Bratislava 8. septembra 2025 – Čína a Rusko podpísali minulý týždeň právne záväzné memorandum o výstavbe plynovodu Power of Siberia 2, ktorý by mal – v prípade využitia na plnú kapacitu – do Číny prepravovať ďalších 50 miliárd metrov kubických ruského plynu. Podľa komentátora agentúry Reuters Rona Boussa táto vysoká hra energetickej diplomacie signalizuje ochotu Číny postaviť sa proti snahám amerického prezidenta Donalda Trumpa izolovať Rusko a presadiť energetickú dominanciu USA.
Čínsky prezident Si Ťin-pching, sediaci vedľa ruského prezidenta Vladimíra Putina, využil vojenskú prehliadku pri príležitosti 80. výročia porážky Japonska v druhej svetovej vojne na prezentáciu vojenskej a diplomatickej sily Pekingu v čase zvýšeného obchodného napätia s Washingtonom. Konkrétnym krokom podporujúcim túto snahu bol podpis právne záväzného memoranda o výstavbe 2600 km dlhého plynovodu Power of Siberia 2 s Moskvou. Projekt sa po viac ako desiatich rokoch neúspešných rokovaní konečne dostal do fázy realizácie, konštatoval Bousso.
Pripomenul, že Čína sa zaviazala aj k vyšším odberom ruského plynu cez existujúci plynovod Power of Siberia 1, podľa slov šéfa Gazpromu Alexeja Millera z 38 na 44 mld. m3 ročne. Obe strany sa dohodli aj na zvýšení objemu dodávok ruského plynu do Číny prostredníctvom plynovodu z ostrova Sachalin na Ďalekom východe Ruska, konkrétne o 20 %, na 12 mld. m3 ročne.
Ide o ďalší signál silnejúcich vzťahov medzi Pekingom a Moskvou, ale najmä, čo je dôležitejšie, je to signál, že Čína neplánuje ustúpiť tlaku USA, zdôraznil Bousso pre agentúru Reuters.
Prekážky
Nový sibírsky projekt však bude ešte čeliť niekoľkým významným prekážkam, upozornil komentátor. V prvom rade sa strany musia dohodnúť na cene plynu, ktorý bude prepravovaný novým potrubím. Generálny riaditeľ Gazpromu naznačil, že cena bude nižšia ako tá, ktorú európski odberatelia platili v minulosti.
Zatiaľ tiež nie je jasné, či Čína bude dodatočný objem potrebovať. Čínske spoločnosti v ostatných rokoch podpísali mnoho dlhodobých zmlúv o dodávkach skvapalneného zemného plynu, vrátane tých s americkými producentmi. Podľa údajov Inštitútu pre energetickú ekonómiu a finančnú analýzu (IEEFA) má ísť až o približne 50 mld. m3 dodatočných dodávok ročne do roku 2030, uviedol Bousso. Navyše, Čína podľa IEEFA v rokoch 2020 až 2024 zvýšila svoju domácu ťažbu plynu o 28 % na 246,4 mld. m3.
Väčší problém by mohol byť strategický. Dokončenie nového projektu by upevnilo pozíciu Ruska ako najväčšieho dodávateľa zemného plynu do Číny – a to by mohol byť pre Peking dôvod na obavy, konštatoval komentátor pre Reuters.
Podľa štatistického prehľadu svetovej energetiky z dielne Energetického inštitútu Rusko v roku 2024 pokrývalo cca 22 % čínskeho dovozu plynu (potrubného + LNG), teda asi 38 mld. m3. Nové objemy dodané cez Power of Siberia 1 by v budúcom roku zvýšili podiel Ruska na čínskom dovoze na viac ako štvrtinu, za predpokladu, že sa zvýši dopyt krajiny po plyne. Pridaním ďalších 50 mld. m3 kapacity z nového plynovodu, ktorý pravdepodobne nebude uvedený do prevádzky pred rokom 2030, by sa teda podiel Ruska na čínskom dovoze plynu zdvojnásobil, uviedol Bousso, podľa ktorého by to zrejme podkopalo desaťročia trvajúce úsilie Pekingu znížiť svoju závislosť od dovozu energie a diverzifikovať svoje zdroje dodávok.
