Brusel 6. mája 2025 – Európska únia ukončí svoju závislosť od ruských energií zastavením dovozu ruského plynu a ropy a postupným ukončením ruskej jadrovej energie, pričom zabezpečí stabilné dodávky energie a ceny v celej Únii. Uviedla to to Európska komisia, ktorá v utorok predstavila cestovnú mapu plánu REPowerEU. Opatrenia v oblasti zemného plynu, okrem iného zastavenie spotových kontraktov do konca tohto roka či zákaz uzatvárania nových kontraktov s ruskými dodávateľmi a zákaz dovozu na základe dlhodobých zmlúv, majú dovoz z Ruska znížiť do konca roka 2025 o tretinu a do roka 2027 úplne.
“Napriek významnému pokroku dosiahnutému v rámci plánu REPowerEU a prostredníctvom sankcií od ruskej invázie na Ukrajinu zaznamenala EÚ v roku 2024 opätovný nárast dovozu ruského plynu,” konštatovala EK s tým, že sú preto potrebné koordinovanejšie opatrenia, keďže nadmerná závislosť EÚ od dovozu energie z Ruska predstavuje bezpečnostnú hrozbu.
“V pláne sa stanovuje postupné odstraňovanie ruskej ropy, plynu a jadrovej energie z trhov EÚ, ktoré bude prebiehať koordinovaným a bezpečným spôsobom v rámci napredovania našej energetickej transformácie,” tvrdí EK, podľa ktorej boli opatrenia navrhnuté tak, aby sa zachovala bezpečnosť dodávok energie do EÚ a zároveň sa obmedzil akýkoľvek vplyv na ceny a trhy.
Postupným vyradením ruskej energie sa v rámci plánu REPowerEU znížia bezpečnostné riziká, ktorým Únia čelí. Prispeje aj k hospodárskemu plánu stanovenému v kompase konkurencieschopnosti, dohode o čistom priemysle a akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu, v ktorých sa zdôrazňuje, ako čistejší a nezávislejší energetický systém pomôže podporiť hospodárstvo a zároveň výrazne prispeje k ambíciám Európy v oblasti dekarbonizácie.
Opatrenia pre potrubný zemný plyn a LNG
Opatrenie 1: Transparentnosť, monitorovanie a vysledovateľnosť
Transparentnosť, monitorovanie a vysledovateľnosť sú nevyhnutným východiskovým bodom pre opatrenia na účinné ukončenie dovozu ruského plynu a na zabezpečenie ich presadzovania. Existujúce právne predpisy EÚ už prispeli k väčšej transparentnosti a vysledovateľnosti dovozu plynu do EÚ, ale informácie nie sú dostatočne podrobné, píše EK v “cestovnej mape”.
Pravidlá EÚ podľa nej vyžadujú, aby členské štáty oznamovali Komisii určité údaje o zmluvách o dodávke plynu, napríklad o dlhodobých zmluvách týkajúcich sa plynu ruského pôvodu. Tieto údaje sa zdieľajú podľa jednotlivých členských štátov bez toho, aby sa zverejnila totožnosť protistrán jednotlivých zmlúv. O celé zmluvy možno požiadať len za osobitných okolností, uviedla Komisia.
V súlade s právnymi predpismi EÚ sa niektoré informácie o dovážanom plyne oznamujú colným orgánom pri vstupe na colné územie Únie. Neexistuje však žiadna povinnosť podávať správy vnútroštátnym orgánom zodpovedným za energetickú politiku. Hoci niektoré členské štáty majú zavedené vnútroštátne pravidlá týkajúce sa vysledovateľnosti ruského plynu, neexistuje žiadny koherentný rámec EÚ pre transparentnosť, monitorovanie a vysledovateľnosť dovozu ruského plynu do EÚ. Komisia preto navrhne “opatrenia potrebné na účinnejšie monitorovanie a vysledovateľnosť.”
Jedno opatrenie si vyžiada, aby spoločnosti poskytovali informácie o zmluvách o dodávkach ruského plynu (napr. objemy, trvanie) príslušným orgánom členských štátov a Komisii. Ďalšie opatrenie zabezpečí, aby sa informácie o skutočnom dovoze ruského plynu poskytovali colným orgánom, vnútroštátnym orgánom pre energetiku a bezpečnosť a Komisii, uviedla EK.
Tieto opatrenia majú umožniť vládam a Komisii prístup k relevantným informáciám o ruskom plyne vstupujúcom do ich energetických systémov, čo by umožnilo zaviesť cielené a účinné opatrenia v celej EÚ a pripraviť alternatívne dodávky. Vďaka týmto informáciám bude EK lepšie vybavená aj na koordináciu celoeurópskych opatrení na postupné ukončenie dodávok v celej EÚ a na prípravu alternatívnych dodávok, píše sa v cestovnej mape.
