Brusel 20. júla 2026 – Európska komisia plánuje zachovať bezplatné prideľovanie emisných kvót aj po roku 2030. Vyplýva to z revízie systému obchodovania s emisnými kvótami ETS 1, ktorú predstavila v piatok (17. 7.) Po novom chce EK prepojiť prideľovanie povoleniek s investíciami do dekarbonizácie. Spoločnosti tak budú musieť na pokračovanie tejto podpory predkladať a realizovať plány na znižovanie emisií. EK súčasne predstavila aj tzv. Akčný plán elektrifikácie, ktorého cieľom je urobiť z Európy prvý kontinent poháňaný elektrickou energiou. EK o tom informovala na svojom webe.
Závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív ju podľa EK opakovane vystavila geopolitickým otrasom. Tie spôsobili nárast cien energie pre domácnosti aj podniky a znížili konkurencieschopnosť EÚ. Hoci sa v súčasnosti 70 % elektrickej energie v EÚ vyrába z domácich zdrojov čistej energie, miera elektrifikácie dopytu po energii sa za posledné desaťročie zastavila na úrovni 23 %. „Musíme preto urýchliť elektrifikáciu odvetví spotrebúvajúcich energiu, najmä priemyslu, dopravy a budov,“ tvrdí EK.
Na podporu tohto zámeru v rámci balíka opatrení pre Energetickú úniu po roku 2030 posúdi orientačný cieľ elektrifikácie vo výške 46 % do roku 2040. Dosiahnutie tohto cieľa by podľa EK mohlo do roku 2040 znížiť náklady EÚ na dovoz fosílnych palív o 260 miliárd eur ročne. Elektrifikácia prináša pre hospodárstvo EÚ, podniky a občanov značné výhody v podobe nižších cien energie a väčšej konkurencieschopnosti, ako aj väčšej energetickej bezpečnosti a odolnosti, uviedla Komisia.
Zdôraznila potrebu veľkých investícií s cieľom pomôcť európskym výrobcom ťažiť z úsilia v oblasti dekarbonizácie a elektrifikácie priemyslu a aby v ňom zohrávali vedúcu úlohu a prešli na nové technológie.
Revízia EÚ (ETS) pre zmenu geopolitického a ekonomického kontextu
Systém obchodovania s emisiami EÚ (ETS) podľa EK prináša výsledky už od svojho zavedenia v roku 2005. Vygeneroval príjmy vo výške viac ako 270 mld. €, ktoré boli reinvestované do inovácií, dekarbonizácie priemyslu a modernizácie európskeho energetického systému, vyčíslila Komisia s tým, že zároveň pomohol Európe znížiť emisie o 50 % v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje.
Geopolitický a ekonomický kontext sa však zmenil a priemysel EÚ čelí zvýšenému tlaku, upozornila EK. „Aj keď pokračujeme v našej práci v oblasti boja proti zmene klímy, musíme modernizovať našu hlavnú politiku dekarbonizácie – systém EÚ ETS –, aby sa stal motorom inovácií a investícií pre našu konkurencieschopnosť a nezávislosť – v súlade so závermi Európskej rady z júna 2026 a Dohodou o čistom priemysle,“ konštatovala.
Revidovaný systém ETS zahŕňa pomalšie znižovanie emisného stropu, než aké predpokladá súčasný stav. Kým doterajšie pravidlá znamenali postupné vyčerpanie povoleniek zhruba do roku 2039, po novom sa majú dražiť aj po roku 2040. Revízia má tak priniesť úľavu priemyslu a zároveň zachovať kľúčovú úlohu ETS v rámci klimatickej a energetickej transformácie v súlade s klimatickým zákonom EÚ. „Aktualizuje lineárny redukčný faktor (LRF) na 3,7 % pre roky 2031–2035 a 1,7 % pre roky 2036–2040, čím sa trajektória stáva postupnejšou a viac zosúladenou s úrovňou domácich klimatických ambícií. Až 2 % vysokokvalitných medzinárodných kreditov umožnia financovať projekty dekarbonizácie v zahraničí a poskytnú „priestor na dýchanie“ v rokoch 2036 – 2040, keď sa znižovanie emisií v Európe stane náročnejšie,“ uviedla Komisia.
