Londýn 7. januára 2025 – Európska komisia musí poskytnúť jasnejšie usmernenia pre implementáciu existujúcich pravidiel cezhraničného obchodu s biometánom, aby podporila súdržný vnútorný trh, keďže niektoré členské štáty EÚ sa od týchto noriem odkláňajú. Pre Argus to povedali Davide Rubini a Arthur Romano zo švajčiarskej energetickej a komoditnej spoločnosti Vitol.
Hoci sa neočakávajú žiadne nové významné právne predpisy EÚ v oblasti biometánu, dôraz sa naďalej kladie na dôsledné uplatňovanie existujúcich pravidiel, keďže niektoré krajiny sa od týchto noriem odkláňajú, tvrdia experti Vitolu.
Medzi kľúčové výzvy podľa nich patrí zabezpečenie prepravy biometánu v rámci siete založenej na hmotnostnej bilancii, presné zohľadnenie cezhraničných emisií a integrácia dotovaného biometánu do compliance trhov. Európska komisia je vyzývaná, aby poskytla jasnejšie usmernenia k týmto otázkam s cieľom podporiť súdržný vnútorný trh, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti energetickej transformácie a udržateľnosti, poznamenali zástupcovia Vitolu.
Biometán je pomerne vyspelý energetický nosič, avšak pri cezhraničnom obchode v rámci EÚ čelí značným prekážkam. V súčasnosti sa len malá časť biometánu – 2-5 % – spotrebuje mimo krajiny jeho výroby, čo poukazuje na potrebu lepšieho zosúladenia právnych predpisov v členských štátoch, zdôraznili.
Dlhodobejšie ciele
Pokiaľ ide o stanovenie dlhodobejšieho cieľa EÚ Rubini a Romano si myslia, že čím sú ciele a ambície dlhšie, tým lepšie je to pre plánovanie a investície. Keďže legislatívny cyklus EÚ sa s novou EK začína odznova, spočiatku by sa mohol zamerať na zákon o klíme a stanovenie nového cieľa do roku 2040. Revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (RED) je však v najbližších 3 – 4 rokoch nepravdepodobná.
Pri súčasných cieľoch stanovených na rok 2030, vzdialené len päť rokov, neexistuje dostatočná podpora pre dlhodobé investície. Legislatívny cyklus EÚ je pevne stanovený, takže očakávania zmien sú nízke. Preto je veľmi dôležité, aby členské štáty prevzali iniciatívu a predĺžili svoje ciele po roku 2030, potenciálne až do roku 2035, aj keď to nie je nariadené zo strany EÚ. Niektoré členské štáty by tak mohli urobiť, pretože si uvedomujú potrebu dlhodobejších cieľov na podporu potrebných kapitálových výdavkov na prechod na energetiku, uviedli predstavitelia Vitolu.
Rôzne interpretácie pravidiel
Upozornili tiež, že interpretácie pravidiel týkajúcich sa hmotnostnej bilancie, započítavania emisií skleníkových plynov (GHG) a využiteľnosti dotovaného biometánu (pre rôzne povinnosti súvisiace s blendingom palív) sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líšia, čo vedie k problémom pri vytváraní súdržného vnútorného trhu.
Pokiaľ ide o hmotnostnú bilanciu, problémy vznikajú pri snahe uplatniť jej pravidlá pre kvapaliny, ktoré majú často fyzicky sledovateľný tok, na molekuly plynu v prepojenej európskej sieti. Po vtlačení biometánu je fyzické overenie nemožné, čo si vyžaduje iné pravidlá ako pravidlá pre kvapaliny, ktoré sa pohybujú v oddelených dávkach, poznamenali experti.