Na dosiahnutie tohto cieľa chce EK v júni predložiť legislatívny návrh pravidiel na zvýšenie transparentnosti, monitorovania a vysledovateľnosti ruského plynu. S cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok a pripravenosť chce Komisia do budúcej revízie architektúry energetickej bezpečnosti v roku 2026 zahrnúť podobné požiadavky na transparentnosť pre všetok dovoz plynu do EÚ.
Opatrenie 2: Národné plány na podporu opatrení EÚ na postupné ukončenie dodávok ruského plynu
Dobre pripravené, riadne a bezpečné ukončenie dodávok ruského plynu v EÚ minimalizuje vplyv na ceny, trhy a bezpečnosť dodávok, tvrdí EK. Plánuje navrhnúť právne predpisy, v ktorých sa od členských štátov bude vyžadovať, aby plánovali a monitorovali postupné ukončovanie dodávok ruského plynu v celej EÚ.
Národné plány by podľa EK mali okrem iného stanoviť:
– objem dovozu ruského plynu na základe existujúcich zmlúv vrátane zmlúv s doložkou „ber alebo plať “;
– časový harmonogram vrátane míľnikov podporujúcich opatrenia EÚ na dosiahnutie cieľa postupného ukončenia dovozu ruského plynu;
– možnosti diverzifikácie a technické kapacity na nahradenie ruského plynu, a to aj prostredníctvom spolupráce v existujúcich regionálnych skupinách.
Komisia ďalej v dokumente píše, že bude podporovať členské štáty pri príprave plánov prostredníctvom zriadených pracovných a koordinačných skupín, ako je koordinačná skupina pre plyn alebo špecializovaná podskupina, ako aj regionálnych skupín. Komisia chce v júni predložiť aj legislatívny návrh o národných plánoch postupného ukončovania dodávok ruského plynu a odporúča, aby členské štáty predložili svoje prvé národné plány už do konca roka 2025, aby sa umožnilo bezpečné, koordinované a dobre pripravené ukončovanie dodávok
Opatrenie 3: Postupný zákaz dovozu ruského plynu
“Na základe spoločných európskych príprav, posúdenia vplyvu opatrení, ktoré Komisia vykonala od Versailleskej deklarácie, vrátane vplyvu na bezpečnosť dodávok plynu, trh, ceny a právne aspekty (vrátane zmlúv), má v úmysle navrhnúť právne opatrenia na účinné postupné ukončenie dovozu plynu z Ruska,” píše sa v dokumente.
Komisia očakáva, že zákaz dovozu ruského plynu bude mať za predpokladu postupného ukončovania a zabezpečenia alternatívnych dodávok obmedzený vplyv na ceny a bezpečnosť dodávok v členských štátoch z týchto dôvodov:
– Implementácia energetických cieľov EÚ a podporných regulačných rámcov urýchli zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti v celej EÚ. Odhaduje sa, že EÚ môže ušetriť viac ako 15 mld. m3 plynu ročne, čím sa do roku 2027 zníži celkový dopyt EÚ po plyne o 40 – 50 mld. M3.
– Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) sa v nasledujúcich rokoch očakáva sprístupnenie ďalších globálnych dodávok LNG, čím sa zlepší rovnováha na globálnom trhu. Hoci globálne trhy s LNG zostanú v roku 2025 napäté, do konca roka 2026 sa predpokladajú nové kapacity LNG vo výške 85 – 90 mld. m3 , najmä z USA, Kanady, Kataru a afrických krajín. To by malo prevážiť predpokladaný nárast globálneho dopytu. Do roku 2030 by sa mala globálna kapacita vývozu LNG zvýšiť o približne 250 miliárd m3, čo predstavuje nárast o takmer 50 % v porovnaní so súčasnou ponukou LNG, vyčíslila EK.
– Členské štáty sú vďaka koordinovanému úsiliu a investíciám na začiatku energetickej krízy dobre pripravené prijímať dodávky LNG od globálnych partnerov. V rokoch 2022 až 2024 bolo uvedených do prevádzky rekordných dvanásť nových terminálov LNG a šesť projektov rozšírenia, čím sa do EÚ zvýšila kapacita dovozu LNG o 70 mld. m3. Patria medzi ne terminály LNG v Alexandroupolise (Grécko), Ravenne (Taliansko), Krku (Chorvátsko), Swinoujscie (Poľsko) a Wilhelmshaven 2, Mukran, Stade a Lubmin (Nemecko). Celková kapacita dovozu LNG do EÚ tak predstavuje približne 250 mld. m3 ročne, čo je viac ako dvojnásobok súčasného dovozu LNG, píše sa v cestovnej mape.
