Brusel 3. novembra 2026 – V čase, keď Európska komisia napreduje v riešení energetickej trilemy – cenovej dostupnosti, udržateľnosti a bezpečnosti dodávok –, odolnosť sa stala ústredným prvkom klimatickej a energetickej politiky EÚ. Jej zabezpečenie si vyžaduje energetický systém EÚ, ktorý bude čoraz viac dekarbonizovaný, diverzifikovaný, technologicky neutrálny a decentralizovaný. Zásadnú úlohu v tomto smere zohrávajú zemný plyn a obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny, ako sú biometán a obnoviteľný a nízkouhlíkový vodík a ich deriváty. Vo svojom pozičnom dokumente to uviedlo združenie Eurogas.

Túto skutočnosť podľa neho potvrdzuje aj nedávna správa Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) o dekarbonizácii trhu s plynom: zemný plyn zostáva kľúčovým prvkom flexibility elektroenergetickej sústavy, biometán posilňuje bezpečnosť dodávok a vodík má zásadný význam pre dlhodobú stratégiu EÚ. Regulačné a technické prekážky však naďalej bránia vytvoreniu jednotného trhu EÚ s biometánom a rozšíreniu využívania vodíka. Pozitívne politické signály sa zatiaľ nepremietli do reálneho zavádzania týchto riešení.

Akčný plán EK pre elektrifikáciu stavia elektrifikáciu do úlohy ústredného piliera dekarbonizácie. Portfóliový prístup, namiesto spoliehania sa na jedinú technológiu, by pomohol riešiť energetickú trilemu.

Elektrifikácia je v niekoľkých sektoroch technicky náročná alebo zatiaľ nie je komerčne dostupná, a to z dôvodu budovania infraštruktúry a vysokých počiatočných investícií. Ide najmä o energeticky náročný priemysel, vysokoteplotné procesy, ťažkú nákladnú a námornú dopravu. Obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny pritom už predstavujú dostupné riešenia, rovnako ako napríklad v sektore domácností, poznamenal Eurogas.

Preskúmanie rámca energetickej bezpečnosti správne posudzuje zemný plyn, elektrinu a ropu spoločne, pričom uznáva, že odolnosť závisí od vzájomného pôsobenia týchto energetických nosičov. S rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov energie a elektrifikovaného dopytu bude elektroenergetická sústava potrebovať aj flexibilné, regulovateľné a skladovateľné kapacity na pokrytie špičkového dopytu a období nízkej výroby z obnoviteľných zdrojov.

Obnoviteľné a nízkouhlíkové plyny zohrávajú v rámci energetickej bezpečnosti svoju úlohu pri efektívnom pokrývaní všetkých troch uvedených potrieb.

Odolný energetický systém EÚ si vyžaduje vyvážený prístup: nákladovo efektívnu elektrifikáciu popri rozšírení využívania obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, podporenú infraštruktúrou, ktorá zabezpečí flexibilitu, bezpečnosť a cenovú dostupnosť transformácie.

S cieľom podporiť odolný, cenovo dostupný a čoraz viac dekarbonizovaný energetický systém EÚ Eurogas vyzval  EK, Európsky parlament a Radu, aby zvážili tieto opatrenia:

Zemný plyn

• Zabezpečiť životaschopný trh schopný prilákať potrebné objemy – realistické scenáre dopytu založené na rozsahu, flexibilitu pri uzatváraní zmlúv na dodávky plynu a LNG a diverzifikáciu dodávok založenú na trhových princípoch.
• Odstrániť úzke miesta na európskom trhu s plynom – posilniť kapacitu cezhraničných prepojení a zosúladiť hodnotenia rizík a primeranosti naprieč energetickými nosičmi.

Biometán

• Zvýšiť spotrebu a výrobu biometánu – stanoviť záväzný cieľ výroby na úrovni 35 mld. m³ do roku 2030 s výhľadom do roku 2040, podporovať dopyt na úrovni členských štátov a zabezpečiť zhodnocovanie digestátu a biogénneho CO₂.
• Integrovať biometán do energetického systému – zabezpečiť účinné uplatňovanie princípu „práva na vtláčanie do siete“ a harmonizovať pravidlá certifikácie a udržateľnosti v jednotlivých členských štátoch.
• Zohľadniť špecifiká koncových používateľov – pripraviť riešenia prispôsobené vykurovaniu, cestnej a námornej doprave a priemyslu vrátane oprávnenosti v rámci systému ETS a trhového účtovania.

