Brusel 12. apríla 2022 – Špecializovaná európska vodíková sieť by do roku 2030 mohla dosiahnuť dĺžku takmer 28.000 km a do roku 2040 približne 53.000 km. Vyplýva to z aktualizovanej vízie špecializovanej vodíkovej prepravnej infraštruktúry, ktorú minulý týždeň predstavila iniciatíva European Hydrogen Backbone (EHB), v súčasnosti zahŕňajúca 31 prevádzkovateľov prepravných sústav z 28 krajín vrátane slovenského prepravcu, spoločnosti Eustream. Informoval o tom web gasforclimate2050.eu.
„V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu je povinnosťou európskych krajín dosiahnuť väčšiu energetickú nezávislosť. To vedie k väčšiemu tlaku na urýchlenie a rozšírenie prijímania dekarbonizovaných zdrojov energie, ako sa zdôrazňuje vo vyhlásení REPowerEU, pláne na postupné odstránenie závislosti Európy od fosílnych palív z Ruska ešte pred rokom 2030 a na zvýšenie odolnosti celého energetického systému EÚ,“ uviedla EHB s tým, že stratégia RepowerEU navrhuje využitie 20,6 mil. t/rok obnoviteľného vodíka do roku 2030, vrátane 10 mil. t/rok dovozu, čo by malo nahradiť približne 25 miliárd až 50 miliárd m3 ruského plynu ročne.
Vzhľadom na vývoj v poslednom období a s cieľom splniť ciele REPowerEU sa EHB rozhodla akcelerovať svoju víziu z minulého roka – 11.600 km vodíkovej „chrbtice“ do roku 2030 a 39.700 km do roku 2040. „Skupina navrhuje vodíkovú sieť s dĺžkou približne 53.000 km do roku 2040, pričom ďalší rast sa očakáva po roku 2040. Sieť, ktorá odráža víziu 31 európskych prevádzkovateľov z odvetví energetiky, skladovania vodíka a prístavnej infraštruktúry pokrýva 28 európskych krajín a vytvára rozmanitý súbor príležitostí na dovoz vodíka,“ špecifikovala iniciatíva vo svojej aktualizovanej vízii, ktorá predpokladá, že do roku 2030 by mohlo vzniknúť päť celoeurópskych koridorov na dodávku a dovoz vodíka s dĺžkou takmer 28.000 km, ktoré by spájali priemyselné klastre, prístavy a vodíkové údolia s regiónmi silného dopytu a položili základy pre budúce zásobovanie vodíkom vo veľkom meradle.
Päť koridorov
Prvý z koridorov by prepojil dodávky z Tuniska a Alžírska so strednou Európou cez Taliansko, využívajúc existujúce plynovody v Taliansku, Rakúsku, na Slovensku a v Českej republike, a mal by pomôcť dekarbonizovať priemysel v južnom Nemecku.
Juhozápadný koridor by mal prepravovať zelený vodík vyrobený na Pyrenejskom polostrove cez Francúzsko do západného Nemecka a prípadne by mohol poskytnúť prístup k dovozu z Maroka.
Koridor v Severnom mori by staval na holandských plánoch na rok 2027 a rozšíril by ich na sieť spájajúcu Rotterdam s prístavmi Zeebrugge a Antverpy v Belgicku, Wilhelmshaven a Brunsbuttel v Nemecku a Le Havre vo Francúzsku, ktoré by mali zohrávať úlohu pri dovoze vodíka a jeho derivátov.
Severský a baltský koridor by mal využívať potenciál veternej energie na mori a mohol by podporiť vývoz vodíka do strednej Európy, uviedla EHB. V tomto prípade by išlo najmä o nové plynovody, čo by znamenalo, že tento koridor by bol obzvlášť odkázaný na financovanie a rýchle povoľovacie a plánovacie procesy.
Piaty koridor vo východnej a juhovýchodnej Európe by mohol prostredníctvom upravených plynovodov spojiť kupujúcich v strednej Európe s regiónmi s bohatým potenciálom obnoviteľnej energie, ako sú Rumunsko, Grécko a Ukrajina. Existuje však neistota okolo vývoja budúcich tokov zemného plynu v regióne, čo ovplyvňuje rozvoj tohto koridoru, uviedla EHB.
Investičné náklady a cena prepravy
Predpokladaná chrbtica s dĺžkou 53.000 km do roku 2040 si vyžaduje odhadovanú celkovú investíciu 80 – 143 miliárd €, pričom predpokladá využitie cca 60 % upravených plynovodov a zhruba 40 % nových úsekov plynovodov vrátane podmorských. Tento odhad investičných nákladov, ktorý je v kontexte celkových investícií potrebných na európsku energetickú transformáciu relatívne limitovaný, zahŕňa podmorské potrubia a prepojenia spájajúce centrá kontinentálneho dopytu s centrami výroby energie na mori, konštatuje EHB.
Očakáva, že preprava vodíka navrhovanou chrbticou na vzdialenosť viac ako 1000 km na pevnine by mala stáť v priemere 0,11 – 0,21 €/kg vodíka, čím by sa EHB stala cenovo najefektívnejšou možnosťou pre masívnu prepravu vodíka na dlhé vzdialenosti. V prípade, že by sa vodík prepravoval výlučne podmorskými potrubiami, náklady by boli 0,17 – 0,32 €/kg vodíka na 1000 prepravených km.
Stabilný regulačný rámec
Mapy vodíkovej infraštruktúry na roky 2030 a 2040 podľa iniciatívy odrážajú víziu 31 európskych prevádzkovateľov prepravných plynárenských sústav na základe ich analýzy toho, ako by sa infraštruktúra mohla vyvíjať, aby splnila ciele v oblasti dekarbonizácie. „Je dôležité zdôrazniť, že trasy a časové harmonogramy prepravy vodíka v mapách nie sú vytesané do kameňa. Konečný návrh a časový plán chrbtice závisia od trhových podmienok pre vodík a zemný plyn a od vytvorenia stabilného regulačného rámca,“ uzavrela EHB.