Brusel 23. novembra 2021 – Európska komisia bude odmeňovať praktiky zeleného poľnohospodárstva, ako je zalesňovanie a ochrana pôdy, pričom stanoví pravidlá na identifikáciu činností, ktoré „jednoznačne odstraňujú uhlík z atmosféry“. Vyplýva to z uniknutého dokumentu, ktorý videl portál euractiv.com.
Cieľom návrhu uhlíkovej stratégie EÚ, ktorý ako prvá získala francúzska spravodajská stránka Contexte, je prispieť ku klimatickému úsiliu EÚ odstránením CO2 z atmosféry a „vydláždiť cestu pre politiku negatívnych emisií v budúcnosti“.
Európsky klimatický zákon, schválený začiatkom tohto roka, vyžaduje, aby všetky uhlíkové emisie zostávajúce v Európe do roku 2050 boli vyvážené odstraňovaním, „s cieľom následne dosiahnuť negatívne emisie,“ uvádza sa v dokumente.
Stratégia EÚ venovaná „udržateľným uhlíkovým cyklom“, ktorá má byť zverejnená 14. decembra, posúva tento cieľ ešte o krok ďalej predložením plánov na „zlepšenie riešení na odstraňovanie uhlíka, ktoré zachytávajú CO2 z atmosféry a ukladajú ho na dlhé obdobie“.
Dá sa to dosiahnuť „buď v ekosystémoch prostredníctvom riešení založených na prírodných procesoch alebo v iných formách ukladania prostredníctvom priemyselných riešení“, ako je zachytávanie a ukladanie uhlíka, uvádza sa v dokumente Komisie.
Ropné a plynárenské spoločnosti sú na čele výziev na urýchlenie odstraňovania CO2, čo kritizujú zelení aktivisti, ktorí tvrdia, že ide o hľadanie spôsobov, ako sa zbaviť zodpovednosti pri znižovaní emisií.
Zástancovia týchto riešení však tvrdia, že technológie na odstraňovanie uhlíka budú nakoniec potrebné, pretože emisie z častí priemyslu a poľnohospodárstva nebude možné eliminovať.
Aj keď sa štátom podarí znížiť CO2 v súlade s Parížskou dohodou, po roku 2050, keď má Európa dosiahnuť klimatickú neutralitu, budú stále existovať „reziduálne emisie“, povedal Oliver Geden, nemecký vedec, jeden z hlavných autorov šiestej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC).
„Keď teda hovoríme o dosiahnutí klimatickej neutrality do polovice storočia spôsobom, ktorý je v súlade s Parížskou dohodou, predpokladá sa, že odstránime CO2 z atmosféry,“ tvrdí Geden, ktorý považuje návrh za „veľmi rozumný“. Doteraz sa vlády odstraňovaním CO2 zaoberali len neochotne a stratégia zaradí EÚ „medzi svetových lídrov, spolu so Spojeným kráľovstvom a USA“, dodal. Návrh Komisie „určite vytvorí politickú dynamiku“ tým, že prinúti vlády a zákonodarcov v Európskom parlamente, aby venovali tejto otázke politickú pozornosť, myslí si.
Prirodzené a priemyselné zachytávanie CO2
Kľúčom k dosiahnutiu odstránenia CO2 je takzvané „uhlíkové poľnohospodárstvo“, pri ktorom sú majitelia pôdy odmeňovaní za ekologické poľnohospodárske postupy zachytávajúce CO2 alebo zabraňujúce uvoľňovaniu uhlíka do atmosféry.
Komisia sa tiež snaží nahradiť fosílne palivá podporou dreva v stavebnom sektore alebo výrobou elektriny s využitím bioenergie v kombinácii s technológiou zachytávania a ukladania uhlíka (BECCS) na sekvestráciu súvisiacich emisií.
Riešenia založené na prírodných procesoch však nemožno rozširovať donekonečna, varuje exekutíva EÚ a poukazuje na iné technologické riešenia, ako je technológia Direct Air Capture (DAC), ktorá vysáva CO2 priamo zo vzduchu.