Vodík

• Riešiť nedostatky regulačného rámca – pragmatické a menej striktné delegované akty pre RFNBO a nízkouhlíkové palivá a možnosť započítavania vodíka v zmesiach do cieľov RFNBO.
• Podporovať rozvoj trhu – zosúladiť infraštruktúru a skladovanie s ambíciami projektov, zaviesť štátom podporované mechanizmy na zmierňovanie rizík, stimuly na strane dopytu a rozvíjať trhy pre prvých používateľov, ako aj uznávať nízkouhlíkový vodík.

1. Úloha zemného plynu pri posilňovaní odolnosti EÚ

Zemný plyn bude v energetickom mixe EÚ zohrávať významnú úlohu aj v nasledujúcich desaťročiach, pričom bude poskytovať možnosti skladovania energie, flexibilitu a regulovateľnú kapacitu v čase rozširovania elektrifikácie. Jeho prínos by sa preto mal v plnej miere zohľadňovať v diskusiách o posilňovaní odolnosti energetického systému EÚ, zdôraznil Eurogas.

Hoci proces dekarbonizácie napreduje, plyn podľa združenia stále predstavuje jednu pätinu celkovej spotreby energie v EÚ. Na podporu bezpečnosti dodávok a predchádzanie nepriaznivým dôsledkom v širšom energetickom systéme sú potrebné dobre fungujúce a likvidné trhy s plynom. To si vyžaduje predchádzať zbytočným regulačným prekážkam pri uzatváraní nových zmlúv na dodávky, posilňovať energetické partnerstvá s tretími krajinami s cieľom podporiť bezpečné a diverzifikované dodávky, zároveň presadzovať zavádzanie najlepších environmentálnych postupov a štandardov riadenia emisií metánu v celom hodnotovom reťazci zemného plynu a umožniť využívanie potenciálu domácej produkcie v jednotlivých členských štátoch.

Politika a plánovanie infraštruktúry by zároveň mali odrážať meniaci sa charakter dopytu po plyne. Zatiaľ čo sa očakáva, že objem zemného plynu využívaného na výrobu elektriny bude z dlhodobého hľadiska klesať v dôsledku rozširovania výroby elektriny z OZE, jeho systémová hodnota sa môže zvyšovať: kapacity na výrobu elektriny zo zemného plynu môžu zabezpečovať flexibilnú, regulovateľnú a stabilnú výrobu počas období špičkového dopytu, nízkej výroby z OZE alebo zvýšeného zaťaženia systému (napr. počas období chladu, vĺn horúčav alebo dlhotrvajúceho sucha), uviedol Eurogas vo svojom pozičnom dokumente. Dopyt bude ovplyvňovať aj tempo skutočnej elektrifikácie, transformácia priemyslu a zavádzanie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov.

Pri pohľade na energetické potreby Európy a konkurencieschopnosť priemyslu je úloha zemného plynu obzvlášť zreteľná. V roku 2025 sa spotreba plynu v EÚ medziročne zvýšila približne o 2 % (340 mld. m³); napriek tomu zostala o 16 % nižšia v porovnaní s päťročným priemerom za roky 2017 – 2021. Dôvodom je elektrifikácia, zlepšovanie energetickej efektívnosti, postupné zavádzanie obnoviteľných plynov a zánik časti dopytu po plyne. Takéto trendy poukazujú na štrukturálnu zmenu, pri ktorej zemný plyn naďalej zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní flexibility, pričom tento vývoj prebieha súbežne s elektrifikáciou a využívaním obnoviteľných plynov. V tejto súvislosti predstavujú energeticky náročné odvetvia, ako sú chemický priemysel, železiarstvo a oceliarstvo, kľúčový faktor, keďže ich špecifické procesné požiadavky často spôsobujú, že elektrifikácia je technicky alebo ekonomicky nerealizovateľná. Dekarbonizačné cesty priemyselného sektora sa výrazne líšia medzi jednotlivými odvetviami, prevádzkami a procesmi. Pri posudzovaní meniacej sa úlohy zemného plynu a obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov v priemysle by preto hodnotenia budúceho energetického mixu mali zohľadňovať tieto rozdiely vrátane časového harmonogramu, technickej realizovateľnosti a nákladov alternatívnych možností dekarbonizácie.

