Brusel 11. apríla 2022 – Spotreba plynu v EÚ v roku 2021 dosiahla 412 bcm, čo predstavuje nárast o 4 % (17 bcm) v porovnaní s rokom 2020. Rástol aj dovoz plynu, a to medziročne o 3 %. Vyplýva to zo štvrťročnej Správy Európskej komisie o európskom trhu so zemným plynom za štvrtý štvrťrok 2021, ktorá konštatuje aj vysokú volatilitu cien v sledovanom období a vplyv geopolitického napätia na ceny plynu.
Veľkoobchodné ceny plynu v Európe boli v štvrtom štvrťroku 2021 ako na horskej dráhe. Spotová cena TTF začala štvrťrok na úrovni 85 €/MWh, začiatkom októbra vzrástla na 116 €/MWh a ku koncu mesiaca klesla späť na 60 €/MWh. Od novembra sa odrazili a dosiahli dovtedy nevídané úrovne (183 €/MWh – 21. 12.), aby ukončili rok na úrovni 60 €/MWh. V roku 2022 zatiaľ táto volatilita pretrváva a začiatkom marca bola priemerná denná cena nad 200 €/MWh. „Výrazne vzrástli aj forwardové kontrakty, čo signalizovalo, že trh nepredpokladá rýchly návrat k cenovým hladinám z predchádzajúcich rokov,“ konštatuje EK s tým, že nové maximá v Q4 dosiahli aj ceny uhlíka, ktoré začiatkom decembra vzrástli na 88 €/tCO2e a vo februári na 96 €/tCO2e.
Vysoké veľkoobchodné ceny plynu mali za následok aj prudký nárast veľkoobchodných cien elektriny. Ceny ropy v 4. kvartáli 2021 vzrástli na maximá naposledy zaznamenané v roku 2014 a začiatkom marca 2022 takmer dosiahli rekordy z leta 2008. Vysoké veľkoobchodné ceny plynu ovplyvnili produkciu v energeticky náročných odvetviach a viedli k zvýšeniu spotrebiteľských účtov pre občanov tiež, uvádza správa.
„Politický vývoj a geopolitické napätie, ktoré v zásade ovplyvňuje energetické vzťahy medzi EÚ a Ruskom, mali kľúčový význam pri formovaní veľkoobchodných trhov s plynom,“ poznamenala EK. Pozastavenie certifikácie plynovodu Nord Stream 2 a rastúce napätie v súvislosti s Ukrajinou, na ktorú Rusko 24. februára zaútočilo, malo na extrémnu volatilitu cien plynu za posledných niekoľko mesiacov oveľa väčší vplyv ako trhové fundamenty dopytu a ponuky.
„Nízke zásoby plynu v Q4 naďalej zohrávali dôležitú úlohu na európskom trhu s plynom. Na konci septembra 2021 bola miera naplnenia skladov v EÚ v priemere 74,6 %, pričom do konca decembra klesla na 53 %, čo je v tomto ročnom období najnižšia hodnota za desaťročie,“ konkretizovala Komisia. V porovnaní s priemerom rokov 2016 – 2020 bola na začiatku 4. štvrťroka 2021 priemerná miera plnenia zásobníkov v EÚ o 15 percentuálnych bodov nižšia a tento rozdiel sa do konca roka 2021 zväčšil na 19 bodov. Avšak vzhľadom na relatívne mierne počasie v januári a februári 2022 sa tento rozdiel do konca februára znížil na 12 percentuálnych bodov a priemerná naplnenosť zásob v EÚ bola podobná ako v rokoch 2017 a 2018 v tomto období roka. „Zásobníky kontrolované Gazpromom v EÚ zostali počas celej vykurovacej sezóny 2021/2022 na veľmi nízkej úrovni naplnenia (11 – 27 %),“ pripomína správa.
