Brusel 8. októbra 2025 – Legislatívny proces prijímania nariadenia nadväzujúceho na REPowerEU, tzv. cestovnú mapu odchodu od ruských energonosičov od roku začiatku roka 2028 – vrátane ruského potrubného aj skvapalneného zemného plynu do Únie – je v plnom prúde. Cieľom EÚ je dosiahnuť dohodu o jeho konečnej podobe do konca roka, aby mohol byť návrh následne formálne prijatý. Za jeho jediných odporcov sú obvykle považované Slovensko a Maďarsko. Podľa informácií portálu euractiv.sk sa k nim aktuálne pridalo aj Francúzsko, jeden z najväčších exportérov ruského LNG v EÚ.
V júni, pri predložení návrhu, Európska komisia uviedla, že zákaz ukončí vystavenie EÚ trhovým a ekonomickým bezpečnostným rizikám v dôsledku závislosti od ruských fosílnych palív a v konečnom dôsledku a posilní energetickú nezávislosť a konkurencieschopnosť Únie. Viaceré členské štáty, najmä však Slovensko a Maďarsko plán EK odmietli s poukázaním na ohrozenie energetickej bezpečnosti a možné zvýšenie cien.
„Legislatívny návrh stanovuje celoeurópsky plán na postupné a dobre koordinované ukončenie dovozu ruského plynu v duchu solidarity a zároveň na pokračovanie v prechode na čistú energiu,“ uviedla EK. Jej návrh bol podľa nej navrhnutý tak, aby zachoval bezpečnosť dodávok energie v EÚ a zároveň obmedzil akýkoľvek vplyv na ceny a trhy, ako sa vysvetľuje v sprievodnej analýze.
Zostávajúce objemy ruského plynu je podľa EK možné postupne nahradiť bez významného vplyvu na hospodárstvo alebo rizika pre bezpečnosť dodávok, a to vďaka dostatku alternatívnych dodávateľov na svetovom trhu s plynom, dobre prepojenému trhu EÚ s plynom a dostatku dovoznej infraštruktúry v EÚ.
Návrh obsahuje ochranné opatrenia, ktoré reagujú na realitu trhov s plynom a zároveň poskytujú podnikom solídny právny rámec, tvrdila Komisia. Postupné vyraďovanie ruských fosílnych palív má byť podľa nej významným príspevkom k cieľom Kompasu konkurencieschopnosti, Dohody o čistom priemysle a Akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu, ktoré zdôraznili, ako čistejší a nezávislý energetický systém pomáha oživiť hospodárstvo a zároveň podporuje ambície Európy v oblasti dekarbonizácie.
Dovozné čísla
Za jeho jediných odporcov plánovaného zákazu dovozu ruských zdrojov sú obvykle považované Slovensko a Maďarsko, argumentujúce ohrozením energetickej bezpečnosti, rizikom prudkého zvýšenia cien plynu a v dôsledku toho poklesom konkurencieschopnosti svojich ekonomík.
Teraz sa k nim nečakane pridalo Francúzsko, uviedol portál euractiv.sk. Krajina je aj v tomto roku najväčším dovozcom LNG v EÚ. Len za prvý kvartál 2025 sa na importe do Únie podieľala 26 % (druhé Španielsko 19 % a tretie Taliansko 13 %), vyplýva zo správy EK o trhu so zemným plynom. Významnú časť francúzskeho dovozu pokrýva práve ruský LNG. Portál montelnews.com v utorok (7. 10.) konkretizoval, že Francúzsko bolo v septembri najväčším dovozcom ruského LNG s 15,9 mil. m3 denne, nasledované Belgickom s 9,5 mil. m3.
Montel tiež uviedol, že kombinovaný dovoz ruského plynu a LNG do EÚ vzrástol v septembri medzimesačne o 3,6 % v dôsledku zvýšených dodávok z oboch zdrojov. Krajiny EÚ minulý mesiac doviezli z Ruska odhadom 83,86 mil. m3 plynu denne, o 2,88 mil. m3 denne viac ako v auguste.
Dodávky ruského LNG do Európy boli minulý mesiac mierne vyššie a dosiahli odhadom 35,4 mil. m3 denne, čo je o 4,7 % viac ako v auguste, ukázali predbežné údaje o sledovaní lodí od konzultačnej spoločnosti Kpler.
Podľa think-tanku Bruegel ruské dodávky predstavovali v treťom štvrťroku 2025 približne 12 % celkového dovozu zemného plynu do EÚ, uviedol euractiv.sk.
