Brusel 16. apríla 2025 – Európska únia plánuje začiatkom mája (6. 5.) zverejniť komplexný plán na ukončenie závislosti od ruskej ropy a plynu do roku 2027. Pôvodne mal byť predstavený už v marci, ale bol odložený, zrejme pre nezhody medzi členskými štátmi, ako aj neistotu súvisiacu s navrhovanými clami amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré by mohli ovplyvniť diskusie medzi EÚ a USA o obchode s energiami. V Európe však naďalej zaznievajú hlasy o potrebe zachovania ruských dodávok, a to najmä v prípade zemného plynu, nielen LNG, ale aj potrubného.
Eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen v súvislosti s odložením „cestovnej mapy na ukončenie dovozu ruskej energie“ v marci vyhlásil, že odborníci na dokumente ďalej intenzívne pracujú. „Treba všetko ale nastaviť tak, aby koniec závislosti na ruskom plyne nepoškodil občanov Európskej únie,“ povedal v rozhovore s novinármi z projektu European Newsroom. „Plán bol síce odložený, ale naše úsilie neustále pokračuje. Je to ale komplikované. Keby to bolo ľahké, urobili by sme to už pred troma rokmi,“ dodal Jörgensen s tým, že je v úzkom kontakte so všetkými členskými štátmi, ktoré budú úplným zastavením dodávok ruského plynu zasiahnuté.
EK podľa agentúry Reuters neuviedla, aké nástroje plánuje navrhnúť na urýchlenie ukončenia využívania ruskej energie. Analytici z bruselského think tanku Bruegel napríklad navrhli, aby EÚ zaviedla clá na dovoz ruského plynu. Úplný odchod od ruského plynu by znamenal, že EÚ bude viac nakupovať od dodávateľov vrátane USA, uviedla agentúra Reuters.
Ruský dovoz plynu do EÚ v roku 2024 vzrástol
Tá pripomenula, že zatiaľ čo dodávky ruského potrubného plynu od roku 2022 – keď Únia prvýkrát deklarovala odchod od ruských uhľovodíkov v reakcii na inváziu Moskvy na Ukrajinu – klesli, EÚ vlani zvýšila dovoz ruského LNG a v roku 2024 stále získavala 19 % celkových dodávok plynu z Ruska.
Z pravidelnej štvrťročnej správy o európskych trhoch so zemným plynom za Q4 2024 z dielne samotnej Európskej komisie vyplýva, že za celý rok 2024 EÚ doviezla 273 miliárd metrov kubických plynu. Pri vyššie uvedenom 19-percentnom podiele to znamená, že Rusko dodalo do Únie takmer 52 bcm plynu. Nahradiť takýto objem bude na súčasnom napätom globálnom trhu, najmä s LNG, môže byť viac než náročné.
Po chladnej zime a skončení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu (cca 15 bcm v minulom roku) sú pritom európske zásobníky naplnené zhruba na tretinu kapacity. „Európa bude musieť na jar a v lete nakupovať pomerne agresívne, aby doplnila zásoby,“ povedal začiatkom apríla Jason Feer, globálny vedúci obchodného spravodajstva v spoločnosti Poten and Partners, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním energií a lodnej dopravy.
Analytici dátovej spoločnosti Kpler zas začiatkom mesiaca odhadli, že dosiahnutie 90 % cieľa naplnenosti zásobníkov, ako ho stále požaduje EK, si vyžiada 57,7 bcm čistých dodávok, oproti roku 2024 o 25,8 bcm viac, resp. 250 dodatočných nákladov LNG.
Návrat väčších objemov ruského plynu
Viac ako tri roky po ruskej invázii na Ukrajinu je tak energetická bezpečnosť Európy stále krehká, konštatuje agentúra Reuters. LNG z USA podľa nej pomohol zaplniť výpadok ruských dodávok do Európy počas energetickej krízy v rokoch 2022 – 2023. Ale teraz, keď prezident Donald Trump rozkolísal vzťahy s Európou a energetické dodávky začal využívať ako tromf pri obchodných rokovaniach, sa európske firmy začínajú obávať, že závislosť od Spojených štátov sa pre Európu stáva ďalším zraniteľným miestom.
