Brusel 22. júna 2026 – Združenie Eurogas nepodporuje predĺženie platnosti súčasného nariadenia o skladovaní plynu po jeho vypršaní v decembri 2027. S cieľom zosúladiť bezpečnosť dodávok s efektívnosťou trhu a cenovou dostupnosťou odporúča združenie Eurogas rámec založený na dvoch kľúčových pilieroch, ktorý budú mať členské štáty k dispozícii v prípade, že budú potrebné opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti dodávok preventívne opatrenia na zabezpečenie najlepších podmienok pre trh, ako aj alternatívne opatrenia, ktoré je potrebné zvážiť v prípade núdze namiesto nariadenia o skladovaní plynu, a to vrátane strategických zásob plynu. Vyplýva to z pozičného dokumentu Eurogasu zo 16. júna 2026.
Nariadenie EÚ o skladovaní zemného plynu bolo prijaté v roku 2022 ako núdzová reakcia na bezprecedentné trhové podmienky, ktoré sa vyznačovali mimoriadne vysokými cenami a akútnou neistotou v dodávkach. Hoci primeraná úroveň zásob prispieva k bezpečnosti dodávok v Európe, koncepcia nariadenia – najmä povinný cieľ naplnenia zásob na 90 % – spôsobila výrazné narušenie trhu a malo by sa na ňu nazerať skôr ako na krízový zásah než ako na udržateľný nástroj. Potvrdila to aj správa pracovnej skupiny Komisie pre trh so zemným plynom, ktorá zdôrazňuje, že plnenie povinností v oblasti skladovania so sebou nesie riziko zosilnenia cenového tlaku na trhu so zemným plynom. Správa navrhuje zohľadniť túto skutočnosť pri akýchkoľvek budúcich revíziách ustanovení EÚ a vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa skladovania zemného plynu a ich vykonávania. Hoci bol tento rámec odvtedy upravený s cieľom znížiť tieto narušenia, vrátane zrušenia striktných trajektórií a zavedenia flexibilných mechanizmov, tieto výzvy zostávajú obzvlášť relevantné v obdobiach obnoveného geopolitického napätia. Z dlhodobého hľadiska sa naďalej očakáva rast globálnej ponuky LNG, hoci pomalším tempom ako pred krízou na Blízkom východe, čo zlepší likviditu trhu a tým čiastočne vykompenzuje niektoré výzvy vyplývajúce z postupného ukončenia dovozu ruského plynu do EÚ do konca roka 2027. V tejto súvislosti musí budúci rámec zabezpečenia dodávok nájsť rovnováhu medzi odolnosťou, dobre fungujúcou dynamikou trhu a cenovou dostupnosťou, zdôrazňuje Eurogas.
Univerzálny prístup prostredníctvom celoeurópskych povinností v oblasti skladovania plynu nie je vhodný pre rozmanitú situáciu v oblasti plynárenstva v Európe, kde sa členské štáty líšia v závislosti od plynu, skladovacej kapacite a prístupe k alternatívnym zdrojom dodávok. Eurogas preto nepodporuje predĺženie platnosti súčasného nariadenia o skladovaní plynu po jeho vypršaní v decembri 2027. Hoci skladovanie zostáva kľúčovým nástrojom sezónnej flexibility, európske povinnosti v oblasti plnenia skladov narúšajú cenové signály a hrozí, že zvýšia náklady tak pre užívateľov skladovacích kapacít, ako aj pre spotrebiteľov. To je preto v rozpore so zabezpečením cenovo dostupných dodávok; pri posudzovaní nariadenia o skladovaní plynu by sa mal zohľadniť cenový rozmer. Rezervácie skladovacích kapacít, vtláčanie a odbery by sa v zásade mali zakladať na cenových signáloch, podporené transparentnými a predvídateľnými regulačnými podmienkami, ktoré motivujú k efektívnemu vstrekovaniu bez neprimeraných zásahov. Predvídateľné regulačné podmienky znamenajú poskytovanie jasných informácií účastníkom trhu o platných opatreniach a o tom, ako sa tieto opatrenia na nich prejavia.