Na to, aby zemný plyn mohol v plnej miere plniť svoju úlohu prechodného paliva, je zásadné znižovanie emisií metánu. Eurogas uznáva, že obmedzenie únikov metánu v celom hodnotovom reťazci je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby plynová infraštruktúra mohla podporovať smerovanie EÚ ku klimatickej neutralite a zostať životaschopným mostom k obnoviteľným a nízkouhlíkovým molekulám.

Politické opatrenia na zabezpečenie prínosu zemného plynu k odolnosti EÚ

Na zabezpečenie správneho fungovania európskeho plynárenského sektora je potrebné zohľadniť niekoľko prvkov regulačného rámca.

Zabezpečenie životaschopného trhu schopného prilákať potrebné objemy si vyžaduje

– realistické a na rozsahu založené scenáre dopytu. Súčasné trajektórie prezentované EÚ vychádzajú z predpokladov, ktoré sa nenaplnili podľa očakávaní – napríklad výroba 35 mld. m³ biometánu ročne v EÚ do roku 2030, ako sa predpokladalo v pláne REPowerEU. V dôsledku toho objemy zemného plynu potrebné na zabezpečenie stability energetického systému (spotreba plynu na úrovni 340 mld. m³ v roku 2025) nie sú v súlade s tým, čo predpokladala trajektória REPowerEU (spotreba plynu na úrovni 184 mld. m³ do roku 2030), ktorú predstavila EK. To by mohlo mať dôsledky aj na schopnosť EÚ zabezpečiť si v nasledujúcich rokoch cenovo dostupný plyn prostredníctvom zmlúv: ak dôjde k narušeniu dlhodobých zmlúv, Európa sa bude musieť vo väčšej miere spoliehať na spotový trh s LNG, čím sa zvýši jej vystavenie globálnej konkurencii, upozornil Eurogas.

– zachovanie flexibility pri uzatváraní zmlúv na dodávky plynu a LNG, a to minimalizovaním dodatočnej alebo prekrývajúcej sa regulačnej záťaže, ktorá by ju mohla obmedzovať, ako sú neisté povinnosti dovozcov vyplývajúce z nariadenia EÚ o metáne, a zabezpečením jasných a harmonizovaných postupov predchádzajúceho povoľovania v rámci iniciatívy REPowerEU.

– zachovanie diverzifikácie dodávok založenú na trhových princípoch. Zavedenie rigidných požiadaviek na diverzifikáciu by znížilo flexibilitu a zvýšilo náklady, keďže dodávatelia by mohli byť nútení obstarávať plyn z menej konkurencieschopných zdrojov a znášať vyššie prevádzkové a logistické náklady. V konečnom dôsledku by to oslabilo bezpečnosť cenovo dostupných dodávok, najmä v kontexte, v ktorom existujúce právne predpisy EÚ už obmedzujú flexibilitu trhu a dostupné zdroje dodávok a zmluvné dojednania – napríklad nariadenie EÚ o metáne. EK by namiesto toho mohla zohrávať účinnejšiu úlohu posilňovaním energetickej diplomacie s producentmi z tretích krajín v úzkej koordinácii s energetickými spoločnosťami, uviedol Eurogas.

Odstránenie úzkych miest na európskom trhu s plynom

– Posilnenie cezhraničnej infraštruktúry a kapacity prepojení, aby sa umožnili flexibilnejšie toky a zvýšila regionálna odolnosť. Vzhľadom na to, že súčasnú plynárenskú infraštruktúru možno využívať aj na prepravu biometánu a na primiešavanie vodíka, potenciálne investície zostanú efektívne aj pri poklese spotreby zemného plynu.

– Užšie zosúladenie hodnotenia rizík a primeranosti naprieč energetickými nosičmi. Mali by zohľadňovať medziodvetvové závislosti a spoločné zraniteľné miesta prostredníctvom spoločných hodnotení rizík, do ktorých budú zapojení prevádzkovatelia prepravných sústav (TSO) a prevádzkovatelia distribučných sústav (DSO) vo všetkých relevantných sektoroch vrátane plynu, elektriny, biometánu a vodíka, a to na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ.

– Opatrenia v oblasti bezpečnosti dodávok vykonávané na európskej úrovni by mali vždy rešpektovať zásadu subsidiarity a zohľadňovať špecifiká členských štátov týkajúce sa energetického mixu a dopytu, dostupnosti LNG a skladovacích kapacít.