V tejto súvislosti začali ich predstavitelia hovoriť o tom, čo by bolo pred rokom nemysliteľné: že dovoz časti ruského plynu, vrátane potrubných dodávok od Gazpromu, by mohol byť dobrý nápad.
Jeho realizácia by si vyžadovala ďalšiu veľkú zmenu politiky práve vzhľadom na deklarovanú snahu Únie odísť od ruských uhľovodíkov do roku 2027.
Európa má obmedzené možnosti, konštatuje Reuters. Rozhovory s Katarom o väčšom množstve plynu uviazli na mŕtvom bode, a hoci sa zavádzanie OZE zrýchlilo, jeho tempo nie je dostatočne rýchle na to, aby sa EÚ mohla cítiť bezpečne.
„Ak bude na Ukrajine rozumný mier, mohli by sme sa vrátiť k tokom 60, možno až 70 bcm ročne, vrátane LNG,“ povedal v rozhovore pre agentúru Reuters Didier Holleaux, výkonný viceprezident francúzskej spoločnosti Engie, čiastočne vlastnej štátom, ktorá patrila k najväčším odberateľom plynu od Gazpromu. Podľa Holleauxa by Rusko mohlo pokrývať cca 20 – 25 % potrieb EÚ, čo je menej ako 40 % pred vojnou.
Ďalší významný francúzsky manažér z odvetvia, šéf TotalEnergies Patrick Pouyanne, varoval Európu pred nadmerným spoliehaním sa na americký plyn. „Musíme diverzifikovať, mať viacero trás, nie sa príliš spoliehať na jednu alebo dve,“ povedal pre agentúru Reuters. TotalEnergies je veľkým vývozcom amerického LNG a predáva aj ruský LNG od súkromnej spoločnosti Novatek. „Európa sa nikdy nevráti k dovozu 150 bcm z Ruska ako pred vojnou, ale tipol by si možno 70 bcm,“ dodal Pouyanne.
Nemecká otočka?
Francúzsko, ktoré vyrába veľké množstvo elektriny z jadra, už má jednu z najdiverzifikovanejších dodávok energie v Európe. Nemecko sa až do vojny na Ukrajine vo veľkej miere spoliehalo na lacný ruský plyn, ktorý pomáhal poháňať jeho výrobný sektor, a teraz má menej možností, konštatuje agentúra Reuters.
V chemickom parku Leuna, jednom z najväčších chemických klastrov v Nemecku, kde sa okrem iného nachádzajú závody spoločností Dow Chemical a Shell, by sa podľa niektorých výrobcov mal ruský plyn rýchlo vrátiť. Rusko pokrývalo 60 % miestnych potrieb, najmä cez plynovod Nord Stream, poškodený výbuchmi zo septembra 2022.
„Sme v ťažkej kríze a nemôžeme čakať,“ povedal Christof Guenther, výkonný riaditeľ spoločnosti InfraLeuna, prevádzkovateľa parku. Nemecký chemický priemysel znižuje počet pracovných miest už päť štvrťrokov po sebe, čo sa nestalo už desaťročia. „Opätovné otvorenie potrubí by znížilo ceny viac ako akékoľvek súčasné dotačné programy,“ dodal manažér pre Reuters s tým, že ide o tabuizovanú tému, ale že mnohí jeho kolegovia sa zhodli na potrebe vrátiť sa k ruskému plynu.
Vo východonemeckom spolkovom štáte Meklenbursku-Predpomoransku, kde Nord Stream ústi na breh po tom, ako vedie z Ruska pod Baltským morom, si 49 % Nemcov želá návrat k dodávkam ruského plynu, ukázal prieskum inštitútu Forsa.