S cieľom zosúladiť bezpečnosť dodávok s efektívnosťou trhu a cenovou dostupnosťou odporúča Eurogas rámec založený na dvoch kľúčových pilieroch, ktorý budú mať členské štáty k dispozícii v prípade, že budú potrebné opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti dodávok –
– preventívne opatrenia na zabezpečenie najlepších podmienok pre trh,
– alternatívne opatrenia, ktoré je potrebné zvážiť v prípade núdze namiesto nariadenia o skladovaní plynu, vrátane strategických zásob plynu.
1. Preventívne opatrenia na zabezpečenie najlepších podmienok pre trh
1.1. Podpora optimálneho fungovania trhov s plynom
Dobre fungujúce trhy sú najefektívnejším nástrojom na predvídanie a riešenie nerovnováhy medzi ponukou a dopytom.
Opatrenia na úrovni EÚ a členských štátov musia preto zachovať fungovanie trhov. Účastníci trhu sú motivovaní k zabezpečeniu primeranej úrovne zásob prostredníctvom cenových signálov, pričom hospodárska súťaž podporuje efektívne trhové výsledky bez potreby zásahu. V tejto súvislosti by EÚ a členské štáty mali uprednostniť efektívne fungovanie trhov so zemným plynom, najmä pokiaľ ide o reakciu na strane dopytu, prístup ku kapacitám, riadenie preťaženia a sekundárne obchodovanie s kapacitami.
Na podporu efektívnosti trhu aj bezpečnosti dodávok by sa mali zvážiť nasledujúce opatrenia:
– zabezpečenie zachovania flexibility pri uzatváraní zmlúv na dodávky zemného plynu a LNG minimalizovaním dodatočných alebo prekrývajúcich sa regulačných záťaží, ktoré by ju mohli obmedzovať, ako sú napríklad nejasné povinnosti dovozcov vyplývajúce z nariadenia EÚ o metáne a procesy predbežného schvaľovania v rámci iniciatívy REPowerEU2 ;
– posilnenie dôvery investorov aktualizáciou prognóz spotreby zemného plynu vypracovaných EK, a to zavedením scenárov dopytu po plyne založených na rozsahoch do rámca energetickej bezpečnosti EÚ a prispôsobením nariadení EÚ a členských štátov takémuto hodnoteniu;
– posilnenie cezhraničnej infraštruktúry a prepojovacej kapacity, aby sa umožnili flexibilnejšie toky a zvýšila regionálna odolnosť;
– zabezpečenie riadneho manažmentu dostupných nástrojov na zabezpečenie dodávok vrátane umožnenia trhu poskytovať lepšie energetické plánovanie s cieľom identifikovať alternatívne primárne zdroje energie (napr. biometán a bioplyn). Na tento účel by EÚ mala zabezpečiť primerané regulačné rámce pre domácu výrobu biometánu, realizáciu pripojení k plynárenskej sieti a zabezpečiť, aby neexistovali žiadne prekážky pre dovoz z tretích krajín, uviedol Eurogas.
1.2. Vyhradenie trhových intervencií pre trvalé alebo systémové riziká v oblasti bezpečnosti dodávok
Trhové intervencie by sa mali obmedziť na trvalé alebo systémové riziká v oblasti bezpečnosti dodávok, ktoré trh nedokáže vyriešiť, keďže tieto intervencie narúšajú cenové signály, bránia príchodu dodatočných dodávok do Európy aj reakciám na strane dopytu, čo vedie k neefektívnym výsledkom. Cenové signály sú vo všeobecnosti dostatočné na zabezpečenie samoregulácie trhu. Ani dočasné napätie na trhu (napr. záporný letno-zimný spread) automaticky neopodstatňuje intervenciu, pokiaľ nie je spôsobené narušeniami, ktoré nie je možné vyriešiť fungovaním trhu.
