Bratislava 26. novembra 2025 – Systém obchodovania s emisnými kvótami EÚ ETS2, do ktorého majú patriť aj sektory dopravy a vykurovania, povedie k zníženiu životnej úrovne obyvateľstva, pričom planétu nezachráni. Prinesie aj stratu pracovných miest, deindustrializáciu, zvyšovanie cien energií z tradičných palív a rast cien potravín. Časom môže obmedziť používanie či vlastníctvo motorových vozidiel, znížiť dostupnosť bývania a v strednodobom a dlhodobom horizonte môžu jeho dosahy viesť až k rozkladu spoločnosti a ohrozeniu demokracie. V rozhovore pre denník Postoj to povedal finančný poradca a analytik Igor Koso, organizátor petície proti ETS2.
Členské štáty EÚ sa začiatkom novembra dohodli, že zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ ETS2, do ktorého majú patriť aj sektory dopravy a vykurovania, sa odkladá o jeden rok, do platnosti tak má vstúpiť od januára 2028. Tento krok bol reakciou na odmietavý postoj 19 krajín Únie, ktoré navrhujú systém buď upraviť, alebo dokonca zrušiť, keďže sa obávajú zvýšenia životných nákladov a zníženia životnej úrovne obyvateľstva, ako aj ďalšieho úpadku ekonomiky. Odsunutie systému, ani navrhované kozmetické úpravy (cenový strop, vyššia likvidita či skoršia intervencia rezervy) však nezmenili nič na cieli EÚ spoplatniť využívanie fosílnych palív v doprave a pri vykurovaní. Na Slovensku sa proti ETS2 postavili predstavitelia vlády a viacerých politických strán. Najnovšiu iniciatívu v tejto súvislosti predstavuje petícia proti ETS2.
Zníženie životnej úrovne – hlavný dôvod petície
„ETS 2 podľa nás povedie k zníženiu životnej úrovne obyvateľstva – to je kľúčový dôvod. Pritom planétu nezachráni. Povedie takisto k strate pracovných miest, deindustrializácii, zvyšovaniu cien energií z tradičných palív a rastu cien potravín,“ vymenoval dôvody spustenia petície Koso. „Okrem toho môže časom obmedziť používanie alebo dokonca aj vlastníctvo motorových vozidiel. Môže spôsobiť zníženie dostupnosti bývania. A mám obavu, že v strednodobom a dlhodobom horizonte môžu dosahy ETS 2 viesť až k rozkladu spoločnosti a ohrozeniu demokracie,“ dodal.
Odvolal sa pritom na výpočty českého ekonóma Lukáša Kovandu, pracujúceho s odhadom budúcej ceny emisnej povolenky, ktorú však určuje trh. „Ide teda o niečo mimoriadne nestabilné. V zásade budeme platiť nejakú novú daň, ktorej výšku nepoznáme, a zároveň sa jej hodnota bude nepredvídateľne meniť,“ upozornil Koso v rozhovore pre denník Postoj.
Energetici podľa neho upozorňovali, že už v systéme ETS 1 predstavovala kolísavosť cien veľké problémy pre podniky. Kovanda vo svojich výpočtoch použil priemer rôznych prognóz na rok 2030 a dostal sa k hodnote cca 260 €/tona CO2. Ani Európsky parlament nehovorí o sume 45 eur za tonu CO2, ale pracuje s cenou 80 eur, poznamenal organizátor petície.
Zvýšené náklady pre domácnosti
Český ekonóm podľa neho vychádzal z priemerných ukazovateľov pre české domácnosti. Vplyv na dopravu vypočítal zohľadnením priemernej spotreby palív – 975 litrov ročne, čo zodpovedá približne 14-tisíc km a priemernej spotrebe 7 l/100 km. Pri kúrení v rodinnom dome vychádzal z pomeru 85 % plyn, 15 % uhlie. Doplnil aj prognózy českej a poľskej národnej banky o dodatočnej inflácii spôsobenej ETS 2. Kým česká hovorí o 0,9 %, poľská o 2 %, Kovanda použil 1 %, vysvetlil Koso.
„Výsledkom bol odhad, že priemerná česká domácnosť zaplatí ročne o približne 83-tisíc českých korún viac, teda zhruba 3300 €. My sme to zaokrúhlili na 3000 €, ale pre Slovensko to môže byť ešte vyššia suma – sme totiž jedna z najvidieckejších krajín EÚ, obyvatelia preto musia častejšie jazdiť autom a vo väčšej miere bývajú v starších rodinných domoch,“ uviedol pre denník Postoj.
