Brusel 27. januára 2026 – Členské štáty Európskej únie v pondelok (26. 1.) definitívne, kvalifikovanou väčšinou, schválili zákaz dovozu ruského plynu najneskôr od jesene 2027, keď formálne prijali nariadenie o postupnom ukončení dovozu ruského potrubného plynu a skvapalneného zemného plynu (LNG) do EÚ. Nové pravidlá zahŕňajú aj opatrenia na účinné monitorovanie a diverzifikáciu dodávok energie. Na svojom webe o tom informovala Rada EÚ. Slovensko, ktoré zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Marek Eštok, vyjadrilo zásadné výhrady a hlasovalo proti prijatiu predmetnej legislatívy. Rezort diplomacie už v pondelok v reakcii avizoval právne kroky. V utorok potom premiér Robert Fico potvrdil, že Slovensko podá žalobu na Súdny dvor Európskej únie proti nariadeniu RePowerEÚ. Informovala o tom agentúra TASR.
Nariadenie je podľa Rady EÚ kľúčovým míľnikom v plnení cieľa REPowerEU, ktorým je ukončenie závislosti EÚ od ruských energií.
Podľa nariadenia bude dovoz ruského potrubného plynu a LNG do EÚ zakázaný. Zákaz začne platiť šesť týždňov po nadobudnutí účinnosti nariadenia. Pre existujúce zmluvy bude stanovené prechodné obdobie. Tento postupný prístup podľa Rady obmedzí vplyv na ceny a trhy.
Úplný zákaz nadobudne v prípade dovozu LNG účinnosť od 1. januára 2027 a pre dovoz potrubného plynu od jesene 2027, konkrétne od 30. septembra 2027, resp., ak nebudú splnené ciele pre skladovanie plynu, tak od 1. novembra 2027.
Pred povolením dovozu plynu do Únie členské štáty EÚ overia jeho pôvod.
Nedodržanie nových pravidiel môže mať za následok maximálne pokuty vo výške najmenej 2,5 milióna eur pre fyzické osoby a najmenej 40 miliónov eur pre spoločnosti, najmenej 3,5 % celkového ročného obratu spoločnosti na celom svete alebo 300 % odhadovaného obratu transakcie, dodala Rada.
Do 1. marca 2026 musia krajiny EÚ pripraviť národné plány na diverzifikáciu dodávok plynu a identifikovať potenciálne výzvy pri nahradzovaní ruského plynu. Na tento účel budú spoločnosti povinné oznámiť orgánom a Komisii všetky zostávajúce zmluvy na dodávky ruského plynu. Krajiny EÚ, ktoré stále dovážajú ruskú ropu, budú musieť predložiť aj plány diverzifikácie.
V prípade vyhlásenia núdzovej situácie a ak bude bezpečnosť dodávok v jednej alebo viacerých krajinách EÚ vážne ohrozená, Komisia môže pozastaviť zákaz dovozu na obdobie až štyroch týždňov, uviedla Rada EÚ.
Nariadenie bude teraz uverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Nadobudne platnosť deň po uverejnení a bude sa priamo uplatňovať vo všetkých krajinách EÚ.
V reakcii na vojnu Ruska proti Ukrajine a využívanie dodávok energií ako prostriedku nátlaku sa lídri EÚ vo Versailleskej deklarácii z marca 2022 dohodli na čo najskoršom odstránení závislosti od ruských fosílnych palív, pripomenula Rada EÚ.
V dôsledku toho sa v posledných rokoch výrazne znížil dovoz plynu a ropy z Ruska do EÚ. Hoci dovoz ropy v dôsledku súčasného režimu sankcií klesol v roku 2025 pod 3 %, ruský plyn v roku 2025 stále predstavoval odhadom 13 % dovozu EÚ v hodnote viac ako 15 mld. eur ročne.
Stanovisko MZVEZ
Slovenský rezort diplomacie v reakcii na formálne schválenie nariadenia o zákaze dovozu ruského plynu do EÚ podľa agentúry TASR uviedol, že zástupca SR, štátny tajomník MZVEZ Marek Eštok, v jej mene vyjadril zásadné výhrady a hlasoval proti prijatiu predmetnej legislatívy.
„Slovenská republika podporuje spoločné európske úsilie zamerané na postupné znižovanie závislosti od dovážaných fosílnych palív. Toto úsilie však musí primerane zohľadňovať geografické, infraštruktúrne a ekonomické špecifiká najviac dotknutých členských štátov, ako aj existujúce právne obmedzenia. Slovensko hlasovalo proti prijatiu nariadenia REPower EÚ z dôvodu očakávaných negatívnych ekonomických a finančných dopadov, ako tiež jeho potenciálnych nepriaznivých účinkov na bezpečnosť dodávok plynu,“ uviedol Eštok.
SR v písomnom vyhlásení, pripojenom k svojej pozícii, poukázala na kľúčové dôvody nesúhlasu, ktorým je skutočnosť, že Slovensko ako vnútrozemský štát nemá priamy prístup k LNG terminálom. Napriek významným investíciám do prepojovacích vedení a rozvoja infraštruktúry sú mimo územia SR problematické miesta, ktoré obmedzujú prístup k dostatočným alternatívnym dodávkam plynu a ich cenovú dostupnosť, zdôraznilo vyhlásenie.