Ak sú potrebné výnimočné opatrenia, mali by sa uprednostniť trhovo orientované opatrenia, ako sú stimuly založené na časovom rozpätí alebo mechanizmy prémií odrážajúce alternatívne náklady skladovania. Tieto nástroje by poskytovateľom kompenzovali náklady a riziká spojené so skladovaním plynu namiesto jeho využívania a mali by mať dočasný charakter, byť cielené, primerané a včas oznámené účastníkom trhu, aby sa zabezpečila jasnosť a transparentnosť.
V obmedzených prípadoch, keď je vyhlásená núdzová situácia podľa článku 11 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/1938 a možnosti využiť trhové opatrenia sú vyčerpané, by sa verejné financovanie mohlo použiť ako krajné riešenie na riešenie dočasných negatívnych spreadov alebo na podporu povinností plnenia zásob ako krajného riešenia, pričom by sa naďalej zabránilo ukladaniu poplatkov za neutralitu účastníkom trhu so zemným plynom. Príklady takýchto potenciálnych dočasných núdzových opatrení sú uvedené v druhom pilieri tohto dokumentu. Tieto opatrenia by sa mali alokovať postupne, aby sa predišlo dopytovým špičkám a cenovým deformáciám.
Nakoniec by sa malo vždy vyhýbať intervenciám súvisiacim so zdrojovaním, ako sú povinnosti diverzifikácie, keďže hrozí, že znížia flexibilitu, zvýšia náklady a v konečnom dôsledku narušia bezpečnosť cenovo dostupných dodávok, najmä v kontexte, kde regulačné požiadavky EÚ už obmedzujú flexibilitu trhu a obmedzujú dostupné zdroje dodávok a zmluvné dojednania – napr. nariadenie EÚ o metáne.
Tieto opatrenia
• prinútia dodávateľov nakupovať plyn z menej konkurencieschopných zdrojov;
• vytvoria konkurenčné nevýhody pre veľkých dodávateľov, ktorí budú pravdepodobne znášať túto povinnosť;
• výrazne zvýšia prevádzkové a logistické náklady;
• v konečnom dôsledku ohrozia bezpečnosť cenovo dostupných dodávok, uviedol Eurogas.
1.3. Vykonávanie harmonizovaných hodnotení rizík spájajúcich plynárenský a elektrárenský sektor
Nedávne energetické krízy a geopolitické udalosti zdôraznili dôležitosť robustných rámcov pripravenosti na riziká s cieľom zabezpečiť bezpečnosť dodávok v EÚ. Eurogas podporuje rozšírenie časového horizontu hodnotenia rizík z krátkodobých (1 rok) hodnotení na dlhodobejšie (10 rokov) a víta návrh ENTSOG na zavedenie strednodobej analýzy primeranosti popri jeho existujúcej činnosti.
S cieľom posilniť odolnosť systému by sa mali lepšie zosúladiť posúdenia rizík a primeranosti naprieč energetickými sektormi, najmä medzi plynárenským a elektroenergetickým. Toto by malo odrážať medziodvetvové závislosti a spoločné zraniteľnosti prostredníctvom spoločných testov posudzovania rizík, do ktorých sa zapájajú prevádzkovatelia prenosových sietí (TSO) a prevádzkovatelia distribučných sietí (DSO) vo všetkých relevantných odvetviach, vrátane vodíka, a to na národnej aj na úrovni EÚ. Okrem dostupnosti infraštruktúry by takéto posudzovania mali zohľadňovať aj dostupnosť molekúl plynu a elektrickej energie ako kľúčových vstupov do systému, pričom by sa mala brať do úvahy meniaca sa povaha dopytu po plyne ovplyvnená elektrifikáciou, priemyselnými zmenami a dlhodobým znižovaním využívania plynu pri výrobe elektrickej energie.
