Brusel 23. júla 2026 – Spotreba zemného plynu v Európskej únii v roku 2025 dosiahla 339 miliárd metrov kubických (bcm) a medziročne vzrástla o 2 %. Išlo o druhý medziročný nárast po sebe. O 5 % sa zvýšil aj dovoz plynu do EÚ, pričom hnacím motorom bol najmä rast dovozu skvapalneného zemného plynu, keďže import potrubného plynu v medziročnom porovnaní klesol. Veľkoobchodné a maloobchodné ceny plynu zaznamenali mierny nárast, pričom ich volatilita, najmä v prípade maloobchodných cien sa znížila. Aj tieto údaje vo svojej štvrťročnej správe o európskych trhoch s plynom uviedla Európska komisia. Na svojom webe publikovala správy za 3. aj 4. kvartál minulého roka (vrátane zhrnutia celého roka 2025, teda po 9,5 mesiaci od skončenia Q3 2025, resp. 6,5 mesiaci od konca Q4 a celého roka 2025. Slovgas údaje uvádza v kalendárnom poradí, teda postupne za 3., 4. štvrťrok a nakoniec zhrnutie celého roka 2025.
Spotreba zemného plynu v EÚ v treťom kvartáli 2025 dosiahla 54 bcm, čo predstavuje pokles o 4 % (-2 bcm) v porovnaní s rovnakým štvrťrokom 2024 (56 bcm). V medzištvrťročnom porovnaní spotreba klesla o 10 % (-6 bcm), čo odzrkadľuje sezónny pokles dopytu, keďže počas letných mesiacov sa na kúrenie spotrebuje menej plynu.
Domáca ťažba zemného plynu v EÚ sa v Q3 2025 dostala na 8 bcm, pričom zostala stabilná na úrovni 8 bcm v porovnaní s rovnakým štvrťrokom predchádzajúceho roka aj s predchádzajúcim štvrťrokom. Holandsko zostáva medzi najväčšími producentmi, Rumunsko však teraz dosiahlo podobnú úroveň (2,3 bcm). Poradie ostatných krajín sa medzištvrťročne nezmenilo, pričom Nemecko, Taliansko a Dánsko dosiahli zhodne tesne pod 1 bcm.
Miera naplnenia zásobníkov zemného plynu v EÚ bola vyššia ako v roku 2021 (rok pred krízou v roku 2022), avšak výrazne nižšia ako v rokoch 2024 a 2023 (roky charakterizované veľmi vysokou mierou naplnenia zásobníkov) a o niečo nižšia ako v roku 2022 (krízový rok); zostala tiež pod päťročným historickým priemerom za roky 2016–2020.
Priemerná mesačná miera naplnenia zásobníkov bola v júli 63 %, v auguste 73 % a v septembri 2025 81 %. Priemerná štvrťročná miera naplnenia bola 72 %, čo je o 18 % menej ako v 3. štvrťroku 2024 (88 %) a v 3. štvrťroku 2023 (88 %); bola však o 63 % vyššia ako v 2. štvrťroku 2024 (45 %), čo odzrkadľuje pokrok v doplňovaní zásob na zimu.
Dovoz plynu do EÚ v 3. štvrťroku 2025
Dovoz plynu do EÚ dosiahol 70 bcm, čo predstavuje medzikvartálny pokles o 7 %, ale medziročný nárast o 9 %. Potrubný plyn tvoril 58 % dovozu (40 bcm), zatiaľ čo podiel skvapalneného zemného plynu (LNG) bol 42 % (30 bcm).
Nórsko zostalo najväčším dodávateľom plynu do EÚ (31 %, 22 bcm), za ním nasledovali USA (27 %, 19 bcm), Rusko (11 %, 8 bcm) a severná Afrika (12 %, 8 bcm).
Dovoz cez plynovody do EÚ sa dostal na 40 bcm, čo je v podstate podobná úroveň ako v predchádzajúcom štvrťroku (-1 bcm) a v rovnakom štvrťroku predchádzajúceho roka (-2 bcm). Nórsko zabezpečilo viac ako polovicu dovozu do EÚ cez plynovody (53 %, 21 bcm), za ním nasledovala Severná Afrika (16 %, 7 bcm), Rusko (12 %, 5 bcm), Azerbajdžan (7 %, 3 bcm) a Spojené kráľovstvo (12 %, 5 bcm).
Dovoz LNG sa v Q3 2025 pohyboval na úrovni 30 bcm, čo predstavuje medzikvartálny pokles o 14 % zodpovedajúci slabšiemu sezónnemu dopytu po plyne počas leta. V medziročnom porovnaní však dovoz vzrástol o 40 %, čo podčiarkuje štrukturálnu zmenu v zložení dodávok plynu do EÚ.
Veľkoobchodné, maloobchodné a medzinárodné ceny plynu v EÚ v 3. štvrťroku 2025
Európske veľkoobchodné ceny dosiahli v treťom štvrťroku 2025 v priemere 332 €/MWh, čo predstavuje pokles o -6 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom a medziročný pokles o -6 %. Mesačná priemerná cena zostala v období od júla do septembra 2025 stabilná v rozmedzí 32 až 33 €/MWh.
