Bratislava 23. júna 2025 – Do slovenských zásobníkov prúdi viac plynu, než ukazujú údaje zo slovenskej prepravnej sústavy. Úroveň naplnenosti zásob SPP je vzhľadom na obdobie roka na bežnej úrovni. Slovensko svoje zdroje dodávok diverzifikuje a ruský plyn aktuálne tvorí menej ako polovicu dodávok. Je však lacnejší ako z iných zdrojov, keďže v jeho prípade nemusí znášať tranzitné poplatky SPP, ale Gazprom. Plán EÚ o odstrihnutí sa od ruských energií do konca roka 2027 je politickým rozhodnutím, ktoré môže viesť k nielen k zvýšeniu ceny plynu a tranzitu, ale aj k fyzickému nedostatku komodity. Na piatkovej (20. 6.) tlačovej konferencii to povedala ministerka hospodárstva SR Denisa Saková, ktorá reagovala na vyjadrenia bývalých predstaviteľov MH, exministra Karela Hirmana a štátneho tajomníka Karola Galeka.
Ak niekto tvrdí, že na Slovensko nejde žiadny plyn, buď politizuje, alebo sa nerozumie trhu s plynom a nevie, kde má hľadať údaje, uviedla v reakcii na Hirmanove výroky Saková. Odstávka plynovodu TurkStream, ktorú spomínal, bola plánovaná, vopred oznámená a skončila 16. júna.
Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa nezrovnalostí v číslach tranzitu Eustreamu, slovenské zásobníky nie sú aktuálne napĺňané len slovenskou prepravnou kapacitou cez Eustream, ale aj priamo cez rakúsku prepravnú sieť. Čísla Eustreamu údaje o plyne prichádzajúcom cez rakúsku sieť nezahŕňajú, upozornila ministerka. „Teda nie sú úplne identické s tým, koľko plynu denne prúdi na Slovensko. Prúdi oveľa viac, než ukazujú čísla Eustreamu,“ zdôraznila. Samotný SPP podľa jej slov nakupuje vyše 12 mil. m3 denne, kým v rovnakých dňoch minulého a predminulého roka to bolo cca 8,3 mil. m3.
Hirmanovo tvrdenie, aj ruský plyn sa nakupuje za spotové ceny tvorené v Düsseldorfe, nie je nové, odráža bežnú prax. „Dlhodobo tvrdíme, že kontrakt s ruským Gazpromom a cena komodity sa podľa kontraktu odvíja od ceny na ruských trhoch. Jediný rozdiel je, že keď prúdi ruský plyn na Slovensko, platíme za komoditu, ale tranzitné poplatky znáša dodávateľ – Gazprom,“ uviedla Saková. Plyn kúpený od iného dodávateľa na európskom trhu má cenu odvíjajúcu sa od cien na európskych trhoch, veľmi podobnú cene ruského plynu, ale SPP musí znášať tranzitné poplatky. „Oproti celkovej konečnej cene plynu, ktorú dostávame od Gazpromu, dochádza pri plyne od iných dodávateľov k navýšeniu o viac ako 2 €/MWh,“ vyčíslila Saková.
Hirman tiež uviedol, že keďže l nám ruský plyn neprúdi, Gazprom si neplní kontrakt. Do decembra minulého roku Gazprom podľa neho dodával pre SPP 300 mil. m3 plynu mesačne, od marca je to zhruba 20 miliónov. Ministerka hospodárstva reagovala, že tieto tvrdenia sú založené na údajoch z Eurostatu a jeho colných štatistík, ktoré zachytávajú ako posledný mesiac marec.
Generálny riaditeľ SPP Vojtech Ferencz podľa Sakovej koncom marca jasne uviedol, že v priebehu februára a marca k nám prúdili zanedbateľné objemy ruského plynu od Gazpromu a že od apríla sa objemy ruského plynu cez Maďarsko zvýšili sedemnásobne. „Do konca marca sme ani nemuseli nakupovať také veľké objemy, pretože sme ešte čerpali plyn, ktorí sme mali uskladnený v zásobníkoch,“ dodala ministerka.
