Brusel 12. júna 2024 – Európski predstavitelia rokujú o zachovaní tokov zemného plynu cez kľúčovú rusko-ukrajinskú trasu, s cieľom zabrániť, aby vojna na Ukrajine ďalej poškodzovala energetické dodávky na kontinent. Diskutujú o možnosti prepravy azerbajdžanského plynu do Európy cez ruský a ukrajinský prepravný systém. Uviedol to portál livemint.com, ktorý prebral správu agentúry Bloomberg, podľa ktorej sa zdá, že takéto riešenie by mohla podporiť aj Ukrajina odmietajúca predĺženie tranzitnej dohody s Ruskom po 1. januári 2025. Azerbajdžan potvrdil, že Európska únia a Ukrajina ho požiadali, aby sprostredkoval rokovania s Ruskom týkajúce sa dohody o tranzite. Pre agentúru Reuters to povedal poradca azerbajdžanského prezidenta Hikmat Hadžijev.
Napriek snahe Európskej únie odísť od ruského plynu ho niekoľko členských štátov naďalej dostáva cez Ukrajinu. Platnosť tranzitnej dohody vyprší na konci tohto roka. Vzhľadom na pokračujúci vojenský konflikt väčšina pozorovateľov trhu očakáva, že sa tok plynu cez Ukrajinu sa definitívne zastaví.
Podľa zdrojov oboznámených s touto záležitosťou, ktorí odmietli byť menovaní, keďže rokovania sú dôverné, však predstavitelia európskych vlád a spoločností rokujú s náprotivkami na Ukrajine o tom, ako zachovať tok plynu v budúcom roku. Jednou z možností, o ktorej sa diskutovalo, je podľa niektorých zdrojov nákup azerbajdžanského plynu európskymi spoločnosťami, ktorý by bol prepravovaný cez Rusko a Ukrajinu do Európy. Takýto model by Európe umožnil vyhnúť sa strápneniu vo forme nákupu ruského plynu v čase, keď sa snaží obmedziť príjmy Moskvy.
Myšlienka naberá na sile, keďže sa zdá, že Ukrajina by s takýmto usporiadaním mohla súhlasiť. Jej príjmy z tranzitu dosiahli v roku 2021 približne 1 miliardu dolárov, čo by mohlo predstavovať financovanie vojnou zničenej ekonomiky. Navyše existujú obavy, že nepoužívané plynovody by sa mohli stať vojenskými cieľmi alebo schátrať do takej miery, že by bolo veľmi nákladné opraviť ich. „Sú dva faktory, ktoré by sme mali mať vždy na pamäti,“ povedal pre Bloomberg News Oleksij Černyšov, výkonný riaditeľ ukrajinského štátneho podniku Naftogaz. „Jedným z nich je, že Ukrajina má neuveriteľnú infraštruktúru pre tranzit a skladovanie plynu, ktorá by sa mala využívať. A Ukrajina je predurčená túto infraštruktúru využívať, pretože prináša veľa výhod,“ dodal Černyšov. Vylúčil akýkoľvek plán, ktorý by zahŕňal spoluprácu s ruským Gazpromom, ale povedal, že dodávky plynu z Azerbajdžanu by mohli mať budúcnosť.
Azerbajdžanská štátna energetická spoločnosť SOCAR neodpovedala na žiadosti o komentár. Ministerstvo energetiky v Baku, ktoré sa opakovane snažilo zvýšiť export do Európy, sa k veci nevedelo okamžite vyjadriť. Ruská vláda a Gazprom nereagovali na žiadosti o komentár.
Plán na využitie azerbajdžanského plynu by pre Rusko mohol byť teoreticky prínosný, ak by išlo o tzv. swap, ktorý by Moskve umožnil posielať jej plyn inde. Rusko má problém nájsť dostatok nových zákazníkov, keďže jeho infraštruktúra je nastavená na zásobovanie Európy a Čína pri rokovaniach o dodávkach plynu tvrdo vyjednáva. Myšlienka swapov nie je trhom s ropou a plynom cudzia a používa sa, keď nie je možné fyzicky dodať palivo z jedného miesta na druhé. Azerbajdžan už využíva svoj plynovod do Európy na plnú kapacitu, konštatovala agentúra Bloomberg.
Rokovania
Rozhovory sú v počiatočnej fáze a zdroje oboznámené so záležitosťou očakávajú rozhodnutia až ku koncu tohto roka, keď termín vypršania tranzitnej zmluvy spolu so začiatkom európskej zimy zvýšia tlak. Stále je potrebné vyriešiť veľa podrobností a nie je jasné, či sa dohoda uzavrie. Faktorom môže byť aj vývoj konfliktu na bojisku.