Ďalej by sa mali rozvíjať integrované rámce scenárov s cieľom zachytiť vzájomné závislosti medzi plynom a elektrickou energiou, vrátane toho, ako plyn podporuje energetický systém počas špičkového dopytu alebo v obdobiach nízkej výroby z OZE. Stresové testy súvisiace s klímou by mali byť tiež zosúladené naprieč sektormi, a to s využitím konzistentných predpokladov týkajúcich sa udalostí, ako sú vlny chladu ovplyvňujúce dopyt po kúrení a „Dunkelflaute“, ktoré znižujú výstup z veterných a solárnych elektrární. To by zlepšilo súdržnosť medzi plánovaním v oblasti plynu a elektriny a podporilo integrovanejší prístup k zabezpečeniu dodávok v rámci celej EÚ, poznamenal Eurogas.
2. Alternatívne opatrenia, ktoré je potrebné zvážiť v prípade núdze namiesto nariadenia o skladovaní plynu vrátane strategických zásob plynu
Vzhľadom na súčasný geopolitický kontext a pretrvávajúcu neistotu v dodávkach Eurogas uznáva potrebu zabezpečenia robustného, spoľahlivého a funkčného rámca zabezpečenia dodávok zo strany EÚ. Z trhového hľadiska je však zrejmé, že súčasné nariadenie o skladovaní plynu a jeho povinné záväzky týkajúce sa plnenia zásob nie sú vhodnými nástrojmi na zabezpečenie požadovanej dlhodobej odolnosti. Hrozí, že narušia trhové signály, oslabia efektívne využívanie skladovacích kapacít a povedú k neprimeranému rastu cien, a preto by nemali byť predĺžené po uplynutí ich súčasnej platnosti v decembri 2027, pričom by sa malo zabrániť zavedeniu záväzných povinností plnenia pre užívateľov siete.
Namiesto toho by sa mohli zvážiť alternatívne prístupy s cieľom zachovať fungovanie trhu a zároveň zabezpečiť pripravenosť na jasne definované núdzové situácie. To by mohlo členským štátom umožniť posilniť ich súbor nástrojov na zabezpečenie dodávok bez oslabenia ekonomických signálov, ktoré sú základom efektívneho využívania skladovacích kapacít. Malo by sa vykonať riadne posúdenie vplyvu, ktoré zohľadní aj značné náklady spojené s týmto politickým rozhodnutím.
Infraštruktúra podzemných zásobníkov plynu už teraz poskytuje významný prínos pre bezpečnosť dodávok vďaka sezónnej, krátkodobej a prevádzkovej flexibilite, ak môžu fungovať za predvídateľných a trhovo orientovaných podmienok. Núdzové mechanizmy by preto v prípade potreby mali byť skôr doplnkom komerčných trhov so skladovaním, ako ich konkurenciou.
Jednou z možností je vytvorenie strategických zásob plynu, ktoré by sa zriaďovali na dobrovoľnej báze a boli by prísne obmedzené na použitie v krízových situáciách. Takéto zásoby by sa mohli zriaďovať na vnútroštátnej úrovni na základe rozhodnutia členského štátu bez akéhokoľvek nariadenia na úrovni EÚ, a to v rámci všeobecného rámca EÚ zabezpečujúceho konzistentnosť pri vykonávaní, transparentnosť a zlučiteľnosť so zásadami vnútorného trhu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať kritériám aktivácie spojeným s rozhodnutiami o odbere, ktoré by mali byť definované v súlade s úrovňami krízy stanovenými v nariadení (EÚ) 2017/1938.
Na podporu bezpečnosti dodávok spôsobom, ktorý je viac zlučiteľný s trhom, by sa mohli preskúmať aj iné cielené nástroje. Tieto by mali byť prispôsobené vnútroštátnym pomerom a navrhnuté tak, aby dopĺňali, a nie nahrádzali, trhové signály. Napríklad krajiny s obmedzenými skladovacími kapacitami alebo bez nich, ktoré nemajú možnosť vytvoriť strategické zásoby, by sa mohli rozhodnúť pre dodatočné prepravné kapacity na použitie v núdzových situáciách. Akékoľvek podporné mechanizmy by mali mať obmedzený rozsah, nemali by zasahovať do komerčných skladovacích operácií a mali by sa aktivovať len v prípade, ak je to absolútne nevyhnutné zdôraznil Eurogas.