Revidovaný systém ETS sa podľa nej bude výrazne zameriavať na investície. Banka pre dekarbonizáciu priemyslu bude disponovať finančnými prostriedkami vo výške 100 mld. €, ktoré majú smerovať do rozsiahlej dekarbonizácie priemyslu v celej Európe. Investičný stimul systému ETS bude k dispozícii ešte pred rokom 2030 ako prvá fáza činnosti banky. Inovačný fond systému EÚ ETS bude naďalej podporovať prvé komerčné využitie inovatívnych čistých technológií v širokej škále odvetví. „Členské štáty budú povinné vynaložiť 50 % svojich národných príjmov zo systému ETS na investície zamerané na dekarbonizáciu sektorov zahrnutých do systému ETS. To predstavuje investície vo výške viac ako 100 mld. € do roku 2030, konkretizovala Komisia.
Bezplatné prideľovanie kvót aj po roku 2030
Solidarita zostáva jadrom systému ETS. Modernizačný fond bude naďalej podporovať členské štáty s nižšími príjmami pri modernizácii energetických systémov a transformácii priemyslu, tvrdí EK. „Bezplatné prideľovanie emisných kvót pre podniky bude pokračovať aj po roku 2030 a bude užšie prepojené s investíciami do dekarbonizácie v Európe. Príjmy z národných systémov obchodovania s emisiami by sa mali reinvestovať do sektorov zahrnutých v systéme,“ uviedla Komisia. „Princíp je jasný: príspevky od priemyslu by sa mali vrátiť späť do priemyslu. Takýto prístup podporuje a odmeňuje tých, ktorí investujú do prechodu na čistú energetiku, a motivuje tých, ktorí majú ťažkosti dohnať ostatných,“ dodala.
Návrhom sa tiež do systému EU ETS začleňuje trvalé odstraňovanie uhlíka, čo má podľa EK poskytnúť dodatočnú flexibilitu sektorom, v ktorých je znižovanie emisií najnáročnejšie, a zároveň podporiť rozšírenie týchto technológií.
Samostatný návrh týkajúci sa benčmarkov (referenčných hodnôt určujúcich, koľko bezplatných kvót dostane konkrétny priemyselný podnik) má za cieľ zvýšiť bezplatné prideľovanie kvót priemyslu v hodnote 6 mld. eur na obdobie 2026 – 2030. V odvetviach, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), sa zníženie bezplatného prideľovania povolení spomalí a postupné rušenie sa predĺži do roku 2038, uviedla Komisia.
Systém benčmarkov má zohľadniť elektrifikáciu výroby, čo podľa nej pomôže najmä chemickému priemyslu a rafinériám, a spomalí sprísňovanie niektorých referenčných hodnôt, najmä v oblasti tepla a palív. Ide o ďalšiu časť balíka, ktorý má zmierniť dopady systému ETS na energeticky náročný priemysel bez toho, aby sa úplne zmenila základná architektúra systému.
Tá navrhla aj reformu rezervy na stabilizáciu trhu (MSR) s cieľom ďalej posilniť stabilitu trhu a predvídateľnosť pre investície, zachovať likviditu a znížiť nadmernú cenovú volatilitu. Má ísť o doplnenie návrhu Komisie z apríla, ktorého cieľom je zastaviť automatické zrušenie emisných kvót držaných v rezerve. MSR pridáva alebo odoberá povolenky z trhu, čím môže nepriamo obmedzovať prudké cenové výkyvy.
Návrh podľa EK posilňuje systém EÚ pre obchodovanie s emisiami v leteckom a námornom sektore a rozširuje ho na spaľovanie odpadu. V rámci týchto sektorov vytvára revízia nové obchodné príležitosti, rieši riziká obchádzania predpisov, vyrovnáva podmienky hospodárskej súťaže a zabezpečuje aj súlad s medzinárodným vývojom.
Akčný plán elektrifikácie
Výhody elektrifikácie pre európskych spotrebiteľov sú podľa EK zrejmé: jazda vozidlom s batériovým pohonom môže priniesť úsporu až 78 % v porovnaní s ekvivalentným autom poháňaným fosílnymi palivami. Prechod z plynových kotlov na tepelné čerpadlá znižuje priemerné náklady na kúrenie v domácnostiach v EÚ až o 60 % a zároveň prináša dôležité vedľajšie prínosy pre prispôsobenie sa zmene klímy, tvrdí EK s tým, že prekážky brániace širokému zavedeniu však pretrvávajú.