Hoci sú tieto technologické riešenia ešte „v plienkach“, sú podľa návrhu sľubnejšie, pretože odstraňovanie je trvalé – na rozdiel od uhlíka zachyteného lesným porastom, kde môže dôjsť k zvratu, keď sa stromy rúbu a spália.
Do roku 2030 by sa malo z atmosféry odstrániť trvalo ukladať 5 miliónov ton CO2 ročne a pomocou technologických riešení, ako je DAC, hovorí stratégia.
„Ďalšou sľubnou cestou je premeniť CO2 z odpadu na zdroj a použiť ho ako surovinu na výrobu chemikálií, plastov alebo palív,“ dodávajú predstavitelia EÚ s tým, že produkcia metanolu z CO2 by mohla pripraviť cestu pre výrobu zelených plastov, chladiacich kvapalín a živíc.
Do roku 2030 by „aspoň 20 % uhlíka používaného v chemickom a plastovom priemysle malo pochádzať z nefosílnych zdrojov,“ uvádza stratégia.
Všetky tieto riešenia budú podložené „prísnymi požiadavkami na monitorovanie, vykazovanie a overovanie“, aby sa zabezpečilo trvalé uloženie uhlíka.
To bude založené na certifikačnom systéme, ktorý Európska komisia plánuje predložiť v roku 2022 a neskôr by mohol slúžiť ako základ pre medzinárodný štandard.
Všetky odstraňovania uhlíka musia byť podľa EK zdôvodnené úplne transparentne a pri zohľadnení kritérií, ako je trvanie skladovania, riziko zvrátenia, neistota merania alebo riziko úniku uhlíka zvyšujúceho emisie skleníkových plynov inde.
Tieto budú tvoriť základ pre vytvorenie nového trhu EÚ na odstraňovanie uhlíka, ktorý bude fungovať spolu s existujúcim systémom obchodovania s emisiami EÚ, pokrývajúcim emisie z veľkých priemyselných podnikov.
Kredity za odstránenie uhlíka – alebo v klimatickom žargóne „kompenzácie“– sú už obchodované na dobrovoľných trhoch a dopyt už prevažuje nad ponukou, poznamenáva Komisia s tým, že zvažuje možnosti „vytvorenia regulovaného trhu EÚ na obdobie po roku 2030“.
Pochybnosti
Niektorí odborníci, napríklad z americkej Partnership for Policy Integrity (PFPI), ciele návrhu spochybňujú. Napríklad množstvo 5 mil. ton uloženého CO2 ročne podľa nich výrazne presahuje rozsah existujúcich zariadení na ukladanie uhlíka, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii.
Nahradenie 20 % CO2 v chemickej a plastovej výrobe by si vyžadovalo „desiatky miliónov“ ďalších ton biomasy alebo masívne naštartovanie DAC riešenia, ktoré predstavuje mimoriadne drahý a na zdroje náročný prístup nahrádzajúci malú časť využívania fosílnych palív.
Niektorí odborníci považujú za nerealistické predpoklady EÚ, podľa ktorých by mal nový lesný porast do roku 2030 absorbovať 310 miliónov ton CO2, zatiaľ čo ďalších 250 Mt by sa malo izolovať z energie z biomasy pomocou BECCS, čo je technológia, ktorá podľa PFPI v skutočnosti neexistuje.
Ak budú tieto plány schválené, použitie lesného dreva na palivo sa zvýši o 50 %, čo prispeje k slabému pôdnemu záchytu pôdy a EÚ sa bude spoliehať na BECCS, tvrdí PFPI, podľa ktorých je lacnejším riešením na zachytávanie uhlíka zastavenie odlesňovania a spaľovania biomasy na výrobu elektriny.
Podľa výpočtov PFPI členské štáty EÚ v súčasnosti vyplácajú 10 až 17 miliárd eur ročne na dotovanie spaľovania biomasy, ktoré prispieva k vypúšťaniu CO2 do atmosféry.