Brusel 25. apríla 2023 – Krajiny Európskej únie v utorok definitívne schválili reformu trhu s emisnými kvótami, ktorá počíta so spoplatnením emisií z vykurovania budov a cestnej dopravy od roku 2027 a koncom bezplatných kvót v roku 2034. EÚ zavedie aj tzv. uhlíkové clo a vytvorí sociálny klimatický fond, ktorý má okrem iného pomôcť zmierniť dopady očakávaného zdraženia tepla pre domácnosti. Nová podoba trhu s emisnými kvótami počíta tiež s postupným zahrnutím lodnej dopravy do plateného systému. Európsky parlament už normy schválil minulý týždeň, môžu teda nadobudnúť účinnosť. Informovali o tom portál idnes.cz a agentúra Reuters.
Podľa dohody by do konca desaťročia mali sektory zahrnuté do kvótového systému znížiť škodlivé emisie o 62 percent oproti hodnotám z roku 2005.
Bezplatné kvóty pre podniky majú skončiť do roku 2034.
Vznikne samostatný nový systém ETS II pre pohonné hmoty v cestnej doprave a pre budovy. Ten stanoví cenu emisií skleníkových plynov z týchto odvetví v roku 2027 (alebo 2028, ak budú ceny energií mimoriadne vysoké). Bude vytvorený nový mechanizmus cenovej stability, ktorý zaistí, že ak cena kvóty v systéme ETS II vzrastie nad 45 eur, bude uvoľnených 20 miliónov dodatočných kvót.
Emisie skleníkových plynov z námorného odvetvia budú zahrnuté do systému ETS. Zníženie by sa malo týkať lodí s tonážou nad 5000 ton.
Do roku 2026 sa postupne zrušia bezplatné kvóty pre sektor letectva a navýši podpora udržateľným leteckým palivám.
Od roku 2026 sa zavedie nové uhlíkové clo, ktoré má predísť „úniku uhlíka“, teda presúvaniu veľkých výrobcov do tretích krajín, kde by mohli využiť tamojšie menej prísne normy. Týkať sa bude výroby ocele, cementu, hliníka, hnojív, elektriny či vodíka. Mechanizmus má zaistiť, že dovozcovia tovaru, na ktorý sa vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami Únie, budú musieť zaplatiť rozdiel medzi cenou za emisie uhlíka v krajine výroby a cenou uhlíkových povolení v EÚ.
Nový systém kvót podľa Reuters podporili všetky členské krajiny okrem Poľska a Maďarska, ktoré boli proti, pričom Belgicko a Bulharsko sa zdržali. Podľa schváleného plánu príde ťažký priemysel do roku 2034o kvóty, ktoré zatiaľ na produkciu CO2 získaval zadarmo. Aerolinky sa ich budú musieť vzdať do roku 2026, čo s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k zdraženiu leteniek. Lodná doprava sa do emisného systému začne začleňovať od budúceho roka.
Cena kvót v očakávaní reforiem v poslednej dobe rástla, v utorok dosiahla úroveň 88 eur za tonu CO2, čo je viac ako trojnásobok oproti cenám roku 2020.
Rozšírenie systému na cestnú dopravu bude znamenať zvýšenie konečných cien benzínu a nafty, do ktorých ceny povoleniek s veľkou pravdepodobnosťou zahrnú distribútori palív. „V Nemecku, kde už podobný systém ako ETS 2 majú od minulého roka zavedený, sa odhaduje, že sa do ceny benzínu a nafty premietol osem centov na liter,“ uviedla v januári Kateřina Davidová, analytička Inštitútu pre európsku politiku Europeum.
Dosahy nového systému na domácnosti má podľa Davidovej kompenzovať nový Sociálny klimatický fond, v ktorom bude 86,7 miliardy eur. Členské štáty z neho budú môcť peniaze čerpať ešte pred spustením systému ETS 2. „Viac ako tretina týchto peňazí bude môcť ísť na priamu podporu domácnostiam. Zvyšok pôjde na investície do rozvoja čistých technológií, ako sú OZE, tepelné čerpadlá, elektrifikovaná doprava a podobne,“ vypočítava Davidová.
Budovy
Čo sa týka rozšírenia systému na budovy, v dodávkach elektriny a vykurovania už emisné povolenky započítané sú – platia ich elektrárne a teplárne. Avšak niektorých domácností sa to netýka, pretože sa od diaľkového centrálneho tepla odpojili a využívajú vlastné zdroje. „ETS 2 by zahŕňalo napríklad lokálne vykurovanie kotlom na pevné palivo alebo plynovým kotlom, použitie plynu pri varení či ohreve vody. Nákup samotných kvót pritom čaká dodávateľa palív, nie domácnosti,“ uvádza analytička organizácie Fakty o klíme Kateřina Kolouchová.
Pri cene 45 eur za povolenku by si napríklad bytové domy so spoločným plynovým kotlom priplatili 0,2 koruny za kilowatthodinu zemného plynu. V štrnásťbytovom dome s plynovým kotlom a ročnou spotrebou 125 megawatthodín by si priemerná domácnosť priplatila za rok zhruba 1800 korún.
Najvýraznejšie zavedenie systému pocítia ľudia kúriaci uhlím. Za emisnú povolenku na jeden kilogram čierneho uhlia by si totiž človek priplatil zhruba 0,13 €, pričom vlani sa cena kilogramu pohybovala okolo 0,34 €.