„Elektrina často stojí trikrát viac ako plyn. Pripojenie k distribučnej sieti môže trvať roky. Príliš veľa inovatívnych technológií sa nikdy nedostane do komerčného meradla. Spoločnosti majú príliš malú motiváciu prejsť z fosílnych palív na elektrinu. Akčný plán elektrifikácie rieši všetky tieto prekážky,“ uviedla Komisia.
Jej plán sa zameriava na zníženie cenového rozdielu medzi nákladmi na elektrinu a fosílne palivá a na motiváciu k zavádzaniu čistejších technológií založených na elektrine, ako sú napríklad tepelné čerpadlá, elektrické vozidlá a batérie, a to v celej Európe. „Akčný plán sa snaží vyrovnať podmienky medzi elektrinou a plynom. Ich cenový rozdiel často odrádza od prechodu na čistejšie alternatívy, ako sú tepelné čerpadlá, elektrické vozidlá a elektrické priemyselné procesy,“ tvrdí EK.
Na riešenie tohto problému návrh na zabezpečenie účtov za elektrinu odolných voči budúcim výkyvom má umožniť členským štátom znížiť sieťové poplatky pre určité skupiny spotrebiteľov a dane pre energeticky náročné podniky.
Podporuje tiež rýchlejšie zavádzanie inteligentných meracích zariadení, vďaka čomu budú môcť spotrebitelia ľahšie šetriť na účtoch za energiu. Cieľom návrhu je tiež zabezpečiť, aby elektrina nebola zdanená vyššie ako plyn, uviedla Komisia.
Jej akčný plán tiež navrhuje riešenia na zníženie počiatočných nákladov na elektrifikačné technológie v kľúčových odvetviach s vysokou spotrebou, ako sú budovy, doprava a priemysel. Stanovuje škálu nástrojov, ktoré je možné využiť, napríklad sociálne lízingové programy, finančné nástroje systému obchodovania s emisnými kvótami, vrátane Sociálneho klimatického fondu a Banky pre dekarbonizáciu priemyslu, ako aj mechanizmus trhu s čistým teplom, vymenovala EK.
Umožnenie elektrifikácie si podľa nej vyžaduje urýchlenie rozširovania elektrickej siete v EÚ. Európske elektrické siete patria medzi najväčšie a najspoľahlivejšie na svete. Existujú však dlhé čakacie zoznamy na nové pripojenia a existujúca sieť sa nevyužíva tak efektívne, ako by mohla. Balík opatrení týkajúcich sa sietí, navrhnutý minulý rok, rieši tieto výzvy a jeho rýchle prijatie spoluzákonodarcami do konca roka bude kľúčové pre urýchlenie elektrifikácie v Európe, dodala EK.
Plán podľa nej rieši aj ďalšie prekážky, vrátane pomalého zavádzania inovatívnych riešení v oblasti elektrifikácie, a to prostredníctvom podpory rozvoja životaschopných investičných projektov a výrobných kapacít v oblasti technológií čistej energie. Využíva prístup zohľadňujúci celý hodnotový reťazec s cieľom zdôrazniť ekonomickú opodstatnenosť elektrifikácie, počnúc investíciami do kvalifikácie a potenciálu tvorby pracovných miest. Elektrifikácia má potenciál vytvoriť stovky tisíc kvalitných pracovných miest, uzavrela EK.
Ďalší vývoj
Navrhovaná reforma ETS musí byť schválená Radou EÚ, ktorá zastupuje členské štáty, a Európskym parlamentom. Podľa niektorých názorov tak môže znamenať obdobie náročných rokovaní a konfliktov medzi európskymi lídrami, resp. blokmi krajín s rôznymi názormi a zákonodarcami. Zatiaľ čo krajiny s energeticky náročným priemyslom, ako sú Nemecko, Taliansko či stredoeurópske krajiny vrátane Poľska, Česka aj Slovenska sa dlhodobo zasadzujú za zmäkčenie pravidiel, ktoré má priemyslu pomôcť, opačný postoj a odmietanie akéhokoľvek oslabovania klimatických cieľov a ambícií Európskej únie presadzujú napríklad severské štáty, ale aj Španielsko.