Spread medzi európskym a ázijským plynárenským uzlom (JKM-TTF) sa v danom období výrazne zmenšil, pričom klesol z vrcholu +3,4 €/MWh v 2. štvrťroku 2025, keď mal JKM prémiu oproti TTF, na približne 0,3 €/MWh ku koncu septembra. Táto takmer úplná konvergencia signalizovala oslabenie arbitrážneho stimulu, ktorý priťahoval flexibilné dodávky LNG do Ázie, čo mierne podporilo európske dodávky v období vtláčania do zásobníkov.
Maloobchodné ceny plynu v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom mierne klesli o 3 %, medziročne však vzrástli o 3 % a v priemere dosiahli úroveň 107 €/MWh, pričom zostali relatívne stabilné.
Kľúčové údaje za 4. štvrťrok 2025
Spotreba zemného plynu v EÚ za uvedené obdobie dosiahla 106 bcm, čo predstavuje mierny medziročný nárast o 2 % a medzikvartálny nárast o 96 % odzrkadľujúci obvyklý sezónne vyšší zimný dopyt.
Domáca ťažba zemného plynu v EÚ zostala relatívne stabilná na úrovni približne 8 bcm, a to tak v medzikvartálnom, ako aj v medziročnom porovnaní. Najväčším producentom sa stalo Rumunsko s 2,4 bcm (29 % ťažby EÚ), za ním nasledovali predtým najväčší producent, Holandsko, s 2,3 bcm (28 %) a Nemecko s 1 bcm (12 %). Tieto tri krajiny sa podieľali na 70 % ťažby zemného plynu v EÚ.
Úrovne zásob plynu v EÚ boli nižšie ako v predchádzajúcich troch rokoch (2024, 2023 a 2022) a o niečo vyššie ako veľmi nízka úroveň zaznamenaná v roku 2021. Vo všetkých rokoch od začiatku zaznamenávania údajov bola miera naplnenia zásobníkov vyššia ako v štvrtom štvrťroku 2025, s výnimkou roku 2021 (roku predchádzajúceho kríze).
Miera naplnenia zásobníkov dosiahla v októbri 83 %, v novembri 81 % a v decembri 69 %. Priemerná miera naplnenia za štvrťrok bola 78 %, čo je o 7 % viac ako v predchádzajúcom štvrťroku, o 12 % menej v porovnaní s Q4 2024 a o 19 % menej ako v roku 2023.
Dovoz zemného plynu do EÚ v 4. štvrťroku 2025
Dovoz zemného plynu do EÚ dosiahol 74 bcm, čo predstavovalo medzikvartálny pokles o 6 % a medziročný nárast o 6 %. Plyn dodávaný potrubím tvoril 54 % dovozu a LNG 47 %.
Dovoz zemného plynu do EÚ cez plynovody sa dostal na 40 bcm, čo predstavovalo stabilnú úroveň v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, avšak medziročný pokles o 9 %. Nórsko ďalej zvýšilo svoj podiel na dovoze zemného plynu do EÚ cez potrubia o 3 percentuálne body v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, čím pokračovalo v posilňovaní svojho podielu na trhu EÚ. Severoafrický región, hlavne Alžírsko, predstavoval 18 % dovozu cez potrubia, zatiaľ čo podiel Ruska medziročne klesol o ďalších 6 percentuálnych bodov.
Celkový hrubý dovoz LNG do EÚ dosiahol 35 bcm, vzrástol tak o 17 % v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom a takmer o 32 % v medziročnom porovnaní, a to v dôsledku rastúcej úlohy LNG v celkových dodávkach plynu do EÚ. Francúzsko zostalo najväčším dovozcom v EÚ s podielom 19 % na dovoze LNG do EÚ, nasledovali Španielsko a Holandsko, ktoré v Q4 2025 doviezli zhodne 5 až 6 bcm.
Veľkoobchodné ceny plynu a trhy v EÚ v 4. štvrťroku 2025
Priemerné veľkoobchodné ceny plynu v EÚ dosiahli v Q4 2025 úroveň 30 €/MWh, čo predstavuje medziročný pokles o 30 %. Ku koncu druhého polroka sa ceny vo všeobecnosti držali na rovnakej úrovni.
Spread medzi ázijským (JKM) a európskym (TTF) referenčným indexom sa naďalej zmenšoval, pričom TTF sa na začiatku 4. štvrťroka obchodoval s prémiou. Do konca štvrťroka sa však tento rozdiel opäť obrátil v prospech JKM a dosiahol viac ako 3 €/MWh.
Maloobchodné ceny plynu v EÚ v 4. štvrťroku 2025
Počas celého druhého polroka 2025 zostali maloobchodné ceny pre domácnosti stabilné v rozmedzí od maximálnych 107 €/MWh v júli po 105 €/MWh v decembri, pričom priemerná cena za Q4 dosiahla 106 €/MWh, čo predstavuje medziročné stabilné hodnoty. Energetická zložka tvorila 53 % ceny, zatiaľ čo sieťové poplatky predstavovali 22 %, dane z energie 10 % a daň z pridanej hodnoty (DPH) 16 %, čo zodpovedá priemeru EÚ.