2. Biometán

Úloha biometánu pri posilňovaní odolnosti EÚ

Biometán už v súčasnosti predstavuje potenciálne kľúčovú súčasť posilňovania odolnosti a konkurencieschopnosti EÚ a prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov (GHG), keďže ide o domáce, škálovateľné a nákladovo efektívne riešenie konštatuje Eurogas. Jeho prínosy už boli uznané v cieli EK stanovenom v rámci plánu REPowerEU, ktorého zámerom je rozšíriť výrobu biometánu do roku 2030 na úroveň 35 mld. m³ ročne, ako aj v akte o emisne neutrálnom priemysle (Net-Zero Industry Act), v ktorom je biometán identifikovaný ako technológia s nulovými čistými emisiami. Okrem toho by dovoz biometánu mohol prispieť k diverzifikácii zdrojov dodávok, a to aj z Ukrajiny, Spojeného kráľovstva prostredníctvom prepojenej plynárenskej siete alebo z USA, pričom by zároveň podporoval proces dekarbonizácie.

Biometán možno flexibilne využívať v rámci existujúcej plynárenskej infraštruktúry: keďže je z chemického hľadiska zameniteľný so zemným plynom, možno ho prepravovať a dlhodobo skladovať prostredníctvom existujúcich sietí a skladovacích zariadení. Z rovnakého dôvodu si vyžaduje len minimálne investície do infraštruktúry, čím sa výrazne znižujú náklady na transformáciu pre spotrebiteľov. Biometán ponúka vysokú mieru systémovej flexibility a využiteľnosti naprieč rôznymi sektormi a môže byť obzvlášť významný pre sektory, v ktorých je elektrifikácia náročná a zároveň existujú významné ciele dekarbonizácie. Ide napríklad o námornú dopravu prostredníctvom využívania bioLNG, existujúce budovy prostredníctvom vysoko účinných kondenzačných kotlov a kotlov pripravených na využívanie obnoviteľných plynov, ako aj hybridné vykurovacie zariadenia vrátane kogenerácie a priemysel. Napokon, vzhľadom na rastúce ciele elektrifikácie umožňuje biometán zmierňovať špičkový dopyt po elektrine, čím optimalizuje integráciu elektriny z OZE aj infraštruktúru, vymenoval Eurogas.

Proces výroby biometánu podľa združenia zároveň vytvára dva hodnotné vedľajšie produkty: digestát, ktorý možno využívať ako organické hnojivo pre poľnohospodársku pôdu, a biogénny CO₂, ktorý možno buď zachytávať a trvalo ukladať (CCS) počas mnohých rokov, čím sa vytvárajú záporné čisté emisie, alebo využívať (CCU) v širokej škále aplikácií – napríklad v priemysle, potravinárskom a nápojovom sektore alebo na výrobu syntetických palív a chemikálií. Zhodnocovaním týchto vedľajších produktov výroba biometánu maximalizuje efektívnosť využívania zdrojov, znižuje množstvo odpadu a vytvára dodatočnú ekonomickú hodnotu vo viacerých sektoroch, pričom zároveň zvyšuje konkurencieschopnosť EÚ a regionálnu energetickú autonómiu.

Pozitívne účinky výroby biometánu sa rozširujú aj na sociálnu oblasť a trh práce, keďže podporuje tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach a menej rozvinutých regiónoch.

Politické opatrenia potrebné na rozšírenie využívania biometánu

Aby biometán mohol naplno rozvinúť svoj potenciál, mali by sa implementovať tieto kľúčové opatrenia:

Zvýšenie spotreby a výroby biometánu

– Zachovať politické uznanie biometánu a stimulovať jeho výrobu prostredníctvom právne záväzného cieľa výroby biometánu, ktorý by sa začínal na úrovni 35 mld. m³ v roku 2030, ako sa uvádza v pláne REPowerEU. Pokiaľ ide o obdobie po roku 2030, Európska komisia by mala začať zvažovať stanovenie osobitného cieľa výroby na rok 2040 s cieľom zabezpečiť dlhodobú predvídateľnosť a podporiť investície.

