Bratislava 19. júla 2025 – Európska únia v piatok (18. 7.) schválila 18. balík sankcií proti Ruskej federácii za jej vojnu proti Ukrajine po tom, ako Slovensko ústami premiéra Roberta Fica oznámilo, že ho prestane blokovať v reakcii na poskytnuté záruky zo strany Európskej komisie. Informovali o tom agentúry TASR, ČTK. Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková v reakcii na rokovania s EK uviedla, že ich výsledok dáva nádej, že po roku 2028 náš sociálny a ekonomický život neskolabuje zo dňa na deň.
Fico vo štvrtok (17. 7.) informoval, že dá inštrukciu zástupcom SR pri Európskej únii, aby v piatok uvoľnili cestu k 18. balíku protiruských sankcií. Podľa Fica by bolo kontraproduktívne pokračovať v blokovaní ďalšieho sankčného balíka, keďže všetky možnosti rokovaní s Európskou komisiou sú nateraz vyčerpané a zotrvávanie na súčasnej pozícii by ohrozilo záujmy SR, uviedla TASR.
Premiér doplnil, že slovenskí zástupcovia 18. sankčný balík vetovali celkovo šesťkrát. SR má podľa jeho slov k dispozícii písomné záväzky EK podpísané jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a kolégiom komisárov.
Práve poskytnutím záruk zo strany komisie na zabezpečenie budúcich dodávok plynu za férové ceny slovenský premiér podmieňoval súhlas Bratislavy s novým balíkom sankcií proti Rusku. „Potvrdené garancie zo strany EÚ sa týkajú ceny plynu a jeho prípadného nedostatku, prepravných poplatkov, ako aj možnosti vyvolať krízovú situáciu pri extrémne vysokých cenách a nedostatku plynu, ktorá by viedla ku krízovým riešeniam až po zrušenie zákazu dovážať ruský plyn,“ vysvetlil Fico.
Podľa mediálnych správ EK v rámci rokovaní so Slovenskom, ktoré predchádzali jeho rozhodnutiu ukončiť blokovanie schválenia 18. balíka, mala ponúknuť riešenie cezhraničných poplatkov v ropnom a plynárenskom sektore, špeciálne so zameraním na poplatky spojené s prepravou plynu, v snahe zmierniť negatívne dopady ukončenia dodávok ruského plynu. Deklarovala aj záujem spolupracovať so Slovenskom na zvýšení energetickej bezpečnosti a znížení cien elektriny a plynu. SR tiež s EK diskutovala o využití fondov EÚ na kompenzáciu vysokých cien zemného plynu, ako aj o plnej účasti EK pri prípadnej arbitráži s ruským Gazpromom za neplnenie záväzkov súčasnej zmluvy o dodávkach plynu, ktorá platí do roku 2034.
Fico zopakoval, že SR nikdy nepodporí zastavenie dodávok ruského plynu do EÚ od roku 2028 v rámci plánu RePowerEU. Návrh podľa neho poškodí konkurencieschopnosť EÚ a predovšetkým Slovensko, ktoré bude hlasovať proti, i keď ho nemôže vetovať.
Slovenský premiér súčasne avizoval, že hneď po piatkovom hlasovaní sa začne „druhá etapa súboja vo veci ruského plynu“. Vysvetlil, že SR má schválený plán na presadzovanie slovenských národnoštátnych záujmov, vytvorený akčný tím zodpovedný za dosiahnutie ponúknutých garancií, ako aj prísne kontrolné mechanizmy. V prípade, že by tieto kroky zlyhali, Fico upozornil, že EK pracuje aj na 19. sankčnom balíku, ktorý bude vyžadovať súhlas SR.
V poradí 18. súbor sankcií voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu predstavila Európska komisia 10. júna, podľa nej má postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského komplexu. Takisto sa v ňom navrhuje zníženie cenového stropu na ruskú ropu a zákaz obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií.
Najnovšie sankcie majú zasiahnuť aj ďalších 105 lodí, ktoré Brusel považuje za súčasť tzv. ruskej tieňovej flotily, a ich podporovateľov. Ruské banky majú mať obmedzený prístup k zahraničnému financovaniu.
D. Saková: Výsledok rokovaní s EK dáva nádej, že po roku 2028 náš sociálny a ekonomický život neskolabuje zo dňa na deň
Žiadna iná európska krajina nie je zasiahnutá totálnou zmenou energetickej politiky EÚ, ktorá sa rozhodla odpojiť od dodávok ruských energií, tak ako Slovensko, skonštatovala na sociálnej sieti ministerka hospodárstva SR Denisa Saková. Pre SR to znamená zníženie zo 70-percentnej závislosti od ruského plynu na nulovú závislosť. „A to sa deje pomerne rýchlo,“ zdôraznila s tým, že práve preto bolo povinnosťou SR získať pevné garancie týkajúce sa bezpečnosti dodávok plynu a jeho cenovej dostupnosti. V prípade nekonania by bolo výsledkom rast cien energií, znižovanie životnej úrovne obyvateľstva a konkurencieschopnosti slovenského priemyslu od januára 2028.