Nemecká plynárenská spoločnosť Uniper, ktorú Nemecko znárodnilo, pretože energetická kríza zničila jeho obchodný model, sa podľa niektorých zdrojov zapojil do rozhovorov. Hovorca Uniperu to odmietol komentovať. Hovorkyňa nemeckého ministerstva hospodárstva uviedla, že vláda rokuje v rámci Európskej únie.
Slovensko je jednou z kľúčových krajín, ktoré by z takejto dohody mohli profitovať a premiér Robert Fico o tejto možnosti hovoril minulý mesiac po ceste do Azerbajdžanu bez toho, aby uviedol podrobnosti. „Teraz to závisí od rokovaní medzi spoločnosťami, ako sú ruský Gazprom, azerbajdžanské a ukrajinské spoločnosti a ďalšie, aby sme sa dohodli na ekonomických a cenových podmienkach,“ povedal slovenský premiér v máji. „Ak sa dohodnú, Slovensko by mohlo dovážať plyn z Azerbajdžanu, pričom časť by zostala na Slovensku a časť by pokračovala do iných krajín,“ dodal Fico.
Ministerstvo energetiky Rakúska, ďalšej krajiny, ktorá by mohla z uvedeného modelu profitovať, nereagovalo na žiadosti Bloombergu o komentár.
Rusko stále dodáva do Európy ročne okolo 15 miliárd kubických metrov plynu, najmä na Slovensko a do Rakúska, kde je stále dominantným dodávateľom. V Rakúsku pokrýval ruský plyn viac ako 80 % rakúskej spotreby už päť mesiacov po sebe. Európa tiež tankermi dováža ruský LNG a napriek častým debatám o tom, či by tak mala urobiť, nikdy neuvalila sankcie na ruský plyn.
Európska komisia, exekutíva EÚ, je presvedčená, že blok dokáže zvládnuť ukončenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu bez väčšieho bezpečnostného rizika. Jej plánom je spoliehať sa na alternatívnych dodávateľov a presadzovať svoju ambicióznu klimatickú stratégiu vrátane väčšieho množstva obnoviteľných zdrojov a úspor energie.
Niektoré členské štáty sú však menej optimistické a obávajú sa opakovania energetickej krízy. To ich spája so záujmami Ukrajiny. „Robím všetko pre to, aby som našiel riešenie, pri ktorom bude ukrajinský systém prepravy plynu aj naďalej funkčný, pretože je to veľké aktívum a niekto by mal byť zákazníkom. Inak systém generuje straty,“ uzavrel šéf Naftogazu pre agentúru Bloomberg.
Azerbajdžan potvrdil záujem EÚ a Ukrajiny o sprostredkovanie
Európska únia a Ukrajina požiadali Azerbajdžan, aby sprostredkoval rokovania s Ruskom týkajúce sa dohody o tranzite zemného plynu, ktorej platnosť vyprší na konci tohto roka. Pre agentúru Reuters to povedal poradca azerbajdžanského prezidenta Hikmat Hadžijev.
„Áno, oslovili nás EÚ a Ukrajina, aby sme zohrali úlohu pri tranzite plynu. Pracujeme na tom ako sprostredkovateľ,“ povedal poradca, ktorý odmietol poskytnúť ďalšie podrobnosti o tom, ako by Azerbajdžan mohol sprostredkovať alternatívny kontrakt na prepravu ruského plynu do Európy.
EÚ sa snaží diverzifikovať svoj dovoz plynu a podpísala dohodu o zdvojnásobení dovozu azerbajdžanského plynu na najmenej 20 bcm ročne do roku 2027, ale Hadžijev varoval, že infraštruktúra a financovanie na umožnenie tohto zvýšenia stále nie sú k dispozícii.
„Potrebujeme viac peňazí na investovanie do polí a ďalšie investície sú potrebné do plynovodov, ale banky neinvestujú, pretože ide o zemný plyn,“ povedal Hadžijev s odkazom na limity, ktoré veľké banky stanovujú pre investície do fosílnych palív, pričom uprednostňujú obnoviteľné zdroje. „Každý v EÚ hovorí, že potrebujeme plyn, ale predstavte si situáciu, že Azerbajdžan bude investovať sám, a potom EÚ povie, že plyn nepotrebuje,“ uviedol Hadžijev.
Do rokovaní, s cieľom nájsť riešenie, ako udržať dodávky plynu cez Ukrajinu do Európy, sa zapojila aj nemecká energetická spoločnosť Uniper, informovala tento týždeň agentúra Bloomberg. Viceprezident Uniperu Michael Hilmer potvrdil, že spoločnosť sa snaží vyjednať zvýšenie dodávok plynu z Azerbajdžanu vzhľadom na energetické partnerstvo medzi Azerbajdžanom a Európskou komisiou podpísané v roku 2022, ktorého cieľom je zdvojnásobiť exportnú kapacitu plynu cez Južný koridor zemného plynu.