– Podporovať členské štáty v stimulovaní spotreby a dopytu po biometáne, pričom sa zohľadnia národné energetické mixy a dostupné zdroje. V prípade potreby podporovať rozšírenie výroby biometánu prostredníctvom cielených podporných schém, pričom sa zabezpečia rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a zabráni dvojitému subvencovaniu.

– Zabezpečiť zhodnocovanie vedľajších produktov biometánu prostredníctvom úpravy súčasných právnych predpisov – t. j. nariadenia o hnojivách (Fertilising Products Regulation), zákona o obehovom hospodárstve (Circular Economy Act), druhého biotechnologického aktu (Biotech Act II) a pripravovanej smernice o trhu s CO₂ a jeho preprave.

Integrácia biometánu do energetického systému

– Podporovať integráciu biometánu do existujúcej infraštruktúry, pričom sa zohľadnia aj existujúce bioplynové stanice. Princíp „práva na vtláčanie do siete“, ktorý je zahrnutý v smernici o plyne (EÚ) 2024/1788, by sa mal v členských štátoch účinne implementovať a tieto štáty by si mali vymieňať osvedčené postupy s cieľom uľahčiť zavádzanie biometánu do plynárenských sietí.

– Odstrániť fragmentáciu medzi členskými štátmi prostredníctvom harmonizácie a odstraňovania vnútroštátnych prekážok. Prioritou by malo byť dôsledné vykonávanie pravidiel smernice RED týkajúcich sa certifikácie a využívania databázy Únie (Union Database), uznanie dôkazu o udržateľnosti (Proof of Sustainability – PoS) ako hlavného nástroja preukazovania súladu, jasné a jednotné definície udržateľnosti a vzájomné uznávanie certifikačných a audítorských pravidiel.

Zohľadnenie špecifík koncových používateľov

– Podporovať využívanie obnoviteľných plynov v sektore vykurovania, napríklad prostredníctvom uhlíkových zmlúv o rozdiele (Carbon Contracts for Difference – CCfD), stimulov na zmenu paliva, zelených zmlúv, záväzkov v oblasti verejného obstarávania a daňových stimulov, a to na úrovni členských štátov aj EÚ. Niektoré členské štáty skúmajú aj kvóty na primiešavanie plynov ako alternatívny stimulačný nástroj.

– Umožniť spotrebu biometánu v cestnej doprave prostredníctvom presadzovania implementácie smernice RED III na úrovni členských štátov, ako je to už viditeľné v niektorých členských štátoch, kde sa tento sektor blíži k úplnej dekarbonizácii. Hoci sa biometán už využíva a je podporovaný rozsiahlym infraštruktúrnym zázemím, jeho ďalšie využívanie možno stimulovať poskytovaním dodatočných zliav na diaľničných poplatkoch.

– Implementácia smernice RED III a zavedenie databázy Únie (UDB) budú zásadné na umožnenie účinného rozšírenia využívania biometánu v námornom sektore. Platí to najmä preto, že veľká väčšina plavidiel schopných využívať obnoviteľné palivá, ktoré sú v súčasnosti evidované v objednávkových knihách výrobcov, je poháňaná LNG. Spoločnosti pôsobiace v oblasti námornej dopravy, energetiky a prístavnej infraštruktúry výrazne investujú do tejto technológie.

V tejto súvislosti by sa skvapalňovanie na základe princípu ekvivalencie malo uznať ako životaschopná cesta na zvýšenie využívania bioLNG v rámci plynárenskej infraštruktúry EÚ a malo by byť zakotvené vo vykonávacom nariadení EÚ 2022/996, s jasnými pravidlami vykazovania emisií zosúladenými s nariadením FuelEU Maritime.

– Zaručiť, aby biometán zostal oprávnený na oslobodenie od povinností v rámci EU ETS a ETS2 pri priemyselnom využití, v súlade s existujúcim regulačným rámcom a jeho uznaním za strategickú technológiu s nulovými čistými emisiami podľa aktu o emisne neutrálnom priemysle (Net-Zero Industry Act).

– Podporovať uznávanie trhového účtovania obnoviteľných plynných palív, ako je dôkaz o udržateľnosti (PoS), v rámci Protokolu o skleníkových plynoch (GHG Protocol) a zosúladiť ho s regulačným rámcom EÚ stanoveným smernicou RED III, uviedol Eurogas v pozičnom dokumente.