Čistý dovoz plynu do EÚ vzrástol v Q4 2021 medziročne o 2 % (o 1,8 bcm). „Dodávky cez ruské plynovody medziročne klesli o 24 % a pokryli len 37 % čistého dovozu plynu z krajín mimo EÚ (najnižší podiel za posledných osem rokov, v januári 2022 dokonca len 25 %,“ vyčíslila EK. Nasledovalo Nórsko (24 %) a dovoz LNG – 22 %. Napriek konkurenčným cenám indexovaným na ropu sa dovoz plynovodmi z Alžírska medziročne znížil o 3 % a pokrýval menej ako 10 % celkového dovozu plynu z krajín mimo EÚ, keďže kontrakt cez plynovod GME. ktorý zásoboval Pyrenejský polostrov alžírskym plynom cez Maroko vypršal 31. októbra 2021. Španielsky potrubný import z Alžírska v Q4 2021 medziročne klesol o 27 % (naproti tomu dovoz do Talianska z alžírskeho zdroja plynovodu vzrástol o 14 % ). Transjadranský plynovod (TAP) zabezpečil 3,2 % celkového dovozu plynu z krajín mimo EÚ, zatiaľ čo podiel Líbye bol menej ako 1 %.
„Čistý dovoz plynu do EÚ dosiahol v 4. štvrťroku hodnotu 86,5 bcm a za celý rok 2021 337,5 bcm, čo je nárast z 326,7 bcm (+ 3 %) v roku 2020,“ uvádza správa s tým, že EÚ minula v roku 2021 na dovoz plynu 121 miliárd €, čo je zásadný nárast z 37 miliárd € v roku 2020, najmä v dôsledku vyšších dovozných cien a objemov.
Dovoz ruského plynu cez bieloruskú a ukrajinskú tranzitnú cestu – napriek prísľubom ruskej strany o zvýšení dodávok plynu do zásobníkov v EÚ od 8. novembra 2021 – v Q4 2021 výrazne klesol, medziročne o 56 % a 36 %, pričom cez Nord Stream 1 zostal nezmenený a cez Turk Stream vzrástol o 43 %. Priemerný mesačný objem tranzitu cez Ukrajinu klesol na 3 bcm a objem tranzitu cez Bielorusko na 1,5 bcm, teda na najnižšie úrovne za posledných osem rokov.
V januári až februári 2022 mesačné prepravené objemy cez tieto dve trasy ďalej klesali. Z prepraveného objemu 31 bcm cez štyri trasy bol v Q4 2021 podiel Nord Streamu 49 %, ukrajinskej trasy 29 %, Bieloruska len 15 % a Turk Streamu 8 %. „V roku 2021 EÚ doviezla 58 bcm ruského plynu cez Nord Stream, 37 bcm cez Ukrajinu, 33 bcm cez Bielorusko a 9 bcm cez Turk Stream,“ konkretizovala EK.
Dovoz LNG do EÚ vzrástol v 4. štvrťroku 2021 medziročne o 33 % a dosiahol 22 bcm. „V decembri 2021 sa dovoz LNG zvýšil o 53 % a v období od januára do februára 2022 sa medziročne zdvojnásobil, najmä v dôsledku vysokých veľkoobchodných cien plynu v Európe, čo viedlo k zriedkavej cenovej prirážke oproti Ázii a k zvýšeniu zásielok LNG. V Q4 bolo najväčším dovozcom LNG do EÚ Španielsko (7,2 bcm), nasledovalo Francúzsko (4,4 bcm) a Holandsko (2,8 bcm). Najväčším zdrojom LNG pre EÚ boli USA, ktoré zabezpečili 6,4 bcm (29 % z celkového dovozu LNG do EÚ), nasledované Ruskom (4,6 bcm) a Katarom (4,4 bcm). V roku 2021 krajiny EÚ doviezli 80 bcm LNG, čo je menej ako v roku 2020 (84 bcm), pričom hlavnými zdrojmi dovozu boli USA (22,3 bcm), Katar (16,3 bcm) a Rusko (16 bcm).
„Spotreba plynu v EÚ v Q4 2021 zostala prakticky nezmenená, medziročne vzrástla o 0,6 % (0,8 bcm) na 121,4 bcm,“ uviedla Komisia. Dopyt po plyne pri výrobe elektriny medziročne vzrástol o 4 % (5,7 TWh). Na druhej strane zvyšujúce sa ceny plynu viedli k poklesu dopytu po plyne v energeticky náročných odvetviach, aj keď HDP EÚ v 4. štvrťroku 2021 medziročne vzrástol o 4,8 % a ekonomický rast obvykle spotrebu podporuje. „Spotreba plynu v EÚ v roku 2021 dosiahla 412 bcm, čo predstavuje nárast o 4 % (17 bcm) v porovnaní s rokom 2020 a dosiahla najvyššiu úroveň od roku 2011, najmä v dôsledku vyššej spotreby plynu v domácnostiach počas chladnejších období roka.