2.1. Strategické zásoby zemného plynu
2.1.1 Zabezpečenie bezpečnosti dodávok pri súčasnom zabránení zásahom do trhu
Strategické zásoby zemného plynu by mohli byť pre členské štáty realizovateľnou možnosťou, ako zvýšiť bezpečnosť dodávok a zároveň zachovať stabilitu trhu. Ak sú správne navrhnuté, môžu slúžiť ako nárazník proti extrémnym narušeniam dodávok a geopolitickým krízam, pričom sa zabráni narušeniu trhu a prudkému nárastu cien.
Takéto zásoby by mohli mať prísne obmedzený rozsah a veľkosť, definované vopred, úplne oddelené od komerčných zásob a riadené transparentnými pravidlami, pokiaľ ide o financovanie, obstarávanie a manažment. Obmedzená rezerva môže slúžiť aj ako dočasný prevádzkový nárazník v prípade technických porúch, kým nezaberú trhové opatrenia.
Tam, kde by boli strategické zásoby zavedené, mohli by ich spravovať subjekty určené príslušným členským štátom s cieľom zabezpečiť špeciálne núdzové zásoby oddelené od komerčných zásob, ktoré by sa uvoľňovali iba na základe vnútroštátneho povolenia v súlade s rámcom na vysokej úrovni stanoveným na úrovni EÚ, ozrejmil Eurogas.
2.1.2 Poskytnutie rozhodovacej právomoci členským štátom pri stanovovaní zásad prijatých na úrovni EÚ
Zavedenie strategických rezerv by nemalo byť nariadené na európskej úrovni, ale malo by byť realizované na dobrovoľnej báze členskými štátmi v súlade so zásadou subsidiarity. To by členským štátom umožnilo rozhodnúť sa pre najvhodnejšiu možnosť na zabezpečenie vlastnej bezpečnosti dodávok s ohľadom na ich špecifické charakteristiky – napr. spotrebné vzorce, zraniteľnosť dodávok, dostupnosť a typ skladovacích kapacít. Strategické zásoby by sa preto mali posudzovať individuálne v každom jednotlivom prípade, a to aj pri podobe opatrení na manažment kapacít (určenie objemov, spôsoby budovania zásob, spúšťacie mechanizmy a mechanizmy doplňovania), a to s ohľadom na výkonnosť, ktorú umožňujú dostupné infraštruktúry.
Európska únia by mohla po dôkladnom posúdení možností vypracovať strategický rámec pre skladovanie, aby sa zabezpečilo, že systém bude schopný uspokojiť vopred stanovený, obmedzený dopyt v prípade extrémnych krízových scenárov. S ohľadom na zásadu subsidiarity ako kľúčový prvok by rámec EÚ mohol pozostávať z všeobecných zásad, ktoré by mali členské štáty dodržiavať, napríklad:
• Presné vymedzenie mechanizmu na vnútroštátnej úrovni s konkrétnymi definíciami extrémnych rizikových scenárov a spúšťacích podmienok, ktoré by mohli umožniť uvoľnenie uskladnených objemov, prepojených s úrovňou mimoriadnej krízy definovanou v nariadení (EÚ) 2017/1938 o bezpečnosti dodávok zemného plynu (SoS) a iba v prípadoch, keď boli vyčerpané trhové opatrenia, a ukázali sa ako nedostatočné na zabezpečenie fyzickej dodávky.
• Procesy navrhovania a implementácie by sa mali uskutočňovať s dostatočným predstihom pred vznikom krízy, a nie až počas nej, aby sa predišlo zhoršeniu akýchkoľvek potenciálnych dopadov na trh.
