Brusel 21. októbra 2026 – Európska únia zmiernila požiadavky na zákaz ťažby ropy a zemného plynu v Arktíde. Vyplýva to z aktualizácie jej arktickej politiky, ktorú predložila v utorok (20. 10.). Informoval o tom portál spglobal.com, podľa ktorého môže ísť aj o výsledok intenzívneho lobingu zo strany Nórska, kľúčového dodávateľa potrubného zemného plynu do Únie. Ďalším dôvodom zmeny postoja EÚ môže byť kríza v dodávkach uhľovodíkov spôsobená konfliktom medzi USA a Iránom.
Arktída sa rýchlo mení. Klimatické zmeny, geopolitické napätie, strategická konkurencia, vojenská činnosť a nové námorné trasy menia bezpečnostnú a hospodársku situáciu v Arktíde, uviedla Európska komisia po zverejnení novej stratégie. Tá podľa nej predstavuje nový rámec spolupráce s podobne zmýšľajúcimi severnými susedmi, ktorý kladie do svojho centra ľudí, bezpečnosť, klímu a prosperitu.
Medzi štyri priority stratégie EK zaradila:
– Posilnenie bezpečnosti a odolnosti v Arktíde s cieľom zlepšiť pripravenosť, chrániť kritickú infraštruktúru a posilniť schopnosť Európy pôsobiť v arktických podmienkach. Túto činnosť podporí nové centrum námornej bezpečnosti.
– Reagovanie na zrýchľujúce sa klimatické zmeny prostredníctvom posilnenia výskumu klímy a podpory účinných reakcií.
– Budovanie hospodársky bezpečnej Arktídy prostredníctvom nového výskumného centra EÚ pre polárne oblasti a posilnením Európskeho koordinačného úradu pre polárne oblasti.
– Vytváranie príležitostí pre ľudí v Arktíde podporou miestnych samospráv v Arktíde pri riešení spoločných výziev.
Od roku 2016 je súčasťou arktickej politiky EÚ záväzok zabezpečiť, aby ropa, uhlie a plyn z tohto regiónu (do ktorého patrí aj Barentsovo more) zostali v zemi. Vo svojom predchádzajúcom pláne, v Spoločnom oznámení o politike EÚ pre Arktídu z roku 2021, EÚ zopakovala, že z environmentálnych dôvodov bude presadzovať medzinárodný zákaz novej ťažby v polárnych oblastiach, a vyjadrila priamy nesúhlas s rozvojom ťažby ropy a zemného plynu v Arktíde.
Dlho očakávaná aktualizácia z 20. októbra pokračuje v tomto duchu. „Na základe už existujúcej spolupráce bude EÚ naďalej podporovať rozvoj potenciálu Arktídy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a udržateľných nerastných surovín. V súlade so Spoločným oznámením o Arktíde z roku 2021 zostáva postoj EÚ jasný, pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby ropa, uhlie a zemný plyn zostali v zemi, a to aj v arktických oblastiach,“ uviedla EK.
Portál spglobal.com však upozornil, že aktualizovaná stratégia už neobsahuje výzvu na „spoluprácu s partnermi na dosiahnutí mnohostrannej právnej povinnosti nepovoľovať ďalší rozvoj ťažby zásob uhľovodíkov v Arktíde… ani nekupovať takéto uhľovodíky, ak by sa začali ťažiť“.
Nórsky postoj
Uvedená zmena podľa spglobal.com nasleduje po čoraz naliehavejších hlasnejších vyjadreniach nórskych vládnych predstaviteľov, ako aj zástupcov štátnej energetickej spoločnosti Equinor, o dôležitosti prieskumu ložísk v arktických vodách Nórska pre energetickú bezpečnosť Európy.
V auguste generálny riaditeľ spoločnosti Equinor Anders Opedal uviedol pre spoločnosť Platts, súčasť S&P Global Energy, že EÚ sa v otázke ťažby v Arktíde uberá nesprávnym smerom. „To, čo oni nazývajú Arktídou, je miesto, kde moji ľudia žijú a pracujú,“ zdôraznil Opedal v rozhovore na okraj konferencie ONS v Stavangeri s tým, že ložiská v arktickom Barentsovom mori predstavujú „nevyhnutnú súčasť energetickej bezpečnosti Európy“.
Nórsky minister energetiky Terje Aasland na rovnakom podujatí vyhlásil, že Nórsko má zodpovednosť hľadať veľké príležitosti pre nový rozvoj ťažby ropy a zemného plynu v Arktíde, pričom poukázal na nejednotné vyjadrenia členských štátov EÚ z nejednotných vyjadrení v tejto otázke.
Oslo súčasne deklarovalo odhodlanie pokračovať v rozvoji svojich ropných a plynových zdrojov v Barentsovom mori bez ohľadu na podporu EÚ moratóriu na dodávky uhľovodíkov z Arktídy a svoju produkciu bude schopné dodávať na iné trhy. „V dnešnom geopolitickom a bezpečnostnom prostredí a vzhľadom na situáciu so zdrojmi sa domnievam, že pokračujúca aktivita v Barentsovom mori slúži nórskym aj európskym záujmom,“ dodal Aasland.