Domáca produkcia plynu v EÚ dosiahla v Q4 12,1 bcm, čo je pokles o 13 % (1,8 bcm) v porovnaní so 4. štvrťrokom 2020 po krátkodobom zvýšení produkcie v predchádzajúcom štvrťroku. Najväčší producent Holandsko vyprodukovalo v uvedenom období 4,7 bcm plynu (-24 % medziročne), Rumunsko 2,2 bcm (-7 %). „V roku 2021 dosiahla produkcia plynu v EÚ 4 50,6 mld. m3, čo je o 7 % menej (4 bcm) v porovnaní s rokom 2020. Súčasná situácia v oblasti bezpečnosti dodávok plynu môže prinútiť niektoré krajiny EÚ, aby prehodnotili svoj postoj k domácej produkcii plynu, čo môže viesť k zvýšeniu výroby v budúcnosti,“ poznamenala EK.
Objemy obchodov s plynom v európskych uzloch podľa nej v Q4 2021 medziročne opäť klesli, o 6 % (975 TWh), po náraste o 27 % v predchádzajúcom štvrťroku. Bolo to spôsobené najmä výrazným poklesom mimoburzových obchodov (medziročne o 37 %), pričom burzové obchody vzrástli o 40 %, keďže menší obchodníci s nižším finančným krytím proti riziku zlyhania prechádzali z OTC na devízové trhy uprostred vysokých a nestálych veľkoobchodných cien plynu. „Podiel burzovo realizovaných kontraktov na celkovom obchode vzrástol na 60 %, čo je najviac za posledných sedem rokov,“ konštatuje správa.
Spotové ceny na európskych plynárenských uzloch vzrástli v 4. štvrťroku 2021 v štvrťročnom priemere na najvyššiu úroveň a pohybovali sa v rozmedzí 91 – 96 €/MWh, čo je približne šesťkrát viac ako v 4. štvrťroku 2020. Diskont forwardových kontraktov voči spotovému trhu zostala na vysokých úrovniach (okolo 29 €/MWh v štvrťročnom priemere), čo naznačuje, že trh v budúcnosti očakáva korekciu vysokých spotových cien, tvrdí EK. Forwardová krivka holandského TTF hubu naznačuje, cenové úrovne zaznamenané v posledných niekoľkých desaťročiach (15-25 €/MWh) sa v blízkej budúcnosti nevrátia. Okrem toho sa TTF zimno-letný spred v 4. štvrťroku 2021 dostal do záporných hodnôt a v roku 2022 zatiaľ zostal blízko nuly alebo v záporných pásmach, čo neposkytuje silné stimuly na doplnenie zásobníkov plynu pred ďalšou zimou v rokoch 2022/2023, uvádza správa.
Maloobchodné ceny plynu pre domácnosti v hlavných mestách EÚ vzrástli podľa odhadov vo februári 2022 medziročne o 65 %. S výnimkou dvoch krajín boli ceny plynu pre domácnosti v európskych hlavných mestách vo februári 2022 v porovnaní s rovnakým mesiacom roku 2021 vyššie. V šiestich hlavných mestách sa ceny viac ako zdvojnásobili a v jednom dokonca strojnásobili. „Nedávne zvýšenie cien na veľkoobchodných trhoch s plynom už bolo badateľné v maloobchodných zmluvách. Zvýšili sa aj maloobchodné ceny plynu pre priemyselných zákazníkov, v Q4 2021 medziročne o 36 % pre spotrebiteľov so stredovou ročnou spotrebou.
Holandské výrobné náklady na vodík (vrátane kapitálových výdavkov) dosiahli v decembri 2021 v prípade technológie alkalického elektrolyzéra 507 €/MWh, v prípade PEM technológie 600 €/MWh a parnej reformácii metánu (SMR) približne 221 €/MWh. To ukazuje, že nedávny prudký nárast veľkoobchodných cien plynu a elektriny možno sledovať aj v hodnotení rastúcich cien vodíka, ktoré v septembri 2021 dosiahli pri alkalických elektrolyzéroch 248 €/MWh, pri PEM 300 €/MWh a pri SMR len 133 €/MWh, uzavrela štvrťročná Správa Európskej komisie o európskom trhu so zemným plynom za štvrtý štvrťrok 2021.