Arbitráž
Podľa Hirmana vysúdila nemecká firma Uniper od Gazpromu za nedodaný plyn 13 mld. eur. Saková reagovala, že podľa informácií, ktorými disponuje, Uniper tieto peniaze nemá zaplatené. Arbitráž možno podľa stanoviska právnikov iniciovať do 10 rokov od porušenia ustanovení zmluvy Gazpromom alebo SPP, pripomenula ministerka s tým, že neskoršia arbitráž nijako neznižuje nárok SPP na výslednú sumu, ktorá by z nej mohla vzísť. „Preto sa momentálne nedá hovoriť o žiadnej škode,“ vyhlásila ministerka hospodárstva s tým, že desaťročné lehota poskytuje SPP dostatok času na zažalovanie jeho nárokov. Dodala, že ani bývalý minister neinicioval arbitráž v rokoch 2022 a 2023 počas prerušenia ruských dodávok na Slovensko.
Na margo tvrdenia, že ukrajinský prepravný systém je poškodený ruskými útokmi do takej miery, že nie je schopný prepravovať ruský plyn, Saková uviedla, že slovenská strana takýmito informáciami nedisponuje. „Dôkazom je, že Ukrajina je naďalej zásobovaná plynom. Ukrajinský tranzitný systém je totiž absolútne prepojený s tamojšou distribučnou sústavou, ktorá z tranzitnej rúry cez distribučnú sústavu ďalej distribuuje plyn domácnostiam a priemyslu. Teda používa sa aj na vnútroštátnu prepravu plynu,“ vysvetlila ministerka s tým, že poškodená je len meracia stanica v Sudži, ktorá by mala byť opravená v priebehu dvoch mesiacov.
Zásoby
Tvrdenie, že slovenské zásoby plynu sú hlboko pod priemerom EÚ, označila šéfka MH za poplašné. Únia má zásobníky naplnené na cca 54 % kapacity, Slovensko na 43 %, vyčíslila Saková s tým, že nejde o úroveň hlboko pod priemerom EÚ. „Na Slovensku máme objemy zásobníkov na úrovni cca 35 TWh, z čoho 17 TWh už má prenajatých SPP. Ďalších 7 TWh v zásobníku Dolné Bojanovice (ČR) naplnených na 85 % vlastní SPP – distribúcia. Tento plyn je určený pre bezpečnú dodávku domácností,“ doplnila.
Čo sa týka zásob SPP, zo spomínaných 17 TWh, je aktuálne naplnená polovica. „Od bývalého ministra hospodárstva je neprofesionálne zneisťovať verejnosť v polovici júna, keď naplnenie zásob SPP na polovicu predstavuje bežnú prax a realitu,“ konštatovala Saková s tým, že všetky kontrakty, z ktorých bude plyn prúdiť do zásobníkov, budú naplnené k 1. novembru a zásobu 17 TWh SPP naplní.
Saková tiež pripomenula, že SR má jedny z najväčších zásobníkov v Európe v pomere k vlastnej spotrebe, takže vďaka ich veľkosti aj pri nižšom percente naplnenosti v porovnaní s priemerom EÚ pokrýva väčšiu časť svojej spotreby. (napr. podľa údajov GIE k 21. júnu bol priemer naplnenosti zásobníkov v EÚ 55,81 % kapacity, čo predstavuje pokrytie spotreby na 18,11 %. Slovenské zásobníky boli naplnené na 44,10 %, čo pokryje až 32,13 % slovenskej spotreby – pozn. Slovgas).
Podľa šéfa obchodu SPP Michala Ľalíka exminister Hirman pracuje so svojimi dojmami ako s faktami. SPP naozaj nakupuje zemný plyn nielen prostredníctvom prepravnej siete, ale aj od ostatných skladovateľov. „To on nemá ako vidieť, pretože to nie sú verejne publikované dáta, ide o predmet obchodného tajomstva,“ povedal Ľalík.