Maloobchodné ceny sa v rámci EÚ naďalej líšili a pohybovali sa v rozmedzí od 26 €/MWh (Maďarsko) do 172 €/MWh (Holandsko) v tých členských štátoch, kde zemný plyn predstavuje dôležitú súčasť energetického mixu pre domácnosti. Najvyššia cena (348 €/MWh) bola zaznamenaná vo Švédsku, kde je spotreba plynu na maloobchodnej úrovni zanedbateľná.
H2 2025 a kľúčové údaje za celý minulý rok
V roku 2025 dosiahla spotreba zemného plynu v EÚ 339 bcm, vrástla tak o 2 % oproti roku 2024 (332 bcm). Ide o druhý po sebe idúci medziročný nárast, ktorý odzrkadľuje mierne oživenie po náhlom prudkom poklese v rokoch 2022–2023 na vrchole krízy. Napriek tomu spotreba zostáva pod úrovňou z roku 2022.
Ťažba zemného plynu v EÚ dosiahla v roku 2025 33 bcm, čo je v porovnaní s rokom 2023 (32 bcm) stabilná úroveň. Domáca ťažba zemného plynu v roku 2025 pokryla 10 % domácej spotreby zemného plynu.
V roku 2025 dosiahla priemerná miera naplnenia zásobníkov zemného plynu 61 % (62 bcm), čo je o 22 % menej ako v roku 2024 (78 %, 79 bcm) a o 23 % menej (79 %, 80 bcm) v porovnaní s úrovňou z roku 2023. Bola rovnaká ako miera naplnenia v roku 2022, ale nižšia ako miera naplnenia v roku 2021.
Dovoz zemného plynu do EÚ v roku 2025
Celkový dovoz zemného plynu do EÚ dosiahol 288 bcm, zaznamenal tak nárast o 5 % v porovnaní s rokom 2024 (273 bcm). Nórsko a USA tvoria zhruba po jednej tretine dovozu zemného plynu do EÚ, s 89, resp. 76 bcm. Severná Afrika a Rusko tvorili v roku 2025 z celkového dovozu zemného plynu do EÚ zhodne okolo 13 %.
Kým dovoz zemného plynu cez plynovody v roku 2025 klesol na 158 bcm (medziročný pokles o 8 %), dovoz LNG ďalej vzrástol na 131 bcm, čo predstavovalo 45 % celkového dovozu zemného plynu do EÚ, resp. medziročný nárast o 9 percentuálnych bodov, čím sa prehĺbil štrukturálny posun v zložení dodávok zemného plynu do EÚ.
Regasifikačná kapacita (dovozu) v EÚ sa v roku 2025 v porovnaní s rokom 2024 zvýšila o 8 %, čo odzrkadľuje nárast kapacít v Poľsku, Nemecku, Taliansku a Belgicku.
Vývoj na globálnom trhu s LNG v roku 2025
EÚ bola v roku 2025 najväčším dovozcom LNG na svete (24 %), za ňou nasledovali Čína (16 %), Japonsko (15 %) a Južná Kórea (11 %).
Celkový svetový vývoz LNG v roku 2025 dosiahol 603 bcm, pričom ku globálnemu obchodu s LNG pribudlo ďalších 39 bcm (+7 %) v porovnaní s rokom 2024 (564 bcm).
V roku 2025 zostali najväčšími svetovými vývozcami LNG USA (26 %), ktoré medziročne ďalej zvýšili svoj podiel o 4 percentuálne body. Nasledovali Austrália (17 %), Katar (16 %), Rusko (8 %), Malajzia (7 %) a Indonézia (4 %).
Globálna kapacita skvapalňovania (exportu) sa v roku 2025 ďalej zvýšila o 5 % na menovitú kapacitu 732 bcm/rok. V druhej polovici roku 2025 prijali americkí developeri konečné investičné rozhodnutia o rozšírení kapacity na skvapalňovanie o ďalších 47 bcm/rok, pričom Rusko zaznamenalo najväčší relatívny nárast kapacity.
Veľkoobchodné a maloobchodné ceny plynu v EÚ v roku 2025
Ročná priemerná veľkoobchodná cena plynu bola 36 €/MWh, čo predstavuje mierny nárast o 5 % v porovnaní s rokom 2024 (34 €/MWh) a odráža krátkodobé zvýšenie na začiatku roku 2025 v dôsledku zastavenia vývozu ruského plynu cez Ukrajinu. Tieto ceny však stále predstavovali pokles o 22 % v porovnaní s rokom 2021 (47 €/MWh).
Zdá sa, že maloobchodné ceny plynu sa v roku 2025 stabilizovali, pričom dosiahli priemernú hodnotu 109 €/MWh (+5 % medziročne) s výrazne nižšou volatilitou ako v krízových rokoch, hoci stále zostávajú o 45 % nad úrovňou z roku 2021, ktorá bola 75 €/MWh, uzavrela EK.