Podľa SR taktiež existujú vážne právne a finančné riziká vyplývajúce z dlhodobých kontraktov na dodávky plynu vrátane možných arbitrážnych sporov a kompenzačných nárokov. Nariadenie neposkytuje dostatočnú flexibilitu ani efektívne nástroje pre najviac zasiahnuté členské štáty. SR má výhrady aj k zvolenému právnemu základu nariadenia a k jeho súladu so zásadami proporcionality a energetickej solidarity, dodalo MZVEZ podľa agentúry TASR.
Slovenská strana podľa neho zároveň vyjadrila znepokojenie nad zámerom EK predložiť do konca roka 2027 legislatívny návrh na úplný zákaz dovozu ropy z Ruskej federácie. Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára ide o krok, ktorý musí byť dôkladne vyhodnotený z hľadiska jeho dopadov na energetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a sociálnu stabilitu členských štátov.
„Nemôžeme akceptovať riešenia, ktoré nereflektujú reálne možnosti a špecifiká jednotlivých krajín. Preto sa obrátime na Súdny dvor Európskej únie a budeme iniciovať konanie smerujúce k zrušeniu nariadenia REPower EÚ o zákaze dovozu ruských energií,“ informoval Blanár. Zdôraznil, že aj napriek nesúhlasu ostáva Slovensko konštruktívnym partnerom v európskej energetickej politike.
„Naďalej budeme aktívne presadzovať riešenia, ktoré posilnia energetickú bezpečnosť Európskej únie, no súčasne zabezpečia spravodlivý, realistický a sociálne udržateľný prechod pre všetky členské štáty, a to najmä pre tie, ktoré sú z hľadiska infraštruktúry a geografickej polohy najviac zraniteľné,“ dodal Blanár.
R. Fico: Slovensko podá žalobu proti nariadeniu RePowerEU
Slovensko podá žalobu na Súdny dvor Európskej únie proti nariadeniu RePowerEU, ktoré od novembra 2027 zakazuje dovoz ruského zemného plynu. Na utorkovej tlačovej konferencii to povedal premiér Robert Fico, podľa ktorého bude Slovensko namietať porušenie zásady subsidiarity a proporcionality, vzhľadom na prijatie nariadenia kvalifikovanou väčšinou. Kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ je najčastejší spôsob prijímania rozhodnutí, ktorý vyžaduje súhlas 55 % členských štátov (15 z 27 krajín) za predpokladu, že tieto štáty zastupujú aspoň 65 % obyvateľov EÚ.
„Budeme sa domáhať, aby toto nariadenie bolo vyhlásené za nariadenie, ktoré je v rozpore so základnými princípmi, na ktorých stojí Európska únia,“ povedal Fico podľa TASR.
Rovnakú žalobu mieni podať aj Maďarsko, ktoré rovnako hlasovalo proti tomuto nariadeniu. Podľa premiéra však nie je možné podať spoločnú žalobu, a preto každá krajina podá žalobu osobitne. „Ale je celkom normálne, že budeme koordinovať argumenty a zdôvodnenie týchto žalôb. Preto už momentálne teraz dochádza k intenzívnej výmene informácií a my rozhodneme na vláde o postupe,“ dodal.
Maďarsko avizovalo podanie žaloby už začiatkom decembra, v reakcii na predbežnú dohodu Rady EÚ a Európskeho parlamentu. Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v pondelok potvrdil, že Budapešť žalobu na Súdny dvor Európskej únie podá. Zákaz nákupu ruskej ropy a zemného plynu je v ostrom rozpore so záujmami Maďarska, zdôraznil podľa TASR Szijjártó. „Ak nemôžeme nakupovať ropu a zemný plyn z Ruska, znamená to, že účty rodín za energie by sa mohli strojnásobiť a továrne by sa tiež mohli ocitnúť v ťažkej situácii kvôli zvýšeniu cien,“ upozornil. „Preto hneď, ako bude toto rozhodnutie oficiálne zverejnené, maďarská vláda predloží svoju žalobu súdnemu dvoru, ktorá smeruje k tomu, aby túto právnu normu zrušil,“ dodal Szijjártó.
Premiér Robert Fico zopakoval svoj postoj, podľa ktorého ide v prípade zákazu dovozu ruských energií do EÚ o ideologické rozhodnutie a o energetickú samovraždu EÚ. Dodávky ruského plynu, a to aj potrubím a s dlhodobými zmluvami, sa podľa nariadenia musia skončiť najneskôr v novembri budúceho roka. Premiér verí, že do tohto termínu sa skončí vojna na Ukrajine a rozhodnutie bude prehodnotené. Slovensko sa prerušením dodávok dostáva na koniec tranzitu plynu a nie je podľa premiéra isté, či budú v prípade jeho nedostatku na trhoch veľké štáty zohľadňovať potreby menších štátov „na konci rúry“, uzavrela agentúra TASR.