„Potrebujeme ruský plyn, potrebujeme lacnú energiu – bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza,“ povedal Klaus Paur, generálny riaditeľ spoločnosti Leuna-Harze, stredne veľkého petrochemického výrobcu v parku Leuna. „Potrebujeme Nord Stream 2, pretože musíme udržať náklady na energiu pod kontrolou,“ uviedol pre agentúru Reuters.
Priemysel chce, aby spolková vláda našla lacné energie, hovorí aj Daniel Keller, minister hospodárstva spolkovej krajiny Brandenbursko, v ktorej sa nachádza rafinéria Schwedt, spoluvlastnená ruskou ropnou spoločnosťou Rosnefť, avšak pod správou nemeckej vlády. „Vieme si predstaviť obnovenie odberu alebo prepravy ruskej ropy po nastolení mieru na Ukrajine,“ povedal Keller.
LNG z USA ako páka?
Americký plyn vlani pokryl 16,7 % dovozu do EÚ – za Nórskom s 33,6 % a Ruskom s 18,8 %. Dodávky z USA sa tak na celkovo dovezených 273 bcm plynu podieľali takmer 46 bcm. Tento podiel sa však v prvom kvartáli 2025 zvýšil a americký dovoz LNG prevýšil toky ruského plynu do Európskej únie v prvom štvrťroku 2025, čím sa zvrátil jednoročný trend rastúcich objemov z Kremľa, tvrdí think-tank Breugel. Podľa jeho údajov USA vo forme LNG dodali 18 bcm, zatiaľ čo Rusko 10 bcm. Najviac, 23,5 bcm plynu, pritieklo z Nórska.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti očakáva, že podiel Ruska klesne tento rok pod 10 % po tom, ako skončil ukrajinský tranzit. EÚ sa tak pripravuje na nákup väčšieho množstva amerického LNG, keďže Trump chce, aby Európa znížila svoj obchodný prebytok s USA. „Určite budeme potrebovať viac LNG,“ povedal minulý týždeň komisár EÚ pre obchod Maroš Šefčovič.
Colná vojna však posilnila obavy Európy zo závislosti od amerického plynu, uviedla Tatiana Mitrovová, výskumná pracovníčka Centra pre globálnu energetickú politiku Kolumbijskej univerzity. „Je čoraz ťažšie považovať americký LNG za neutrálnu komoditu: v určitom bode sa môže stať geopolitickým nástrojom,“ dodala Mitrovová pre agentúru Reuters.
Ak sa obchodná vojna vystupňuje, existuje isté riziko, že Spojené štáty by mohli pozastaviť vývoz LNG, povedal Arne Lohmann Rasmussen, hlavný analytik spoločnosti Global Risk Management. Vysokopostavený diplomat EÚ pod podmienkou anonymity vyjadril súhlas a povedal, že nikto nemôže vylúčiť, „že sa táto páka použije“.
V prípade, že by domáce ceny plynu v USA prudko vzrástli v dôsledku rastúceho dopytu priemyslu a umelej inteligencie, USA by mohli obmedziť vývoz na všetky trhy, myslí si Warren Patterson, vedúci oddelenia stratégie komodít v ING.
Arbitráže
Agentúra Reuters pripomenula, že niekoľko firiem z EÚ začalo arbitrážne konanie proti Gazpromu za nedodanie plynu po vypuknutí vojny na Ukrajine. Súdy priznali nemeckému Uniperu náhradu škody 14 miliárd eur a rakúskej OMV 230 miliónov eur. Nemecká RWE si uplatnila nárok na 2 miliardy eur, zatiaľ čo Engie a ďalšie firmy svoje nároky nezverejnili.
Holleaux z Engie uviedol, že Kyjev by mohol Rusku povoliť prepravu plynu cez svoje územie, aby uhradilo arbitrážne splátky ako východisko obnovenia zmluvných vzťahov s Gazpromom. „Chcete sa (Gazprom) vrátiť na trh? V poriadku, ale nepodpíšeme novú zmluvu, ak nezaplatíte arbitrážny rozsudok,“ uzavrel Holleaux pre Reuters.