3. Vodík

Úloha vodíka pri posilňovaní odolnosti EÚ

Očakáva sa, že vodík a jeho deriváty budú zohrávať ústrednú úlohu pri dosahovaní klimatickej neutrality, podpore inovácií, posilňovaní technologického líderstva, zabezpečovaní prepájania sektorov, modernizácii komplexných hodnotových reťazcov, ktoré tvoria základ ekonomickej sily Európy, a posilňovaní odolnosti EÚ.

Obnoviteľný vodík vyrábaný elektrolýzou umožňuje uskladňovať prebytočnú elektrinu z OZE, najmä z veternej a solárnej výroby, a využívať ju v prípade potreby. Podporuje tak sezónne skladovanie energie, bezpečnosť dodávok, flexibilitu elektroenergetickej sústavy a stabilitu siete. V kombinácii s veľkokapacitným podzemným skladovaním môže zároveň znížiť potrebu nákladného rozširovania elektrických sietí. Popri výrobe vodíka na mori v Severnom a Baltskom mori môže domáca výroba vodíka prostredníctvom elektrolýzy pomôcť znížiť závislosť od producentov mimo Európy. Integrované podmorské káble a potrubia prepojené s prenosovou elektrickou sieťou aj vodíkovou prepravnou sieťou môžu ďalej posilniť integráciu veternej energie na mori do trhu, flexibilitu a nákladovú efektívnosť energetického systému. Okrem toho dovoz vodíka poskytuje široké možnosti diverzifikácie zdrojov dodávok vrátane Ukrajiny, Indie, severoafrických štátov a štátov Južnej Ameriky.

Zároveň môže nízkouhlíkový vodík vyrábaný buď parným reformingom metánu v kombinácii so zachytávaním, využívaním a ukladaním uhlíka (CCUS), alebo pyrolýzou metánu, zohrávať zásadnú úlohu pri dekarbonizácii a posilňovaní odolnosti energetického systému EÚ. Tieto výrobné cesty môžu v porovnaní so sivým vodíkom priniesť významné zníženie emisií skleníkových plynov a zároveň výrazne nižšie výrobné náklady, keďže ide o rozvinutejšiu výrobnú cestu v porovnaní s obnoviteľným vodíkom. Náklady predstavujú približne 2,8 €/kg v porovnaní so 7 – 10 €/kg pri obnoviteľnom vodíku. Môžu tiež dopĺňať obnoviteľný vodík tým, že poskytujú menej obmedzenú výrobu z hľadiska dostupnosti a ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov. Jednotlivé výrobné cesty ponúkajú odlišné výhody z hľadiska infraštruktúry a odolnosti. Reforming so zachytávaním a ukladaním uhlíka (CCS) môže podporiť rozvoj európskych hodnotových reťazcov prepravy a skladovania CO₂. Pyrolýza metánu môže znížiť závislosť od takejto infraštruktúry tým, že uhlík zostáva v pevnej forme. Ten možno následne využívať v aplikáciách s dlhou životnosťou materiálov alebo trvalo skladovať, za predpokladu uplatňovania primeraných pravidiel udržateľnosti, monitorovania a účtovania. Pevný uhlík môže zároveň prispieť k zabezpečeniu dodávok strategicky dôležitých materiálov v Európe vrátane grafitu a sadzí.

Domáca výroba nízkouhlíkového vodíka môže dopĺňať obnoviteľný vodík a dovoz tým, že využíva existujúcu európsku plynárenskú a energetickú infraštruktúru, podporuje regionálnu výrobu v blízkosti priemyselného dopytu a dopytu elektroenergetického sektora a znižuje vystavenie rizikám spojeným s jednotlivými dovoznými trasami alebo úzkymi miestami pri preprave vodíka. Odolná európska stratégia v oblasti vodíka by preto mala kombinovať obnoviteľné a nízkouhlíkové výrobné cesty, a to domácu výrobu aj dovoz, na základe ich overenej výkonnosti z hľadiska emisií skleníkových plynov počas životného cyklu a ich prínosu k odolnosti systému. Cieľom je zabezpečiť rozšírenie dodávok vodíka, stimulovať rozvoj trhu a podporovať vznik konkurencieschopného európskeho vodíkového hospodárstva.

