Brusel 30. októbra 2020 – Zatiaľ čo sa európske inštitúcie sú presvedčené, že stanovili správne pravidlá energetickej liberalizácie a konkurenčného trhu s plynom, Gazprom ich tromfol tým, že prevzal kontrolu nad bulharským trhom a otvoril si cestu na celý Balkán. Tvrdí to portál euractiv.com.
Predĺženie ruského plynovodu TurkStream cez Bulharsko, ktoré predseda vlády Bojko Borisov nazval „Balkan Stream“ a je zavádzajúco označené ako rozšírenie národnej prepravnej siete, je iba špičkou ľadovca, ktorý si USA všimli, keď povedali, že uvalia sankcie na TurkStream.
Gazprom pod nosom Európskej komisie prevzal najdôležitejšie hraničné body bulharských tranzitných plynovodov, bez toho, aby za ich výstavbu musel platiť miliardy eur a bez toho, aby vlastnil potrubia, čím obišiel pravidlá tretieho energetického balíka EÚ.
Miliardy pre Balkan Stream poskytuje bulharský štát a k prevzatiu došlo prostredníctvom dlhodobých zmlúv medzi Gazpromom a bulharským štátnym operátorom Bulgartransgaz, ktoré pokrývajú rezerváciu takmer všetkých hraničných kapacít, vyplýva z údajov Európskej siete prevádzkovateľov plynu ( ENTSO-G).
Takmer 100 % bulharského plynu je z dovozu. Dovoz a vývoz zemného plynu závisí od kapacity siedmich vstupných a výstupných bodov na cezhraničných plynovodoch v Bulharsku.
Preskúmanie doteraz rezervovaných dlhodobých kapacít podľa euractiv.com ukazuje, že Gazprom má všetky kľúčové výstupné body krajiny v strategickom južnom smere do Turecka, Grécka a Severného Macedónska, ako aj na západe, do Srbska.
Do konca roku 2019 dodával Gazprom zemný plyn takzvaným južným smerom, cez Ukrajinu a Rumunsko do Bulharska, Turecka, Grécka a Macedónska.
Od 1. januára 2020 začal prúdiť tranzit opačným smerom, z Turecka, druhým potrubím novovybudovaného TurkStreamu.
Stará trasa cez Ukrajinu sa už nepoužíva, ale Gazprom naďalej vlastní svoje kapacitné práva. Naďalej si drží vstup do systému Negru Voda II a III v Rumunsku, ako aj výstup z bulharsko-tureckej hranice Strandža I – Malkoclar.
Pozdĺž novej trasy plyn Gazpromu vstupuje cez bulharsko-turecké hranice pri vstupe Strandža II – Malkoclar, ktorý spája ruský Turkish Stream s bulharskou národnou prepravnou sieťou.
Viac ako 90 % kapacity je rezervovanej pre Gazprom a jej spriaznenú švajčiarsku spoločnosť MET na základe dlhodobej zmluvy, ktorá trvá do roku 2039.
Na percentách v skutočnosti nezáleží, tvrdí euractiv.com s tým, že toto potrubie nie je fyzicky prepojené so žiadnym iným – plyn pochádza priamo z ruskej kompresorovej stanice neďaleko Anapy na severnom pobreží Čierneho mora. Žiadny iný hráč nemá fyzický prístup k tomuto prívodu plynu.
Po vstupe do Bulharska časť plynu smeruje do jeho národnej siete pre domáce potreby a zvyšok sa prepravuje do Grécka a Severného Macedónska. S výstavbou Balkan Streamu ako pokračovania TurkStreamu bude ruský plyn prúdiť novým smerom na západ, do Srbska.
Odborníci už podľa euractiv.com vyjadrili údiv nad označením Balkan Streamu ako „rozvoja bulharskej národnej prepravnej siete pre plyn“, pretože projekt je typickým tranzitným plynovodom.
Nepredpokladá žiadnu odbočku do vnútornej prepravnej siete plynu Bullgartransgazu v severozápadnom Bulharsku, ktoré potrebuje plynofikáciu.
