kapacít uhoľných elektrární brzdia rast dopytu po plyne v energetickom sektore. Obnoviteľná energia predstavuje „štrukturálnu prekážku“ pre využívanie LNG, uviedol v februári na konferencii v Dauhe Zhang Yaoyu, globálny riaditeľ divízie LNG a nových energií spoločnosti PetroChina International. „Vyrovnané náklady na elektrinu zo slnečnej a veternej energie drasticky klesli… Ako teda konkurovať?“ položil si otázku.
Podľa poradenských spoločností Rystad Energy, ICIS a S&P sa čínsky dovoz LNG už tento rok pravdepodobne zníži na 61 až 64 miliónov ton, čo bude druhý ročný pokles v rade. Z čínskych colných údajov vyplýva, že krajina vlani doviezla 68,4 milióna ton LNG, čím tesne predstihla Japonsko a stala sa najväčším dovozcom na svete.
Konkurencia zo strany domácej produkcie a potrubných dodávok vlani stlačila cenu, za ktorú by Čína zvažovala nákup LNG na spotovom trhu, na 8 až 9 USD za milión britských termálnych jednotiek, uviedol pre Reuters analytik spoločnosti Rystad Energy Xiong Wei. To je výrazne menej ako spotové ceny, ktoré vystúpili až na 25 USD/mmBtu po iránskych útokoch na zariadenia Kataru, druhého najväčšieho vývozcu LNG na svete.
Ako znak klesajúceho dopytu zastavila v marci štátna energetická spoločnosť Sinopec rozširovanie svojho dovozného LNG terminálu v Tianjine a prostriedky vo výške 4 miliardy juanov (590 miliónov USD) namiesto toho použije na rozvoj domácej ťažby plynu, uviedla spoločnosť vo svojom marcovom vyhlásení.
Je pravda, že rastúca globálna ponuka LNG by mohla stlačiť ceny nadol a stimulovať čínsky dopyt, keďže sa očakáva, že prechod z uhlia na plyn v priemyselnom sektore bude hnacou silou budúceho dopytu, analytici však tvrdia, že to závisí od podporných vládnych opatrení.
Gloystein zo spoločnosti Eurasia uviedol, že Peking bude povzbudený svojím úspechom v oblasti elektrifikácie poháňanej OZE a vytvárania zásob paliva, ktoré mu majú pomôcť zmierniť dopady prerušenia dodávok. „Bude to znamenať, že vrchol dopytu po rope v Číne bude strmší a vrchol dopytu po plyne nastane skôr, ako sa pôvodne očakávalo,“ dodal pre agentúru Reuters.