Nórsko sa podľa neho snaží udržať produkciu a vývoz ropy a plynu približne na súčasných úrovniach najmenej do roku 2035 a produkcia z Barentsovho mora bude z tohto hľadiska kľúčová. „Ak má Nórsko zostať dlhodobým dodávateľom ropy a plynu do Európy, potom musí byť Arktída súčasťou tejto diskusie,“ povedal minister.
Jeho vyjadrenia podporili nórske energetické spoločnosti. Ich priemyselné združenie Offshore Norway uviedlo, že spoločnosti budú pokračovať v prieskume ložísk ropy a zemného plynu v Arktíde napriek správam, že EÚ zachová moratórium na ťažbu v tomto regióne.
EÚ sa drží klimatických cieľov, nórsku produkciu z Arktídy však kupuje
Pri rozhovore s novinármi počas predstavenia stratégie Jozef Síkela, český eurokomisár pre medzinárodné partnerstvá, uviedol, že EÚ sa naďalej drží svojich klimatických cieľov vyplývajúcich z Parížskej dohody, ako aj ambícií dosiahnuť do roku 2050 nulové čisté emisie. Bude tiež spolupracovať s partnermi na predchádzaní rozvoju ťažby uhľovodíkov, ktorý predstavuje hrozbu pre arktický ekosystém. Zároveň však dodal, že Únia rešpektuje rozhodnutie Nórska otvoriť alebo aspoň preskúmať možnosti nového rozvoja ťažby.
Európske krajiny, vrátane členov EÚ, už v súčasnosti nakupujú približne 220 000 barelov ropy denne z ložiska Johan Castberg spoločnosti Equinor, významného arktického ťažobného projektu v Barentsovom mori, ktorý bol uvedený do prevádzky minulý rok. Podľa údajov spoločnosti S&P Global Commodities at Sea sú najväčšími dovozcami ropy z ložiska Castberg Švédsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko.
Nórski predstavitelia považujú projekt Johan Castberg za potenciálny odrazový mostík pre novú éru prieskumu ložísk v Arktíde. Equinor zároveň zvažuje konečné investičné rozhodnutie o výrazne oneskorenom ropnom poli Wisting, ktoré sa nachádza ešte severnejšie. Hoci ide predovšetkým o ropný projekt, vytvára významné infraštruktúrne centrum, ktoré bude slúžiť ako základ pre budúce objavy ložísk zemného plynu a ropy v jeho blízkom okolí.
Medzi významné plynárenské projekty v arktickej časti Nórska patria polia Snohvit (Equinor) či Goliat spoločnosti Var Energi, ktorá investuje 360 miliónov USD do výstavby 12 km dlhého plynovodu na export zemného plynu z ťažobnej a skladovacej jednotky Goliat FPSO do siete plynovodov Snohvit. Projekt bol schválený na realizáciu a umožní, aby Goliat oficiálne dodával zemný plyn priamo do európskeho dodávateľského reťazca.
Podľa Nórskeho riaditeľstva pre morské zdroje sa v Arktíde nachádza 62 % zostávajúcich neobjavených zásob uhľovodíkov Nórska, uviedol portál spglobal.com. Aj preto, v rámci každoročného prideľovania licencií na prieskum ložísk ropy a zemného plynu vo vopred definovaných oblastiach (APA – annual predefined area), ponúkla nórska vláda v máji 2026 energetickým spoločnostiam zo 70 nových blokov až 38 v Barentsovom mori.
Vplyv vojny v Perzskom zálive
Zmiernenie postoja EÚ podľa spglobal.com nasleduje aj v reakcii na vojnu medzi USA a Iránom, ktorá výrazne rozkolísala trhy, obmedzila toky ropy a ropných produktov cez Hormuzský prieliv a spôsobila prudký rast cien.
V čase, keď marže pri spracovaní nafty dosahujú rekordné hodnoty, dodávky z Blízkeho východu do Európy sa javia ako čoraz menej spoľahlivé a vojna medzi Ruskom a Ukrajinou naďalej pokračuje, sa nórska ropa a zemný plyn stali základným pilierom energetickej bezpečnosti Európy.
Zmena postoja EÚ prichádza aj na pozadí súperenia o kontrolu nad strategickým arktickým regiónom, ktorého príkladom sú hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa anektovať Grónsko a rastúca aktivita Ruska a Číny. Rusko má v Arktíde zariadenia na výrobu LNG a rozsiahlu flotilu arktických ľadoborcov.
Pri predstavení novej stratégie šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallas uviedla, že Arktída „sa stala frontovou líniou globálneho súperenia o moc“, a dodala, že Únia uprednostňuje kritické suroviny, čistú energiu a nové obchodné trasy, uzavrel portál spglobal.com.