EÚ nariaďuje, aby sa overovanie udržateľnosti biometánu uskutočňovalo v mieste výroby, a vyžaduje mechanizmy na zabránenie dvojitému započítaniu a overovaniu transakcií s biometánom. Niektoré členské štáty sa však bránia prispôsobeniu týchto pravidiel pre plyny a trvajú na fyzickej vysledovateľnosti podobnej tej, akú majú kvapaliny. Tento odpor môže prameniť z protekcionistických motívov alebo politických programov, ale v konečnom dôsledku vedie k nedodržiavaniu pravidiel EÚ a porušovaniu európskych právnych predpisov, tvrdia Rubini a Romano.
Problém s účtovaním skleníkových plynov často vyplýva z rozdielnych interpretácií usmernení Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) pre národné inventarizačné systémy emisií zo strany členských štátov. Niektoré štáty, ako napríklad Holandsko, tvrdia, že hmotnostná bilancia je administratívna metóda, ktorú usmernenia údajne vylučujú. Hmotnostné bilancovanie zahŕňa prísne overovanie audítormi a certifikačnými orgánmi, čím sa zabezpečuje spoľahlivý účtovný systém, ktorý sa líši od účtovných a deklaračných metód.
Toto rozlíšenie je kľúčové, pretože hmotnostná bilancia je založená na potvrdení, že obchodované molekuly biometánu sú vždy doložené dôkazmi o udržateľnosti, ktoré nie sú samostatne obchodovateľné. Hmotnostná bilancia v skutočnosti poskytuje overiteľnú a zodpovednú metódu, ktorá je dokonale v súlade s usmerneniami OSN a zabezpečuje presné účtovanie skleníkových plynov, zdôraznili Rubino a Romano.
Využívanie dotovaného biometánu ako politická otázka
Otázka týkajúca sa využívania objemov dotovaného biometánu je výsostne politická. Členské štáty často argumentujú tým, že ak poskytujú finančnú podporu – priamo prostredníctvom dotácií alebo nepriamo prostredníctvom kvót pre dodávateľov – mali by si ponechať kontrolu nad celým hodnotovým reťazcom.
Ak napríklad členský štát poskytuje na výrobu biometánu výkupné ceny, môže chcieť zablokovať vývoz týchto objemov. Naopak, ak členský štát stanoví dodávateľom plynu kvótu, môže požadovať, aby sa táto kvóta naplnila domácou výrobou biometánu. Na žiadnu inú komoditu sa nevzťahujú podobné obmedzenia vývozu alebo dovozu len preto, že ide o dotácie. Tento protekcionistický prístup vytvára prekážky pre vnútorný obchod v rámci EÚ, bráni rozvoju jednotného trhu s biometánom a obmedzuje potenciál rastu a dekarbonizácie v celom regióne.
Holandsko na budúci rok zavedie dva významné právne predpisy – povinnosť ekologických dodávok pre dodávateľov plynu a transpozíciu smernice RED III. Holandský prístup kombinuje argumenty týkajúce sa započítavania skleníkových plynov s odmietnutím pravidiel EÚ o hmotnostnej bilancii, čím sa v podstate zakazuje dovoz biometánu, pokiaľ nie je fyzicky oddelený ako bioLNG alebo bioCNG. Táto požiadavka je v rozpore s právom EÚ, ako sa zdôrazňuje v nedávnom podrobnom stanovisku EK pre Holandsko.
Pripravovaná francúzska povinnosť týkajúca sa blendingu a zelených plynov, ktorá začne platiť v roku 2026, vyžaduje pokrytie potrieb výlučne francúzskou výrobou. Podobne aj Česká republika nedávno prijala zákon, ktorý zakazuje vývoz časti dotovaného biometánu. Taliansky prepravný systém, hoci je účinný na vnútroštátnej úrovni, nezohľadňuje pravidlá EÚ týkajúce sa hmotnostnej bilancie. Tieto prípady poukazujú na hlbšie politické rozpory a zdôrazňujú potrebu lepšieho zosúladenia a komunikácie v rámci EÚ, uzavreli predstavitelia Vitolu.