• Takýto mechanizmus nesmie zasahovať do komerčného a trhovo orientovaného napĺňania zásobníkov.
• Skupina pre koordináciu v oblasti zemného plynu by mala slúžiť ako fórum pre členské štáty, ktoré sa rozhodnú vytvoriť strategické zásoby, aby o tom informovali svoje náprotivky.
V súlade so zásadou subsidiarity a okrem rozhodovacej právomoci členských štátov, pokiaľ ide o prípadné vytvorenie strategických rezerv a o to, kto bude mať prospech z objemov odobratých z týchto rezerv, by členské štáty („príslušný orgán“) mali mať aj konečné slovo pri schvaľovaní odberu objemov plynu zo strategických rezerv v núdzovej situácii, pričom by mali rešpektovať kľúčové zásady definované na európskej úrovni, zdôraznil Eurogas.
2.1.3 Náklady na naplnenie a udržiavanie strategických zásob zemného plynu a regionálna spolupráca
Jedným z kľúčových aspektov, ktorý je potrebné zohľadniť, je skutočnosť, že strategické zásoby so sebou prinášajú značné náklady na obstaranie a udržiavanie vrátane obstarávania zemného plynu, prepravy, skladovania a súvisiacich poplatkov za služby. Tieto náklady by mali znášať členské štáty a mali by sa premietnuť do ich rozpočtov, namiesto toho, aby sa rozložili medzi dodávateľov a ostatných účastníkov trhu alebo aby sa premietli do zvýšených prepravných taríf. Zavedenie strategických rezerv by bolo skôr politickým rozhodnutím než nutnosťou vyplývajúcou z trhových podmienok a mohlo by hroziť narušením riadneho fungovania trhu, ak by sa táto záťaž preniesla na účastníkov trhu. Takýto postup by zároveň nezohľadňoval medziodvetvovú úlohu bezpečnosti dodávok plynu.
V súlade s existujúcimi alebo v rámci nových dohôd o solidarite medzi členskými štátmi by sa mali zvážiť podmienky aktivácie, náklady a otázky kompenzácií súvisiace so strategickými rezervami a mala by sa zabezpečiť ekonomická spravodlivosť. Regionálne posúdenia rizík a regionálne kapitoly môžu byť v tomto kontexte tiež účinnými doplnkovými nástrojmi na koordináciu nasadenia na cezhraničnej úrovni.
Medzi členskými štátmi, ktoré nemajú skladovacie kapacity na svojom území a ktoré si želajú zriadiť strategické rezervy na území iného štátu, by sa mohli uzatvárať dvojstranné alebo viacstranné dohody. Tieto strategické zásoby by mohol vytvoriť jeden členský štát alebo spoločne s inými štátmi. V takýchto prípadoch by dohoda mala jasne definovať podmienky rozdelenia nákladov a čerpania, pričom by sa mal rešpektovať všeobecný rámec stanovený EÚ. Je dôležité poznamenať, že vyjednávanie takýchto dohôd medzi členskými štátmi by mohlo byť náročné, vzhľadom na dôsledky krízovej situácie z politického a operačného hľadiska. Členské štáty by však mali mať možnosť a rozhodovaciu právomoc v otázke, či takéto dohody uzavrú, konštatoval Eurogas.
2.1.4 Ochrana trhov s komerčnými zásobami
Ak členské štáty zavedú strategické zásoby zemného plynu, mali by byť koncipované ako trvalý štrukturálny mechanizmus určený výlučne pre núdzové situácie: nemali by fungovať ako poistka, ktorú možno rutinne využívať každú zimu, ale skôr ako nástroj poslednej inštancie na riešenie výnimočných prerušení dodávok, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť dodávok v EÚ. Mali by byť v súlade s trhovými a regulačnými rámcami príslušných členských štátov a mali by sa uvoľňovať iba v prípade krízovej situácie na úrovni definovanej v nariadení (EÚ) č. 2017/1938 o bezpečnosti dodávok zemného plynu (SoS) a až po vyčerpaní trhových riešení alebo ak sa tieto riešenia ukážu ako nedostatočné.