Politické opatrenia potrebné na rozšírenie využívania vodíka

Pokiaľ ide o vodík a jeho deriváty, na posilnenie ich úlohy pri riešení energetickej trilemy by sa podľa Eurogasu mali zohľadniť tieto kľúčové prvky:

Riešenie nedostatkov regulačného rámca

– Prepracovať delegované akty pre RFNBO (delegované akty (EÚ) 2023/1184 a 2023/1185) a delegovaný akt o nízkouhlíkových palivách pragmatickým, ambicióznym a menej striktným spôsobom s cieľom posilniť ekonomickú opodstatnenosť projektov obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka a odblokovať dopyt.

– Objasniť, že vodík primiešaný do prepojenej plynárenskej infraštruktúry zostáva oprávnený na započítanie do cieľov RFNBO, v súlade s rámcom hmotnostnej bilancie podľa smernice RED III, bez požiadavky na jeho oddelenie zo zmesi v mieste spotreby paliva.

Podpora rozvoja trhu

– Zosúladiť zavádzanie infraštruktúry s ambíciami projektov, aby sa odblokovali investície, posilnili väzby medzi ponukou a dopytom a urýchlil prechod k plne fungujúcemu a nákladovo efektívnemu trhu.

– Rozvíjať veľkokapacitné (podzemné) zásobníky vodíka, terminály a zariadenia na zásobovanie lodí palivom súbežne s prepravnou a distribučnou infraštruktúrou, aby sa zabezpečila flexibilita, odolnosť a trhovo orientovaná cesta smerom k budúcej európskej vodíkovej chrbticovej sieti.

– Zabezpečiť rozbeh trhu tým, že obchodníkom a dodávateľom sa umožní uplatňovať ich zavedené odborné znalosti v oblasti riadenia portfólia, transformácie splatností a riadenia rizík pri obstarávaní a dodávkach vodíka. Mechanizmy na zmierňovanie rizík podporované štátom sa musia poskytovať aj prevádzkovateľom v strednej časti hodnotového reťazca (midstream).

– Využívať prebytočnú elektrinu z OZE pred jej obmedzením alebo odpojením prostredníctvom podpory riešení typu power-to-hydrogen(-to-power) a rozsiahleho sezónneho skladovania.

– Zriadiť Európsku vodíkovú alianciu na úrovni členských štátov s cieľom spojiť politický vplyv krajín, ktoré sa zaviazali k ambicióznemu rozvoju vodíkového trhu, a urýchliť pokrok v oblasti regulácie, obchodu a certifikácie, budúceho budovania vodíkovej chrbticovej siete H₂, (podzemných) zásobníkov a prepojených dovozných koridorov a infraštruktúry.

– Zvýšiť spotrebu vodíka prostredníctvom implementácie smerníc o OZE (smernica (EÚ) 2018/2001 a smernica (EÚ) 2023/2413), podpory stimulov na strane dopytu, ako sú uhlíkové zmluvy o rozdiele (CCfD), a vytvárania trhov pre prvých používateľov, najmä prostredníctvom pripravovaného aktu o urýchlení priemyslu (Industrial Accelerator Act).

– Zabezpečiť silné investičné signály pre obnoviteľné palivá v sektore dopravy a RFNBO v priemyselnom sektore. To by malo ísť ruka v ruke s vývojom pragmatických riešení pre ciele priemyselného dopytu prostredníctvom flexibilného a technologicky neutrálneho prístupu, ktorý odráža súčasnú realitu trhu a podporuje praktickú cestu k dekarbonizácii priemyslu, najmä v kontexte rámca po roku 2030.

– Uznať kľúčovú úlohu nízkouhlíkového vodíka v energetickej transformácii, pričom sa zohľadnia jeho už rozvinuté výrobné cesty (parný reforming metánu/pyrolýza metánu), ktoré môžu zohrávať vedúcu úlohu pri rozširovaní vodíkového trhu.

Závery

Európska komisia v súčasnosti pracuje na viacerých legislatívnych a politických iniciatívach, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby Európska únia dosiahla svoje ciele v oblasti dekarbonizácie a zároveň zachovala odolnosť energetického systému.

Na dosiahnutie tohto cieľa sa musí európsky energetický mix rozvíjať technologicky neutrálnym spôsobom, aby sa zabezpečilo, že vzájomná komplementarita jednotlivých zdrojov energie môže zvyšovať odolnosť energetického systému. To zahŕňa umožnenie rozvoja plynov a ich príspevku k energetickému mixu, ako je podrobne uvedené vyššie, uzavrelo združenie Eurogas vo svojom pozičnom dokumente.