Brusel 1. apríla 2020 – Európska komisia (EK) pokračuje v presadzovaní klimatickej agendy aj v čase boja proti pandémii koronavírusu. V utorok 31. marca spustila verejnú online konzultáciu zameranú na zvýšenie klimatického cieľa bloku do roku 2030 v súlade s Parížskou dohodou. Informuje o tom portál euractiv.com
„Hoci aktuálnym politickým cieľom Komisie je boj proti koronavírusu, pokračujeme v prípravných prácach zameraných na dlhodobé politické priority vrátane Európskej zelenej dohody,“ uviedla Komisia vo vyhlásení.
Verejná online konzultácia sa podľa portálu má usilovať o získanie podnetov k aktualizovanému cieľu EÚ v oblasti klímy do roku 2030 a určí, či by blok mal znížiť emisie skleníkových plynov o 50 % alebo 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990, oproti aktuálne presadzovaným 40 %.
„Revízia súčasného cieľa do roku 2030 smerom nahor dostane EÚ na plynulejšiu cestu ku klimatickej neutralite do roku 2050,“ tvrdí EK.
Po prípadnom odsúhlasení nový cieľ do roku 2030 doplní nedávno predložený európsky zákon o klíme a spustí vlnu úprav všetkých súvisiacich právnych predpisov EÚ „vrátane právnych predpisov o energetickej účinnosti, obnoviteľnej energii, zdieľaní úsilia a systéme obchodovania s emisiami EÚ,“ skonštatovala Komisia.
Online konzultácia je otvorená do 23. júna a očakáva príspevky od občanov aj zainteresovaných strán.
Ekológovia vyjadrili sklamanie, že dotazník neobsahuje možnosť presadiť väčšie zníženie emisií než Komisiou navrhovaných 50 – 55 %. Wendel Trio, vedúci environmentálnej skupiny CAN Europe, uviedol, že splnenie cieľa Parížskej dohody o globálnom otepľovaní 1,5 ° C „znamená pre EÚ cieľ zníženia najmenej o 65 %“. Alex Mason z WWF tvrdí, že Komisia poskytla respondentom iba obmedzené možnosti v rámci konzultácií o sv4ojom dlhodobom klimatickom pláne do roku 2050.
Podľa najnovšej správy o environmentálnom programe OSN pre životné prostredie by EÚ musela dosiahnuť viac ako 65% zníženie emisií, aby obmedzila nárast teploty na konci storočia na 1,5 ° C.
Upravená ambícia EÚ v oblasti klimatickej zmeny sa dostala na stôl po minuloročných európskych voľbách poznačených vzostupom zelených strán a klimatických pochodov, ktoré mobilizovali milióny mladých ľudí na celom kontinente. Nová exekutíva zaradila zmenu klímy do centra Európskej zelenej dohody zameranej na čistenie životného prostredia a zníženie emisií spôsobujúcich globálne otepľovanie na nulu do roku 2050.
Pandémia koronavírusu však tieto plány odsunula na druhú priečku, pretože všetka politická pozornosť sa v súčasnosti zameriava na boj proti pandémii a následnej očakávanej recesii. Komisia napriek tomu trvá na tom, aby Európska zelená dohoda naďalej bola „európskou rastovou stratégiou“, pričom zdôraznila, že väčšie ambície v oblasti klímy „tiež pomôžu zabezpečiť európskemu priemyslu výhody vyplývajúce z včasného konania“.
Hlavy štátov EÚ túto víziu minulý týždeň podporili, keď poverili Komisiu, aby pripravila plán obnovy, ktorý bude stredobodom ekologických a digitálnych prechodov.
Šéf EÚ pre klímu Frans Timmermans počas vypočutia v Európskom parlamente v októbri minulého roku uviedol, že „by bol prekvapený“, ak by priebežné hodnotenie vplyvov Komisiou neodporučilo možnosť 55 %.
Nedávna analýza nákladov a prínosov aktualizovaného cieľa EÚ v oblasti klímy, ktorá sa začala koncom marca, sa považovala za prípravu pôdy pre vyššie referenčné hodnoty.
Timmermans bol po zavedení klimatického zákona 4. marca kritizovaný, pretože naliehal, aby vypracovanie úplnej štúdie nákladov a prínosov týkajúcich sa cieľa do roku 2030 bolo hotové do septembra.
Konzultácia stanovením termínu 23. júna potvrdzuje časový harmonogram Komisie na predloženie príspevkov.
„Politiky musia byť navrhnuté zodpovedne,“ povedal v tom čase Holanďan, ktorý odmietol výzvy skupiny 12 ministrov životného prostredia EÚ, ktorí naliehali na Komisiu, aby dokončila svoju analýzu nákladov a prínosov v júni namiesto septembra.
Kritici tvrdia, že návrh v septembri príde príliš neskoro na to, aby sa poslanci EP a vlády členských štátov dohodli na novom cieli v oblasti zmeny klímy do roku 2030 pred zásadným dvojstranným samitom s Čínou a konferencii OSN o klimatickej zmene koncom roka v Glasgowe.
Júnový samit EÚ mal byť podľa portálu euractiv.com zásadným míľnikom v politike EÚ v oblasti klímy – predtým, ako koronavírus zmenil legislatívny kalendár – keďže Poľsko sa rozhodlo znova preskúmať záväzok bloku o klimatickej neutralite, po tom, čo od neho v decembri odstúpilo.
Členské štáty by však mohli brániť práci Komisie tak, že nepredložia svoje národné energetické a klimatické plány (NECP), ktoré Timmermans a jeho služby potrebujú na podporu prebiehajúceho hodnotenia vplyvov.
Šesť krajín – okrem Spojeného kráľovstva, ktoré opustilo blok v januári – mešká tri mesiace s ukončením svojich finalizovaných stratégií. Francúzsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Rumunsko a Španielsko sú v rôznych fázach ich schvaľovania. Úradník EÚ pre euractiv.com uviedol, že požiadavka, aby Komisia dokončila svoje hodnotenie rýchlejšie, bola od niektorých krajinách „trochu pokrytecká“.
Európska rada sa stále môže stretávať vo virtuálnom formáte a právne predpisy už prijala písomne. Podľa návrhu aprílového kalendára by sa ministri energetiky mohli na konci mesiaca stretnúť na neformálnom stretnutí s cieľom prediskutovať otázku NECP.