Na margo vyhlásení zástancov ETS 2, resp., ktorí hovoria o jeho dosahu na úrovni niekoľkých eur mesačne, poznamenal, že napr. Slovenská klimatická koalícia ešte donedávna uvádzala náklad 18 eur mesačne. „Vychádzali z ceny 45 eur za tonu CO2. No v tom čase bola cena povolenky na burze už 80 eur. Po oznámení o odložení účinnosti ETS 2 na rok 2028 a debatách o možnom zastropovaní ceny 23. októbra prudko klesla. Odvtedy však opäť postupne stúpa,“ ozrejmil Koso s tým, že sa stále obchoduje s tzv. futures. Teda emisie z dopravy a bývania ešte reálne spoplatnené nie sú, no na burze sa s nimi už obchoduje. Už pri spustení obchodovania v máji tohto roka bola cena okolo 80 eur za tonu, doterajší vrchol bol tesne pod 95 eurami za tonu. „A ako vieme z fungovania trhov, burzové aktíva z dlhodobého pohľadu rastú – ETS 1 je toho dôkazom – a bolo by naivné myslieť si, že ETS 2 bude výnimkou,“ konštatoval organizátor petície.
Cieľ ETS 2 – zmena správania
Vyjadril sa aj k cieľu nového systému. „Zmeniť naše správanie – aby sme výrazne menej jazdili autom a výrazne menej kúrili. A 18 eur mesačne, teda 216 eur ročne správanie veľkého množstva ľudí nezmení,“ povedal Koso v rozhovore pre Postoj.
Univerzita v Kolíne nad Rýnom podľa neho vypočítala, že na aspoň čiastočné naplnenie emisných cieľov EÚ by tona emisií CO2 musela stáť výrazne nad 250 €. Nemecký Spolkový úrad pre životné prostredie prognózuje cenu medzi rokmi 2027 a 2030 na v priemere 99 eur za tonu CO2 a v roku 2030 na 122 eur za tonu.
Odhady burzových analytikov sú ešte vyššie. „A povedzme si – čo je reálnejšie? Ak niečo nesprávne odhadne úradník, v zásade mu nič nehrozí. Ale ak sa dlhodobo mýli burzový obchodník, príde o klientov. Preto si myslíme, že omnoho reálnejšie sú prognózy burzových analytikov. Bloomberg napríklad predpokladá cenu 149 eur za tonu v roku 2030,“ uviedol Koso, ktorý poukázal aj na zásadnú štúdiu ekonómov uverejnenú v bulletine Rakúskej národnej banky. „Oni na to išli úplne inak. Za základ si zobrali naplnenie cieľov Fit for 55, kľúčovej časti Green Dealu, a rátali, čo sa musí stať, aby boli splnené. Výsledkom ich analýzy je, že cena emisnej povolenky, teda jednej tony CO2, by musela do roku 2030 stúpnuť na 668 eur,“ dodal organizátor petície.
Vplyv na ekonomiku
Pokiaľ ide vplyv takejto ceny na ekonomiku, poznamenal, že rakúska štúdia predpokladá priemerný pokles HDP v EÚ o 2,2 % a rast cien o 6,4 %. Krajiny s nízkymi príjmami a vysokým podielom fosílnych zdrojov v doprave a vykurovaní – vrátane Slovenska – by však boli postihnuté dvojnásobne, upozornil Koso.
„Pre Slovensko vychádza pokles HDP na takmer mínus 5 % a rast cien až 17 %. To je kombinácia hospodárskej krízy a vysokej inflácie – stagflácia, jeden z najhorších ekonomických javov. V časoch hypotekárnej krízy na konci nultých rokov bol síce podobný hospodársky prepad, ale inflácia bola mierna. Nechcime si ani predstaviť, akú chudobu by znamenal pokles HDP o 5 % a zároveň nárast inflácie o 17 %,“ povedal organizátor petície.
Zníženie dosahov pre domácnosti prechodom na elektrické riešenia?
Vyjadril sa aj k otázke, či môžu domácnosti znížiť dosahy ETS2 prechodom na tepelné čerpadlá alebo elektroautá, resp. či sú tieto technológie také nákladné, že sa efekt zníženia vynuluje. „Tieto technológie sú dnes finančne dostupné pre bohatších ľudí, a aj to najmä vďaka dotáciám. Problém je, že prechod na tieto technológie budú financovať práve ľudia z vidieka a menších miest – tí, ktorí denne jazdia autom, kúria plynom a nemajú dostatočne zateplené domy – zvýšenými cenami. Oni budú najviac postihnutí,“ zdôraznil Koso.
Systém je podľa neho nastavený tak, že to celé zaplatí stredná vrstva. Cez sociálno-klimatický fond sa peniaze prerozdelia najchudobnejším a z daní sa budú dotovať elektroautá a tepelné čerpadlá pre bohatých. Pripomenul, že sociálny fond bude fungovať len do roku 2032. Potom už ani chudobným nikto nebude pomáhať.
Vzhľadom na to, že stredná trieda je chrbticou ekonomiky, ak bude zasiahnutá, výsledkom bude zabrzdenie celej ekonomiky. „Ak ju hospodársky zničíte, zničíte celú spoločnosť. Práve z tohto pramenia naše obavy z rozkladu spoločnosti a o osud demokracie,“ vysvetlil organizátor petície.
Slovensko podľa neho zo spomínanej rakúskej štúdie vychádza ako potenciálne najviac postihnuté zo sledovaných krajín. „Práve preto, aby sa tento scenár nenaplnil, prosíme verejnosť o podporu našej petície stop ETS,“ dodal finančný poradca a analytik Igor Koso pre denník Postoj. Celý rozhovor nájdete na tomto linku.