Brusel/Oslo 22. septembra 2026 – Európska únia bude naďalej vystupovať proti novým vrtom na ťažbu ropy a zemného plynu v Arktíde, uviedol v pondelok (21. 9.) hovorca Európskej komisie, a to napriek tlaku Nórska, aby EÚ svoj zákaz zrušila. Naopak, nórske energetické spoločnosti sú odhodlané pokračovať v prieskume ložísk uhľovodíkov v tomto regióne napriek postoju Európskej únie. Téme sa venovali agentúra Reuters a spoločnosť Montel, poskytovateľ informácií, správ, údajov a analýz o energetickom trhu.
EÚ v súčasnosti podporuje zákaz nových vrtov v Arktíde z environmentálnych dôvodov vrátane rizika, ktoré priemyselné aktivity a znečistenie predstavujú pre citlivé arktické ekosystémy. „EÚ zostáva odhodlaná dodržiavať prístup stanovený v spoločnom oznámení o politike EÚ pre Arktídu z roku 2021,“ uviedol hovorca Európskej komisie pre agentúru Reuters s tým, že na revidovanej politike sa naďalej pracuje.
Dokument, na ktorý sa hovorca odvolával, stanovuje postoj EÚ k danej otázke. Uvádza, že Únia podporuje zákaz ďalšieho rozvoja ťažby ropy a zemného plynu v Arktíde a nebude uhľovodíky z arktickej ťažby nakupovať.
Vyjadrenia hovorcu EK prišli po tom, ako televízna stanica Euronews a viaceré nórske médiá v pondelok informovali, že EÚ pri predstavení aktualizovanej arktickej stratégie 20. októbra zachová svoj zákaz ťažby ropy a zemného plynu v tomto regióne z roku 2021, a to napriek lobingu Nórska za jeho zrušenie.
Európa je vo veľkej miere závislá od dovozu ropy a zemného plynu a snaží sa túto závislosť znížiť po tom, čo absolvovala dva výrazné energetické šoky: bývalý hlavný dodávateľ plynu Rusko v roku 2022 výrazne obmedzilo dodávky plynu a tento rok prudko vzrástli globálne ceny energií, keď vojna s Iránom narušila globálne trhy s ropou a zemným plynom, poznamenala agentúra Reuters.
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Nórsko stalo najväčším dodávateľom zemného plynu do Európy a podľa agentúry Reuters pokrýva približne 30 % dopytu po plyne v Európskej únii aj v Británii. Vo svojej štvrťročnej správe o európskych trhoch s plynom za 4. kvartál 2025, ktorá obsahovala aj najdôležitejšie dáta za celý minulý rok, Európska komisia uviedla, že celkový dovoz zemného plynu do EÚ dosiahol v roku 2025 cca 288 miliárd m3 (bcm) a zaznamenal tak nárast o 5 % v porovnaní s rokom 2024 (273 bcm). Nórsko a USA tvorili zhruba po jednej tretine dovozu zemného plynu do EÚ, z Nórska pritieklo najmä cez sieť plynovodov 89 bcm.
Pokiaľ ide o údaje za rok 2026, nórsky prevádzkovateľ plynovodov Gassco uvádza, že Nórsko v období január – august 2026 vyviezlo do Európy približne 83,58 bcm zemného plynu (55 – 60 bcm do EÚ), naďalej zostáva najväčším samostatným dodávateľom zemného plynu cez plynovody v Európe a aj v tomto roku naďalej pokrýva približne 30 % celkovej spotreby v EÚ a Veľkej Británii.
Arktická politika EÚ
Od roku 2016 je súčasťou arktickej politiky EÚ (aktuálna stratégia je v platnosti od roku 2021) záväzok zabezpečiť, aby ropa, uhlie a plyn z tohto regiónu (do ktorého patrí aj Barentsovo more) zostali v zemi. Brusel, ktorý podporuje zákaz nového vŕtania v Arktíde z environmentálnych dôvodov, zvažuje revíziu svojej politiky v reakcii na obavy týkajúce sa energetickej bezpečnosti.
Ako už bolo uvedené, EÚ plánuje zverejniť aktualizovanú politiku voči Arktíde 20. októbra 2026. Počas verejná konzultácie od 22. decembra 2025 do 16. marca 2026 Európska komisia uskutočnila verejnú výzvu na predloženie podkladov. Aktualizovaná politika by mala klásť väčší dôraz na bezpečnosť, obranu, prepojenosť a ekonomickú bezpečnosť vzhľadom na meniacu sa globálnu politickú situáciu. Má tiež zachovať ciele politiky z roku 2021, vrátane boja proti zmene klímy, ochrany životného prostredia a podpory vedeckého výskumu a zamerať sa na miestne a domorodé komunity so zreteľom na udržateľný rozvoj.