Vláda SR si podľa neho uvedomovala, že zásoby plynu nie sú tento rok enormne vysoké a preto vydala rozhodnutie o všeobecnom hospodárskom záujme. Ním určila SPP, ako subjekt, ktorý má povinnosť zásobníky napĺňať. Pripomenul v tejto súvislosti neštandardný letno-zimný spread (letné ceny vyššie ako zimné), ktorý neposkytuje komerčný dôvod na napĺňanie zásobníkov. „Keďže tu nebol, ani SPP nebol motivovaný pristúpiť ku kontraktácii skladovacích kapacít. Takže nám tiež toto rozhodnutie MH pomohlo k tomu, aby sme sa mohli správať ako dobrý hospodár a pristúpiť k tomu, aby sme tieto objemy zásobníkov nakontrahovali napriek tomu, že na trhu naďalej pretrváva táto nepriaznivá situácia,“ dodal šéf obchodu v SPP.
Diverzifikácia
Saková reagovala aj na tvrdenia, že SPP nedeklaroval kontrakt s inými dodávateľmi, ako aj o predražovaní plynu pre Slovensko. Vláda akéhokoľvek štátu EÚ podľa nej nestanovuje tarify prepravcov. Regulačný úrad si všíma len nákladové položky. Môže zhodnotiť, či daná položka môže vstupovať do cien tranzitu pre daného prepravcu alebo nie.
„Jasne sme deklarovali, že okrem kontraktu s Gazpromom SPP už pre tento rok uzatvoril niekoľko diverzifikačných kontraktov na dodávku plynu a niekoľko diverzifikačných kontraktov na tranzit plynu,“ pripomenula ministerka. Zopakovala, že rozdiel medzi kontraktom s Gazpromom a inými kontraktmi je vo zvýšenej finálnej sume. Gazprom si platí tranzitné poplatky sám, pri diverzifikačných kontraktoch tranzitné náklady znáša SPP. „Potom sa musia vo zvýšenej miere premietnuť do cien domácností a priemyslu na Slovensku,“ upozornila Saková. Aktuálne podľa nej Slovensko odoberá z Ruska menej ako polovicu svojich dodávok plynu, väčšina pochádza z rôznych diverzifikačných zmlúv, keďže k dispozícii nie je dostatočná kapacita na odber ruského plynu v takom rozsahu, ako by SR potrebovala.
Cena ruského plynu
Na margo tvrdení bývalého štátneho tajomníka MH SR Karola Galeka, že podľa štatistík Eurostatu je ruský plyn drahý, odporučila Saková pozrieť si tieto štatistiky spred 2-3 rokov. Tie uvádzali, že aj počas energetickej krízy boli na Slovensku jedny z najnižších cien plynu. Dané štatistiky hovoria o nákupnej stratégii jednotlivých spotrebiteľov plynu. Štatistiky Eurostatu spomínané Galekom nehovoria o tom, aké sú momentálne ceny na trhu, uviedla Saková.
Obce, mestá, iné verejné inštitúcie, ale aj podnikatelia majú skôr konzervatívny prístup pri nákupe plynu, uzatvárajú kontrakty na 1-3 roky za fixnú cenu. Nechcú podstúpiť riziko ďalšieho rastu cien plynu a chcú ju mať zafixovanú na 3 roky. Naopak, keby cena klesla, zarobili by na tom, povedala ministerka. Vzhľadom na konzervatívny prístup slovenských spotrebiteľov sa v štatistike Eurostatu odzrkadlili ceny plynu zazmluvnené spomínanými subjektmi na obdobie 3 rokov v rokoch 2021-23, keď boli ceny oveľa vyššie, ako sú súčasné nákupné ceny na trhu, dodala Saková.