Určené subjekty poverené správou strategických zásob by mali plyn nakupovať postupne v priebehu času, keď sú trhové podmienky najpriaznivejšie, čím sa zabráni cenovému skresleniu. Na zabezpečenie transparentnosti a hospodárskej súťaže pri dopĺňaní strategických rezerv by sa mal využívať proces verejných súťaží na obstarávanie zásob. Nákupy alebo predaje plynu do alebo zo zásob by mali prebiehať na základe trhových podmienok, pri rešpektovaní trhovej ceny a prostredníctvom verejných súťaží.
Je dôležité si uvedomiť, že pridelenie objemov kapacity do strategických rezerv odoberá časť skladovacej kapacity z trhu; s ohľadom na túto skutočnosť by sa veľkosť strategických rezerv mala stanovovať na základe dôkladnej štatistickej analýzy a prísnych kritérií, čím sa zabezpečí, že tieto objemy budú primerané a odôvodnené, zdôraznil Eurogas.
2.1.5 Stanovenie objemov a podmienok čerpania zo strategických rezerv
Ak sa členské štáty rozhodnú zaviesť strategické zásoby zemného plynu, musia byť tieto zásoby starostlivo prepojené s definovaným bezpečnostným cieľom a regulované tak, aby sa predišlo negatívnym vplyvom na európske trhy so zemným plynom. Okrem toho je potrebné jasne definovať aj objemy, aj politiku čerpania.
Definícia objemov, ktoré sa majú udržiavať v strategických zásobníkoch, by mala súvisieť s cieľom zriadenia strategických rezerv stanoveným na úrovni členských štátov, pričom by sa mala zohľadniť úroveň dodatočnej bezpečnosti, ktorú je potrebné zabezpečiť, a náklady, ktoré je každý členský štát ochotný znášať z politického hľadiska. Keďže takéto zásoby by boli spojené s núdzovou úrovňou, mali by sa obmedziť na objemy potrebné na zabezpečenie dodávok zemného plynu chráneným odberateľom v prípade mimoriadne vysokého dopytu po zemnom plyne, významného narušenia dodávok zemného plynu alebo iného významného zhoršenia situácie v oblasti dodávok zemného plynu. Objemy by sa preto nemali stanovovať na európskej úrovni, ale mal by o nich rozhodovať každý členský štát, ktorý zavádza strategické zásoby zemného plynu. Členské štáty by sa mohli koordinovať aj na bilaterálnej alebo regionálnej úrovni s cieľom zvážiť možnosť využitia cezhraničného skladovania. Táto spolupráca by mohla súvisieť s regionálnymi hodnoteniami a vymedzenou koordináciou medzi členskými štátmi – napr. s dohodami o solidarite a rizikovými skupinami podľa nariadenia (EÚ) 2017/1938.
Pokiaľ ide o podmienky odberu, mali by podliehať zváženiu členských štátov pri dodržaní zásad na vysokej úrovni stanovených Európskou komisiou. Pokiaľ ide o všeobecné zásady, čerpanie by sa malo uskutočniť len vtedy, keď je zrejmé, že trhové opatrenia nedokážu zvládnuť danú krízu, a to po vyhlásení núdzových krízových úrovní definovaných v nariadení (EÚ) 2017/1938 o bezpečnosti dodávok zemného plynu (SoS). Kľúčovou podmienkou čerpania by mala byť aj bezpečnosť fyzických dodávok: objemy zo strategických rezerv by mali byť sprístupnené len vtedy, keď boli vyčerpané trhové riešenia a ukázali sa ako nedostatočné na zvládnutie danej krízy. Objemy by sa napríklad mohli čerpať zo strategických rezerv, ak objemy ponúkané trhom nestačia na pokrytie dopytu prevádzkovateľov prenosových sústav (TSO) po balancovaní bez ohľadu na cenu. Ďalším príkladom je zabránenie zavedeniu povinného obmedzenia spotreby v priemysle na území príslušného členského štátu. Tým by sa zabezpečilo, že podmienky uvoľnenia rezerv nevytvoria na trhu očakávania, ktoré by narušili normálne fungovanie trhu a prilákanie potrebných dodávok. Akékoľvek iné riešenie by bolo kontraproduktívne a ohrozilo by bezpečnosť cenovo dostupných dodávok.