– V najbližších rokoch budú k dispozícii aj väčšie objemy plynu v strednej a juhovýchodnej Európe, v regióne tradične závislom od dodávok z ruských plynovodov. Od roku 2027 sa očakáva, že podmorské plynové pole Neptun Deep v Rumunsku bude v prvých 10 rokoch prevádzky produkovať 8 mld. m3 zemného plynu ročne. Od roku 2026 sa kapacita Transjadranského plynovodu rozšíri o 1,2 mld. m3 , čo umožní zvýšiť dovoz plynu z Azerbajdžanu, dodala EK.
– Plynárenská infraštruktúra v EÚ je dostatočne flexibilná, pričom alternatívne trasy a cezhraničné prepojovacie body umožňujú všetkým členským štátom prístup k dovozu LNG a plynovodov z iných ako ruských zdrojov. Od roku 2022 členské štáty vybudovali kľúčovú infraštruktúru a ďalšia budú dokončené do konca roka 2028.
Približne dve tretiny ruského dovozu LNG a potrubného plynu sú založené na existujúcich dlhodobých zmluvách s cieľovou destináciou EÚ. Zvyšné objemy sa dodávajú na krátkodobom (spotovom) základe, pričom dovozcovia rozhodujú o nákupe na základe svojich potrieb a prevládajúcich trhových podmienok.
“Vzhľadom na dlhšie trvanie zmlúv a vyššie objemy v existujúcich dlhodobých kontaktoch ako objemy zvyčajne nakupované v rámci spotových zmlúv o dodávkach je vhodné organizovať postupné ukončenie dovozu ruského plynu v dvoch krokoch, pričom sa okamžite začne so všetkými novými zmluvami a existujúcimi spotovými (krátkodobými) zmluvami,” navrhuje EK.
Postupný prístup k eliminácii dovozu ruského plynu umožní trhom lepšie sa prispôsobiť a minimalizovať vplyv na trh a potenciálne dôsledky na bezpečnosť dodávok. “Komisia zabezpečí, aby opatrenia na odstránenie dovozu ruského plynu boli navrhnuté spôsobom, ktorý minimalizuje hospodársky vplyv na účastníkov trhu a je v plnom súlade s právom EÚ a záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva,” píše sa v dokumente.
a/ Zákaz dovozu na základe nových zmlúv a existujúcich spotových zmlúv o ruskom plyne
Keďže spotové zmluvy sa týkajú menej významnej časti celkových ruských objemov a zahŕňajú krátkodobé dodávky, je možné príslušné objemy postupne vyradiť v relatívne kratšom časovom rámci, tvrdí EK. V júni plánuje predložiť budúci mesiac právny návrh na zákaz všetkých dovozov na základe nových zmlúv o dodávkach ruského plynu a existujúcich spotových zmlúv. Takýto zákaz by mal nadobudnúť účinnosť najneskôr do konca roka 2025.
b/ Zákaz dovozu ruského plynu na základe existujúcich dlhodobých zmlúv
“Komisia má v úmysle budúci mesiac navrhnúť opatrenia na zákaz zvyšného dovozu ruského plynu, a to potrubím aj LNG, t. j. objemov dovážaných na základe existujúcich dlhodobých zmlúv. Potrebné postupné ukončenie tohto dovozu si vyžaduje dlhší prechodný čas vzhľadom na väčšie objemy pre dotknutých dovozcov. Takýto zákaz by mal nadobudnúť účinnosť najneskôr do konca roka 2027. Komisia zapojí dotknuté členské štáty a zabezpečí, aby návrh vychádzal z primeraného posúdenia právnych a hospodárskych vplyvov,” uviedla EK.
Opatrenie 4: Podpora diverzifikácie prostredníctvom agregácie dopytu a lepšieho využívania infraštruktúry
Zabezpečenie alternatívnych dodávok od spoľahlivých partnerov je rozhodujúce pre obmedzenie akéhokoľvek vplyvu na trh alebo bezpečnosť dodávok. Napríklad Nórsko, najväčší dodávateľ plynu do EÚ, ako aj Rumunsko a Grécko môžu prostredníctvom plynovodu Baltic Pipe a Transbalkánskeho plynovodu pomôcť diverzifikácii v strednej a východnej Európe, kde tradične dominuje ruský plyn, tvrdí EK, ktorá “bude pokračovať v rokovaniach so spoľahlivými dodávateľmi a výrazne zintenzívni svoju spoluprácu v oblasti energetiky s partnerskými krajinami na Blízkom východe, v severnej Afrike, v okolí Čierneho mora a prostredníctvom Global Gateway.”