Ak by bol Balkan Stream v záujme Bulharska, bola by budovaná národná prepravná sieť s mnohými pobočkami, s cieľom dostať sa k čo najväčšiemu počtu obcí a spotrebiteľov v severnom Bulharsku.
Bulgartnasgaz však podľa euractiv.com urobil pravý opak: investuje do tranzitného plynovodu, ktorý slúži výlučne Gazpromu ako pokračovanie TurkStreamu.
Jeho pokračovanie na západe opúšťa bulharské územie v srbskom pohraničnom meste Zajecar, kde 80 % kapacity vlastní Gazprom Export a jeho pridružené spoločnosti.
Na juhozápade sa ruský plyn dostáva do Macedónska na výstupe Kyustendil-Židilovo. Gazprom tam vlastní 100 % exportnej kapacity.
Na juh dodáva Gazprom Grécku a vyhradil si takmer 100 % kapacity výstupu Kulata-Sidirokastro.
Hraničný bod bulharsko-rumunského plynárenského prepojenia blízko mesta Ruse – Giurgiu zostáva takmer úplne voľný, čo je však nepodstatné, keďže Rumunsko je krajinou produkujúcou plyn. Z rovnakého dôvodu je voľná takmer celá kapacita druhého bulharsko-rumunského kontrolného bodu Negru Voda I – Kardam.
Podľa euractiv.com je tak jedinou možnosťou vývozu neruského zemného plynu severná trasa cez Bulharsko do Rumunska a odtiaľ možno malé množstvá na Ukrajinu, starou tranzitnou trasou cez Negru Voda I, ktorou v minulosti prichádzal ruský plyn.
Takéto podmienky dláždia Gazpromu cestu na prevzatie celého bulharského trhu. Je len malá šanca, že obľúbený projekt predsedu vlády Bojka Borisova – balkánsky plynárenský uzol – bude fungovať ako „európsky uzol“, zatiaľ čo všetky trasy na juh do Turecka, Grécka a Macedónska sú zablokované.
Dôsledky pre širší európsky trh s plynom sú podľa euractiv.com vážne. Grécko bude zaplavené plynom z Južného plynového koridoru a terminálov LNG, je však izolované od cirkulácie tokov cez Bulharsko. Gazprom už drží celý južný smer.
Podľa niektorých odborníkov nastane okamih pravdy, keď bude Balkan Stream uvedený do prevádzky, a bude zrejmé, že porušuje Európsku smernicu o plyne, pretože Gazprom vlastní viac ako 50 % jeho kapacity.
Podľa euractiv.com sa dá dešifrovať, prečo Bulharsko súhlasilo s týmto modelom. Jedná sa bezpochyby o dôverné záväzky. Na spoločnom brífingu s Borisovom v roku 2018 ruský prezident Vladimir Putin uviedol: „Pokutu (za pozastavenie South Streamu) zaplatil Gazprom. Celkové straty Gazpromu v súvislosti s odmietnutím South Streamu sú asi 800 miliónov eur. Odpisuje sa to ako straty. “
Rusko oficiálne zbavilo Bulharsko nárokov za zrušenie South Streamu. Ten bol v rozpore s právnymi predpismi EÚ a nahradil ho TurkStream.
Skutočnosť, že sa uvedená suma sa účtuje ako strata však neznamená, že Bulharsku bolo odpustené.
Odborníci, ktorí si neželali byť menovaní, hovoria, že spôsob, ako splatiť tento dlh, je plynovod Balkan Stream, ktorý je financovaný z bulharských peňazí a budujú ho ruské a bieloruské spoločnosti. Keď bude pripravený, bude schopný nakloniť celý trh s plynom v Bulharsku a na Balkáne v prospech Gazpromu.
Európska komisia na otázku euractiv.com, či TurkStream-Balkan Stream spĺňa požiadavky EÚ na vyhradenie 50 % svojej kapacity pre ďalších hráčov, reagovala, že projekt je v súlade s právnymi predpismi Únie.