Nakoniec, o cene uvoľnenia zo strategických rezerv a o prípadnom opätovnom doplnení strategických rezerv po ich využití by sa malo rozhodovať na národnej úrovni alebo v rámci príslušných multilaterálnych dohôd. Objemy zo strategických rezerv by sa nikdy nemali ponúkať za nižšiu cenu, ako je cena, za ktorú by ich mohli získať účastníci trhu, aby sa zabránilo tomu, že účastníci trhu prestanú nakupovať plyn a namiesto toho sa budú spoliehať na rezervy. To by narušilo trh tým, že by vytvorilo konkurenciu medzi strategickými rezervami a komerčnými zásobníkmi, čo by v konečnom dôsledku oslabilo stanovený rozsah vytvorených rezerv, uviedol Eurogas.
2.2 Dodatočné opatrenia na zvýšenie naplnenia zásobníkov
Ak sa členské štáty rozhodnú motivovať zvyšovanie úrovne naplnenia zásobníkov z dôvodov bezpečnosti dodávok, akékoľvek prijaté opatrenie by malo vychádzať z trhovej zásady, aby sa predišlo narušeniu trhu a cenovým výkyvom. Príklady zahŕňajú:
• informovanie trhov o nadchádzajúcich aukciách s cieľom zvýšiť transparentnosť;
• organizovanie viacročných aukcií kapacít;
• ponuku väčšieho počtu termínov v dlhšom časovom horizonte na rezerváciu kapacít;
• predbežné oznámenie ročného prideľovania kapacít;
• zavedenie flexibilných skladovacích služieb, ako je protiprúdne vtláčanie počas zimnej fázy odberu;
• rozšírenie ponuky skladovacích produktov;
• zníženie reštrikcií a časových rámcov pre transakcie na sekundárnom trhu týkajúce sa skladovacích, vtláčacích a odberových kapacít – napr. možnosť obchodovať s balíkovými aj oddelenými produktmi;
• zabezpečenie prísneho uplatňovania mechanizmu „use-it-or-loose-it“ v prípade skladovacích kapacít;
• keďže vyvolávacie ceny v aukciách skladovacích kapacít by mali odrážať očakávaný rozdiel medzi zimou a letom, mali by byť povolené aj záporné vyvolávacie ceny, aby správne odrážali trhové signály, a to na základe vnútroštátnych hľadísk a kompenzačných mechanizmov;
• diskusia o napĺňaní úložísk v rámci Skupiny pre koordináciu v oblasti zemného plynu (alebo na akomkoľvek inom vhodnom fóre) s cieľom zdieľať osvedčené postupy;
• vyhnutie sa organizovaniu všetkých aukcií súčasne.
Kľúčovým prvkom, ktorý treba zdôrazniť, je skutočnosť, že riešenie typu „jedno riešenie pre všetkých“ na úrovni EÚ nie je správnym prístupom, keďže každý členský štát má fyzické, obchodné a politické odlišnosti. Navyše rozpočet, ktorý je každý členský štát ochotný investovať do núdzových opatrení na zabezpečenie dodávok, sa medzi členskými štátmi nevyhnutne bude líšiť. Preto by sa malo vždy vychádzať z toho, že trhové nástroje, ako sú tie uvedené vyššie, sú členským štátom k dispozícii, uzavrel Eurogas.