Zásadné námietky
Hoci sa zdalo, že kvalifikovaná väčšina členských štátov potrebná pre prijatie zákazu je zabezpečená, Francúzsko vznieslo podľa portálu Euractiv zásadné námietky, ktoré môžu ohroziť celú dohodu. Paríž má kritizovať navrhované mechanizmy presadzovania zákazu ako nepraktické a jeho obavy sa údajne týkajú najmä otázky vymáhateľnosti navrhovanej legislatívy.
Po týždňoch rokovaní sa mali 20. októbra ministri hospodárstva v Bruseli dohodnúť na podobe novej legislatívy bez väčších zmien v časovom harmonograme. Návrh dokumentu, ktorý získal portál Euractiv, má obsahovať viacero dodatkov, s ktorými Paríž nesúhlasí.
Potrubný plyn aj LNG prúdiace do Únie by mali podliehať „procesu ex ante autorizácie“, bez ktorého nemôžu vstúpiť do EÚ, naznačuje návrh.
V prípade iných dodávok LNG, kde by sa ruský plyn mohol potenciálne zmiešať s palivom z iných zdrojov, by dovozcovia museli podľa predbežného textu poskytnúť „dokumentáciu preukazujúcu príslušné množstvá ruského a neruského plynu v zmesi“, uviedol ďalej portál euractiv.sk
Zmena francúzskeho postoja – ktorú pre Euractiv potvrdili tri diplomatické zdroje – má zásadné dôsledky pre schopnosť Únie dohodnúť sa na plánovanej legislatíve. Paríž sa odmietol vyjadriť. Jeden z diplomatických zdrojov naznačil, že Španielsko, ďalší dovozca ruského LNG, vyjadrilo podobné obavy. Madrid sa tiež odmietol vyjadriť.
V súvislosti so schvaľovaním nariadenia Euractiv konštatuje, že spolu so Slovenskom a Maďarskom tieto štáty predstavujú približne 30 % obyvateľstva EÚ, čo je o päť percentuálnych bodov menej, ako je hranica potrebná na zablokovanie legislatívy. Na rozdiel od ekonomických sankcií, ktoré vyžadujú jednomyseľný súhlas, legislatíva REPowerEU vyžaduje iba prijatie kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ.
Nie prvý francúzsky nesúhlas
Hoci Euractiv hovorí o nečakanej zmene francúzskeho postoja k zákazu ruských energonosičov, zo strany Paríža nejde o prvý prejav nesúhlasu. Už na jar, spolu s Belgickom, ďalším významným dovozcom ruského LNG, reagovalo na plán EK odmietavo. Obe krajiny vtedy tvrdili, že pred prijatím rozhodnutia potrebujú viac uistení o hospodárskych a právnych dôsledkoch takéhoto kroku.
Francúzsko začiatkom júna pre portál POLITICO uviedlo, že uprednostňuje stratégiu hľadania alternatívnych dodávok. Belgicko chcelo pred rozhodnutím vidieť správu s podrobnými informáciami o hospodárskych dôsledkoch ukončenia dovozu z Ruska.
„To, čo obhajujeme, je európska stratégia diverzifikácie… ktorá je už na stole,“ povedal pre POLITICO francúzsky minister energetiky Marc Ferracci, pričom narážal na plán Francúzska nahradiť ruské dodávky katarskými objemami.
Ferracci tiež nadhodil otázky týkajúce sa „právnej istoty“ bruselského návrhu, pričom v tejto súvislosti poukázal na obavy, že súkromné firmy môžu čeliť ruským žalobám v súvislosti so zrušenými zmluvami. Napríklad francúzska spoločnosť TotalEnergies je v súčasnosti viazaná zmluvou o dodávkach so spoločnosťou Novatek do roku 2032 a vlastní 20 % podiel v projekte Jamal, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu skvapalneného zemného plynu na Sibíri. „Existujúce zmluvy je potrebné právne chrániť,“ dodal francúzsky minister energetiky pre politico.eu.
Snaha o prijatie nariadenia podľa Euractivu pokračuje. Stály výbor zástupcov (COREPER) má 20. októbra postúpiť kompromisný text návrhu Rade pre energetiku, aby mohla prijať takzvaný všeobecný prístup (general approach).
Členské štáty a Európsky parlament chcú dosiahnuť dohodu do konca roka 2025. Finálne prijatie nariadenia by potom malo nasledovať bezprostredne po nej, uzavrel euractiv.sk.