Zároveň by sa mali naďalej rozvíjať alternatívy k dovozu zemného plynu, kde je to možné, najmä prostredníctvom elektrifikácie alebo zvýšenia výroby bioplynu a biometánu a čistého vodíka v súlade s programom REPowerEU. Počas krízy sa AggregateEU29 ukázal ako účinný nástroj, ktorý prispieva k cieľom REPowerEU tým, že podporuje európskych spotrebiteľov a spoločnosti pri obstarávaní iného ako ruského plynu, tvrdí Komisia.
Druhé strednodobé kolo agregácie a párovania dopytu v rámci AggregateEU bolo ukončené 26. marca 2025 a podľa EK zaznamenalo značný záujem na strane dopytu aj ponuky, pričom sa ponúklo 29 mld. m3 dopytu, 31 mld. m3 ponuky a takmer 20 mld. m3 spárovaných záujmov o ponuku a dopyt. Pokrývalo dopyt po plyne v rokoch 2025 až 2030 a umožňovala kupujúcim uviesť preferovaný terminál v EÚ alebo dodávky bez obmedzenia, čo kupujúcim poskytovalo dodatočnú flexibilitu.
Do budúcnosti by sa mali preskúmať aj možnosti presahujúce agregáciu dopytu s cieľom využiť kúpnu silu EÚ na podporu jej diverzifikačného úsilia, píše EK s tým, že na základe skúseností s AggregateEU posudzuje uskutočniteľnosť platformy na podporu rozšírenia a obchodovania s plynnými molekulami nefosílneho pôvodu vrátane biometánu.
Okrem toho Komisia spolupracuje s priemyselným odvetvím a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom pokročiť v zavádzaní udržateľného bioplynu a biometánu. Od prijatia akčného plánu pre biometán v roku 2022 sa dosiahol značný pokrok, a to aj prostredníctvom priemyselného partnerstva pre biometán. Na základe úspešného uzavretia Priemyselného partnerstva pre biometán Komisia vytvorí novú sieť členských štátov pre bioplyn v rámci trojstrannej zmluvy s cieľom lepšie riešiť rozdielne potreby v rôznych oblastiach EÚ a zapojiť do nej vnútroštátne a miestne zainteresované strany, píše sa v cestovnej mape.
Vzhľadom na špecifické výzvy v členských štátoch a zmluvných stranách Energetického spoločenstva v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC) v oblasti cezhraničného obchodu bude Komisia pracovať v rámci skupiny na vysokej úrovni CESEC, so sekretariátom Energetického spoločenstva a s krajinami zapojenými do procesu rozširovania s cieľom maximalizovať využívanie existujúcej infraštruktúry, zamerať sa na odstránenie regulačných a trhových prekážok a zvýšiť diverzifikáciu a pomôcť kandidátskym krajinám zbaviť sa závislosti od dovozu energie z Ruska, uzavrela Európska komisia.
Stanovisko MH SR
Slovensko nesúhlasí s plánom EK na zastavenie dodávok plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska. Podľa Ministerstva hospodárstva (MH) SR takýto plán nie je v záujme Slovenska ani ostatných členských štátov EÚ. Podľa agentúry TASR o tom informoval o tom tlačový odbor MH SR.
„Sme zásadne proti tomu, aby EK pripravovala opatrenia, ktoré poškodzujú nielen naše národné záujmy a kúpyschopnosť slovenských domácností, ale aj celú Európu. S dnes predstaveným návrhom EK preto Ministerstvo hospodárstva SR zásadným spôsobom nesúhlasí a v tomto duchu budeme komunikovať aj na pôde EK,“ uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková.
Podľa rezortu hospodárstva navrhnuté ciele, ktoré hovoria o zastavení všetkých dovozov energonosičov z Ruska do EÚ od roku 2027 a zavádzanie viacerých obmedzení od budúceho roka budú mať negatívny dosah na ceny energií v Európe. Ministerstvo upozornilo, že to ešte viac zhorší konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Negatívny dosah to bude mať podľa MH SR aj na ceny energií pre domácnosti.
Návrh EK neprešiel riadnym posúdením dosahov, neobsahuje analýzu vplyvu na ceny, konkurencieschopnosť či energetickú bezpečnosť, upozornilo MH s tým, že EK nepredstavila reálne riešenia ako s vysokými cenami energií bojovať.
Ministerstvo pripomenulo, že členské štáty EÚ vlani doviezli 52 mld. m3 ruského plynu, čo predstavuje približne 19 % celkového dovozu plynu do EÚ. Okrem toho EÚ dovážala aj 13 miliónov ton ropy a viac ako 2800 ton obohateného uránu alebo paliva. Desať členských štátov dovážalo v roku 2024 ruský plyn, tri členské štáty stále dovážali ruskú ropu a sedem členských štátov dovážalo z Ruska obohatený urán alebo služby súvisiace s uránom.