Výsledok rokovaní podľa ministerky dáva nádej, že po roku 2028 náš sociálny a ekonomický život neskolabuje zo dňa na deň. „EK nám dala politické záruky, vďaka ktorým sa zníži negatívny vplyv navrhovaného odstrihnutia sa od dovozu ruského plynu od začiatku roka 2028,“ poznamenala Saková s tým, že garancie sa netýkajú len legislatívneho návrhu EK, ale aj širšieho sektoru energetiky.
„Dostali sme od Komisie jasné záruky, že pri rokovaniach o návrhu budú zohľadnené legitímne slovenské národné záujmy takým spôsobom, aby bolo možné čo najdlhšie využívať dlhodobú zmluvu SPP o dodávkach plynu z Ruska, a to najmenej do konca roka 2027,“ uviedla ministerka hospodárstva. Ide podľa nej aj možnosť do konca roka 2027 realizovať dodatky zmluvy spôsobom, ktorý Slovensku v prípade priaznivého vývoja na trhu s plynom zaistí výhodnejšiu cenu plynu z Ruska.
Text legislatívneho nariadenia EK obsahuje aj tzv. suspendačnú klauzulu, pripomenula Saková. „Tá umožňuje pozastaviť uplatňovanie tohto nariadenia v členskom štáte EÚ v prípade ojrozenia fyzických dodávok energií,“ vysvetlila. Napríklad, ak na nemecko-českom hraničnom tranzitnom bode bude meškať projekt zvýšenia prepravnej kapacity plynu smerom do ČR a SR, toto omeškianie by mohlo spôsobiť nedostatok plynu na Slovensku. „Takýmto veciam sme sa chceli vyhnúť,“ ozrejmila ministerka hospodárstva s tým, že na základe garancií od EK bude spoločne preskúmaná možnosť aktivácie suspendačnej klauzuly aj v prípade zásadného zvýšenia cien plynu na trhoch. „To jest, ak napríklad nastane cenová kríza na trhu s plynom,“ dodala.
SR sa bude snažiť v legislatívnom procese presadiť aj tzv. revíznu klauzulu požadovanú viacerými členskými štátmi. Ak geopolitická situácia umožní prehodnotenie účelnosti alebo neúčelnosti tohto nariadenia, SR by opäť mohla využívať svoju robustnú plynárenskú infraštruktúru na tranzit plynu z východu na západ, a to aj z Ukrajiny, vysvetlila ministerka.
„Komisia nám tiež garantuje, že v prípade vyvolania potenciálneho právneho sporu alebo arbitráže podporí Slovensko a poskytne svoje právne služby na pomoc našim právnikom,“ pokračovala Saková. SR podľa nej žiadala aj vytvorenie garančného fondu pre prípadné prehraté spory za porušenie dlhodobých kontraktov, ktoré má sedem členských štátov EÚ. „Táto otázka, žiaľ, zatiaľ zostáva otvorená,“ konštatovala ministerka hospodárstva.
Nad rámec legislatívy EK Slovensku prisľúbila, že sa bude venovať otázke prepravných poplatkov pre ropu a plyn, pričom táto téme je pre SR mimoriadne dôležitá. „Z krajiny na začiatku potrubia sa stávame krajinou na konci každého tranzitného potrubia,“ pripomenula. „Tým nám stúpnu tranzitné poplatky cca o 25 %,“ vyčíslila s tým, že výsledkom spolupráce by mal byť koncept poplatkov za tranzit. Pre Slovensko by to znamenalo nižšie náklady na kúpu ropy a plynu, dodala Saková.
Slovensko podľa nej získalo od EK aj prísľub, že bude môcť využiť nevyčerpané eurofondy na výdavky spojené s prispôsobením sa novej energetickej situácii po januári 2028. „To nám umožní podporiť rôzne diverzifikačné projekty a zároveň podporiť ochranu slovenských domácností a priemyslu pred zvýšenými cenami plynu,“ uviedla ministerka hospodárstva.
EK tiež garantuje, že bude slovenské návrhy schém štátnej pomoci posudzovať v zrýchlenom režime, čo umožní jej rýchle doručenie slovenskému priemyslu.
Dôležitejšia ako prísľuby je ich realizácia, zdôraznila Saková. „V tomto ohľade vítam prísľub Komisie, že vymenuje samostatného koordinátora dohliadajúceho na napĺňanie a realizáciu garancií a spoločného pracovného plánu, ktorý nám EK poskytla,“ dodala ministerka hospodárstva, ktorá na záver dodala, že počas leta plánuje ďalšie stretnutia s EK k jednotlivým otázkam.