MH podľa nej plánuje prostredníctvom Združenia miest a obcí Slovenska osvetu o iných prístupoch, ako si zazmluvniť energie. Saková ponúkla prostredníctvom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v tomto smere pomoc aj podnikateľom. Odborníci z SPP im môžu predstaviť rôzne formy modernejších stratégií zaobstarávania energií, aby vedeli svoje vstupné náklady na energie minimalizovať, resp. znížiť, poznamenala.
„Z ruského kontraktu čerpáme až sedemnásobne väčšie množstvo ako počas februára a marca. Snažíme sa diverzifikovať, ale v rámci obchodnej a nákupnej stratégie SPP sa najviac snažíme kupovať taký plyn, ktorý je najlacnejší. Pretože keď kúpite lacno, aj obyvateľstvu a priemyslu viete ponúknuť lacnejší plyn. Je to absolútne logické a legitímne,“ zdôraznila Saková.
Vedenie SPP podľa nej dlhodobo pracuje na tom, aby sme neboli závislí len na ruskom plyne, ale aby sme mali podpísané aj diverzifikačné kontrakty s inými dodávateľmi z Európy či inej časti sveta, ako aj diverzifikačné kontrakty aj s tými spoločnosťami, ktoré prepravujú plyn na územie SR. Dbáme aj na bezpečnosť a dostatok dodávok plynu počas celého roka, keďže napĺňame zásobníky v objeme požadovanom nariadením EK, doplnila ministerka hospodárstva.
Odchod od ruských energií
Rozhodnutie EÚ odísť od ruských energií do konca roka 2027 označila za politické. Zastavenie dodávok zvyšného ruského plynu podľa nej zvýši tlak na ceny, keďže porastie dopyt po iných zdrojoch. „Zvýši nám to cenu komodity o cca 10-15 %, pre región strednej Európy, najmä pre Slovensko a Maďarsko. Pretože dnes sme na konci „rúry“. Zvýšia sa nám tranzitné poplatky, pretože budeme odoberať plyn, pretože sme na konci každej rúry. Toto zvýšenie poplatkov odhadujeme na 20, 25, 30 %,“ uviedla Saková.
V tejto súvislosti rokuje s rezortnými kolegami z krajín, kde sú na prepravných trasách „úzke hrdlá“, o zvýšení prepravných kapacít (Nemecko, Bulharsko), ktoré teraz postačujú len na pokrytie susedných krajín. Rokovala aj s predstaviteľmi Poľska, ktoré má kapacity dostatočné, ale poplatky zásadne vyššie.
Aj hlavní predstavitelia DG Ener podľa nej vnímali slovenské argumenty o potrebe vytvorenia právneho predpisu na to, aby EK pri neštandardne vysokých tranzitných poplatkoch vedela zasiahnuť a limitovať ich tak, aby štátom na konci rúry nespôsobili astronomické ceny energií, najmä plynu.
Slovenská strana žiadala aj vypracovanie legislatívneho návrhu zabezpečujúceho solidaritu ostatných členov EÚ voči Slovensku v prípade nedostatku fyzického plynu spôsobeného úzkymi hrdlami. Nejde len o solidaritu v prípade domácností či nemocníc podľa nariadenia platného od roku 2009, ale aj v prípade priemyslu.
Pokiaľ ide o možné arbitráže po vypovedaní dlhodobej zmluvy s klauzulou take-or-pay EK ponúkla len legislatívnu podporu, nie však náhradu možnej škody vyplývajúcej z prehratej arbitráže mimo územia EÚ, napríklad v Rusku, povedala Saková.
„Odstrihnutie sa od dodávok ruských energií od 1. 1. 2028 môže spôsobiť fyzický nedostatok plynu, ak nebudú odstránené úzke hrdlá, zvýšenie cien komodity a tranzitných poplatkov a ešte aj negatívny výsledok arbitráží. To sú otázniky, ktoré máme pred sebou a snažíme sa dosahy, ktoré by mohli vzniknúť z týchto rizík, eliminovať,“ uzavrela ministerka hospodárstva SR Denisa Saková.