Politické hľadisko a manifestácia vzdoru
V dnešnom novom globálnom prostredí však môže byť dôležitejšie to, že Putin a Si sa zdajú byť odhodlaní tento projekt realizovať z politického hľadiska, poznamenal Bousso pre agentúru Reuters.
Pre Rusko dohoda ponúka dlhodobý trh pre jeho obrovské zásoby zemného plynu – čo je obzvlášť dôležité odvtedy, čo Európa, desaťročia najväčší trh pre ruský plyn, sa po invázii Moskvy na Ukrajinu v roku 2022 začala od tohto zdroja odkláňať a plánuje aj úplný odchod od začiatku roka 2028.
Pre Čínu ide o ďalšiu výstrahu Spojeným štátom v ich vzájomnom ekonomickom konflikte. Z praktického hľadiska by dovoz väčších objemov plynu z Ruska znížil potrebu Pekingu zvyšovať dovoz LNG z USA, čo je jeden z hlavných sľubov, ktoré mnoho iných krajín dalo v obchodných rokovaniach s Trumpovou administratívou.
Dôležitá je aj snaha manifestovať vzdor – čo je samo o sebe vyjednávacia taktika, myslí si Bousso. V tejto súvislosti považuje za pozoruhodné, že Čína doviezla svoju prvú dodávku LNG z ruského závodu Arctic LNG 2 napriek prísnym sankciám USA, čím podkopala Trumpove pokusy izolovať Moskvu a vyvíjať tlak na Putina v súvislosti s Ukrajinou. Do Číny by mohli smerovať aj ďalšie dodávky z tohto závodu, uviedol Bousso (5. septembra dorazil do terminál Tienshan prístave Beihai v juhočínskom regióne Huangshi ďalší ruský tanker, ktorý zrejme vyložil svoj náklad – pozn. Slovgas).
Trumpova administratíva zatiaľ nereagovala na príchod nákladu do Beihai, ale načasovanie len pár dní pred Putinovou návštevou pravdepodobne nie je náhoda. Táto nová éra energetickej diplomacie sa rýchlo vyvíja, ale v súčasnosti sa zdá, že pripravuje pôdu pre zvýšenie napätia medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, uzavrel komentátor Ron Bousso pre agentúru Reuters.
Reakcia USA
Minister energetiky Chris Wright v piatok (5. 9.) – v reakcii na čínsko-ruské memorandum – podľa agentúry Reuters vyhlásil, že sa neobáva, že by akýkoľvek predaj ruského plynu Číne poškodil amerických vývozcov tohto paliva. Wright vyzdvihol, že Trumpova administratíva sa zameriava na rýchle zvyšovanie vývozu skvapalneného zemného plynu.
„Myslím si, že počas tejto administratívy sa LNG stane najväčším jednotlivým vývozom našej krajiny, keďže dôjde k jeho zdvojnásobeniu pretože vývoz sa počas tejto administratívy zdvojnásobí,“ povedal s tým, že ide o spôsob, ako sa európski spojenci môžu odpútať od ruského plynu.
Wright podľa agentúry Reuters dodal, že Rusko stratilo v Európe oveľa väčší podiel na exportnom trhu s plynom, ako získava v Číne. „O vývoz energií z USA sa neobávam,“ dodal v reakcii za záujem Číny o ruský plyn. Spojené štáty podľa jeho slov majú v tejto súvislosti obavy preto, že hlavnou prioritou (prezidenta Donalda Trumpa) je ukončiť zabíjanie na Ukrajine, čo je dôvod tlaku na zníženie ruských príjmov z predaja energie, uzavrel americký minister energetiky.