Nórsko odhodlané pokračovať
Nórsko bude pokračovať v rozvoji svojich ropných a plynových zdrojov v Barentsovom mori bez ohľadu na podporu Európskej únie moratóriu na dodávky uhľovodíkov z Arktídy a svoju produkciu bude schopné dodávať na iné trhy. V rozhovore pre agentúru Reuters to už koncom augusta uviedol minister energetiky Terje Aasland. „V dnešnom geopolitickom a bezpečnostnom prostredí a vzhľadom na situáciu so zdrojmi sa domnievam, že pokračujúca aktivita v Barentsovom mori slúži nórskym aj európskym záujmom,“ dodal minister.
Podľa Aaslanda sa Nórsko snaží udržať produkciu a vývoz ropy a plynu približne na súčasných úrovniach najmenej do roku 2035 a produkcia z Barentsovho mora bude z tohto hľadiska kľúčová. „Ak má Nórsko zostať dlhodobým dodávateľom ropy a plynu do Európy, potom musí byť Arktída súčasťou tejto diskusie,“ povedal minister energetiky pre Reuters.
Jeho vyjadrenia vtedy, ako aj teraz, podporili nórske energetické spoločnosti. Ich priemyselné združenie Offshore Norway podľa portálu montelnews.com v pondelok uviedlo, že spoločnosti budú pokračovať v prieskume ložísk ropy a zemného plynu v Arktíde napriek správam, že EÚ zachová moratórium na ťažbu v tomto regióne.
Offshore Norway, ktorá zastupuje producentov ropy a zemného plynu, vrátane najväčšieho producenta na nórskom kontinentálnom šelfe (NCS), spoločnosti Equinor, zdôraznilo, že rozhodnutie EÚ neovplyvní politiku Nórska týkajúcu sa ťažby ďalších zdrojov v Arktíde. „Ak je to pravda, ide o pokračovanie súčasnej politiky EÚ. O nórskej politike v oblasti ropy a zemného plynu rozhoduje Nórsko a my v tom budeme pokračovať,“ povedala pre Montel Hildegunn Blindheim, generálna riaditeľka Offshore Norway.
V tejto súvislosti pripomenula, že EÚ v tomto roku zatiaľ minula na ruský plyn z Arktídy viac než za celý rok 2025, čím poukázala na potenciál silného dopytu po nórskych dodávkach v nasledujúcich rokoch.
Aj Terje Aasland pre Montel uviedol, že o nórskych domácich zdrojoch má rozhodovať Nórsko, a nie EÚ. „Nórsko má viac ako 40 rokov skúseností s bezpečnou ťažbou ropy a zemného plynu v severných regiónoch a to, čo tu produkujeme, vyvážame do EÚ a Spojeného kráľovstva,“ uviedol a zdôraznil úlohu Nórska ako kľúčového dodávateľa plynu a ropy do Európy s tým, že NCS pokrýva približne 30 % spotreby plynu a 14 % spotreby ropy v EÚ a Spojenom kráľovstve.
Pred necelým mesiacom sa traja z najväčších hráčov na nórskom kontinentálnom šelfe – Equinor, Aker BP a Vår Energi – spojili s cieľom zvýšiť prieskumnú činnosť v Nórsku, pričom silný dôraz kladú na Barentsovo more.
Kam s nórskou arktickou produkciou?
Pokiaľ ide o postoj EÚ nekupovať nórsku produkciu z arktickej oblasti, Anders Opedal, generálny riaditeľ spoločnosti Equinor, najväčšej nórskej ropnej a plynárenskej spoločnosti, uviedol, že ropa a skvapalnený zemný plyn (LNG) z Barentsovho mora môžu byť prepravené kamkoľvek na svete, ak ich EÚ odmietne. „Jediné, čo tým v skutočnosti utrpí, bude európska bezpečnosť. Máme flexibilitu,“ zdôraznil Opedal pre agentúru Reuters.
V podobnom duchu reagoval aj Terje Asland. Arktická ropa sa bez ohľadu na okolnosti bude predávať na globálnych trhoch, zatiaľ čo plyn by sa mohol vyvážať do celého sveta ako LNG zo závodu Hammerfest spoločnosti Equinor na ostrove Melkøya, dodal.