Londýn 22. augusta 2024 – Pokračujúca rusko-ukrajinská vojna a hrozba definitívneho konca prepravy ruského plynu cez Ukrajinu po vypršaní súčasnej tranzitnej dohody koncom roka vyvolávajú, podobne ako v posledných rokoch, otázku, ako – a či – dokáže Európa zvládnuť zimu. Niektorí analytici tvrdia, že by to dokázať mohla, a to dokonca bez ekonomickej katastrofy, nie však bez prekonania vážnych technických a regulačných problémov a ďalšieho zníženia spotreby. Téme sa venoval portál oilprice.com.
Za posledné dva roky sa podľa neho Európa na protest proti ruskej vojne na Ukrajine dokázala vzdať veľkej časti ruských energetických komodít, ktoré nahradila z iných zdrojov. Európska únia prvýkrát uvalila embargo na dovoz ropy z Ruska v decembri 2022, vo februári 2023 nasledovalo aj embargo na ropné produkty (vrátane benzínu a nafty).
Dovoz ruského zemného plynu klesol z približne 450 miliónov kubických metrov za deň (mcm/d) na konci roku 2021 na súčasných približne 150 miliónov kubických metrov/d.
Zostávajúce toky plynu sú zhruba rozdelené medzi LNG, plynovodné toky cez Ukrajinu, cez Turecko do Bulharska, ako aj malý objem cez Bielorusko do Litvy. Európa zvládla dve zimné sezóny s dostatkom plynu napriek dramatickému zníženiu dovozu z Ruska.
Európske zásobníky boli na konci zimnej sezóny v apríli 2024 naplnené takmer na 60 % kapacity, čo predstavovalo rekordnú úroveň. Podľa správy Európskej komisie zo stredy (21. 8.) sú aktuálne naplnené už na 90 %. EÚ tak dosiahla cieľový objem požadovaný od 1. novembra o desať týždňov skôr, rovnako ako minulý rok.
Na prvý pohľad vyzerá tento výkon pôsobivo. Podľa oilprice.com však zakrýva skutočnosť, že kontinent za takmer dva roky urobil len malý pokrok v znižovaní ďalších ruských dodávok napriek výzvam niektorých krajín na úplný odchod od ruských energetických komodít, najmä keď vojna na Ukrajine nevykazuje žiadne známky spomalenia.
Aj analytici energetických komodít v britskej banke Standard Chartered (StanChart) uviedli, že od ukončenia dodávok cez plynovod Nord Stream nedošlo k žiadnemu pokroku v znižovaní dovozu plynu z Ruska. Naopak, v porovnaní s prvým kvartálom 2023 tento dovoz vzrástol o takmer 50 %.
Nedávny vojenský vpád Ukrajiny do ruskej oblasti Kursk vyvolal obavy trhu zo zastavenia tokov cez Ukrajinu. StanChart ich však považuje za prehnané. Rusko a Ukrajina podpísali v roku 2019 päťročnú dohodu o tranzite, ktorá vyprší koncom decembra. Kyjev opakovane vyhlásil, že nový kontrakt neuzavrie a šéfka EÚ pre energetiku Kadri Simsonová naznačila, že exekutíva EÚ „nemá záujem“ tlačiť na obnovenie dohody.
Ruský plyn prúdiaci cez Ukrajinu predstavuje zhruba 5 % celkového dovozu plynu do EÚ, pričom Aura Sabadus, hlavný analytik spoločnosti ICIS pre trhové spravodajstvo, pre web Politico povedal, že Rakúsko, Maďarsko a Slovensko budú pravdepodobne najviac zasiahnuté, keď sa tento dovoz zastaví.
Nie bez zníženia spotreby a odstránenia technických a regulačných problémov
StanChart však tvrdí, že inde existuje dostatočná kapacita na nahradenie tokov plynu cez Ukrajinu. Komoditní analytici poukázali na to, že toky neruského LNG do EÚ sa od apríla znížili o cca 140 miliónov m3/deň, čo by v prípade ich obnovenia nahradilo ruský LNG takmer trikrát. Odstránenie posledných ruských molekúl z EÚ je podľa analytikov skôr otázkou politickej vôle, ktorá niektorým európskym národom zrejme chýba.
Názory britských bankových analytikov sú podľa oilprice.com do značnej miery potvrdené zisteniami belgického ekonomického think-tanku Bruegel, ale s niektorými dôležitými výhradami. Bruegel sa podrobne zaoberal otázkou, ako by EÚ zvládala zastavenie toku ruského plynu do Európy.
Hlavným záverom think-tanku je, že EÚ by nielenže mohla prežiť budúcu zimu bez ruského plynu, ale mohla by to urobiť aj bez toho, aby bola vystavená ekonomickej katastrofe. Aby sa to však stalo, Európa by musela prekonať vážne technické a regulačné problémy a tiež znížiť svoju ročnú spotrebu zemného plynu o 10 – 15 %, keďže žiadne množstvo neruského dovozu by nestačilo na dostatočné naplnenie zásobníkov pred ďalšou zimou, uviedol oilprice.com.
Prvé sankcie na ruský plyn
Ešte v júni EÚ schválila sankcie na ruský plyn, prvé od ruskej invázie na Ukrajinu. Podľa belgického predsedníctva EÚ (v prvej polovici roka 2024) Únia zasiahne Rusko bezprecedentnými sankciami proti jeho lukratívnemu plynárenskému sektoru – čo je krok, ktorý by potenciálne mohol Moskvu obrať o značné finančné prostriedky.
Rozhodnutie prišlo po tom, ako Nemecko a Maďarsko dohodu o sankciách niekoľko týždňov blokovali – hoci v rôznych častiach balíka. Sankcie však nezasiahnu väčšinu ruského vývozu skvapalneného zemného plynu do EÚ. Zákazom používania prístavov, financií a služieb EÚ majú sankcie zabrániť členským krajinám Únie v reexporte ruského LNG po jeho prijatí, ako aj zakázať zapojenie EÚ do pripravovaných projektov LNG v Rusku. To v podstate znamená, že Rusko by muselo prepracovať svoj model exportu LNG. V súčasnosti dodáva LNG do Ázie cez Európu, pričom hlavnými uzlami sú Belgicko, Španielsko a Francúzsko.
„Ak Rusi nemôžu prekladať v Európe, možno budú musieť využiť svoje tankery ľadovej triedy na dlhšie cesty,“ povedala pre Politico Laura Page, expertka na plyn z dátovej analytickej firmy Kpler. Dodala, že Rusko „možno nebude schopné dostať toľko nákladov z projektu Jamal, pretože ich plavidlá sa nedokážu vrátiť tak rýchlo.“
Portál oilpirce.com na záver pripomenul, že Nórsko a USA nahradili Rusko na pozícii najväčšieho európskeho dodávateľa plynu. Nórsko minulý rok dodalo do Európy 87,8 miliárd kubických metrov, čo predstavuje 30,3 % celkového dovozu, zatiaľ čo USA dodali 56,2 miliardy m3, čo predstavuje 19,4 % celkového objemu.