Brusel 7. októbra 2026 – Európska únia odloží účinnosť nariadenia EÚ o emisiách metánu v energetike o jeden rok. Vývozcovia fosílnych palív na európsky trh tak majú získať ďalší rok na prípravu na reguláciu Európskej únie v oblasti metánu, uviedla v utorok (6. 10.) predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Napriek odlišným postojom viacerých členských krajín, ako aj najvýznamnejších exportérov na európsky trh, komisár pre energetiku Dan Jorgensen vyhlásil, že účinnosť metánového nariadenia sa odloží len o rok. Téme sa venovala agentúra Reuters.
„Vývozcom poskytneme flexibilitu a odložíme uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa metánu o ďalší rok,“ povedala von der Leyen Európskemu parlamentu. Exportéri tak podľa nej získajú viac času na preukázanie súladu s internými normami Únie v oblasti monitorovania, vykazovania a overovania metánových emisií.
Podľa šéfky Komisie má ročný odklad účinnosti nariadenia o metáne, ktoré malo začať platiť od 1. januára 2027, prispieť k zníženiu nákladov na palivá počas zimy, spolu so strategickými rokovaniami o rafinériách a novej pracovnej skupine, ktorá má združovať dopyt po energiách.
Odloženie účinnosti legislatívy, bez spresnenia dĺžky odkladu, už minulý týždeň avizoval hovorca EK, ako aj eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen, ktorý už predtým, v rozhovore pre Bloomberg News informoval, že Brusel zvažuje jednoročný odklad uplatňovania pravidiel týkajúcich sa dovážaných palív. „Po vypočutí viacerých členských štátov som poveril úradníkov, aby preverili možnosti odkladu časti nariadenia týkajúcej sa dovozu, teda dátumu, od ktorého by tieto pravidlá vstúpili do platnosti,“ povedal Jorgensen.
Po vystúpení Ursuly von der Leyen eurokomisár pre energetiku podľa agentúry Reuters dodal, že EÚ plánuje odložiť pravidlá týkajúce sa emisií metánu pri dovoze ropy a plynu o jeden rok, nie však na dlhšie, a to napriek výzvam niektorých členských štátov, ktoré dlhší odklad žiadajú. „Rozhodol som sa požiadať svoje útvary, aby preskúmali možnosť odkladu rôznych pravidiel, ktoré sa týkajú dovoznej časti tohto nariadenia,“ povedal Jorgensen Európskemu parlamentu. „Neočakávame, že to bude dlhšie ako jeden rok,“ uviedol a dodal, že od vlád členských štátov EÚ sa bude očakávať, že zabezpečia svoju pripravenosť na uplatňovanie pravidiel po skončení odkladu.
Naopak, poslanec Európskeho parlamentu Christian Ehler (stredopravá Európska ľudová strana) podľa portálu spglobal.com na jednej strane vyjadril podporu odkladu, súčasne však označil jednoročné pozastavenie uplatňovania metánových pravidiel za „nereálne“ a uviedol, že EÚ by mala ísť ešte ďalej. „Potrebujeme trojročný odklad dovozných požiadaviek, až do roku 2030, aby sme podnikom poskytli právnu istotu potrebnú na zabezpečenie stabilných dodávok energie,“ uviedol Ehler.
Komisia zatiaľ nepotvrdila, kedy navrhne zmeny zákona, hoci niektorí predstavitelia EÚ očakávajú, že sa tak stane budúci týždeň. Akékoľvek zmeny by pred nadobudnutím účinnosti museli schváliť členské štáty EÚ aj Európsky parlament.
Postoj členských štátov…
Už koncom júna 12 členských krajín Únie spoločnom liste to uviedlo adresovanom EK uviedlo, že nariadenie EÚ o emisiách metánu ohrozuje dodávky zemného plynu do Európy, a tým aj jej energetickú bezpečnosť v čase geopolitickej nestability, a vyzvalo na odloženie uplatňovanie kľúčových ustanovení nariadenia najmenej o tri roky. Podľa agentúry ČTK podobný postoj aktuálne zaujalo 20 členských krajín EÚ vrátane Nemecka. Postoj Francúzska, jedného z najväčších dovozcov skvapalneného zemného plynu v EÚ, prezentoval prezident Emmanuel Macron, ktorý už v septembri vyzval na jednoročný odklad s argumentom, že metánové pravidlá by mohli v čase znížených dodávok energií vytvoriť právne riziká pre dovozcov.
Zástancovia odkladu tvrdia, že spoločnosti nie sú pripravené na splnenie požiadaviek a mohli by presmerovať náklady LNG mimo Európy, aby sa vyhli riziku sankcií. Niektorí predstavitelia EÚ zas pre agentúru Reuters uviedli, že je ťažké posúdiť, či pravidlá ovplyvňujú zmluvy na dodávky ropy a plynu, pretože podrobnosti týchto dohôd vo všeobecnosti nie sú verejne dostupné.
…a veľkých exportérov
Nariadenie 2024/1787 o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, napriek plánovaným zmierneniam jeho pravidiel, naďalej predstavuje problém pre najväčších exportérov plynu do EÚ. V liste adresovanom Ursule von der Leyen, predsedovi Európskej rady Antoniovi Costovi a vedúcim predstaviteľom členských štátov EÚ to koncom júna uviedli USA, Katar, Alžírsko a Nigéria.
V liste varovali EÚ pred ďalším sprísňovaním klimatických opatrení, ktorých cieľom je penalizovať odvetvie skvapalneného zemného plynu, a uviedli, že ak bude EÚ pokračovať v nastúpenom trende, čaká ju plynová kríza a vyššie ceny.
„Neexistuje žiadna realizovateľná cesta k dodržaniu nariadenia,“ napísali vo svojom liste, z ktorého citoval denník Financial Times, najvyšší predstavitelia energetiky USA a Kataru, Chris Wright a Saad al-Kábí. „Keďže dodržiavanie právnych predpisov zostáva prvoradé, ani vývozcovia, ani dovozcovia nie sú ochotní uzatvárať zmluvné dohody, ktoré vedome porušujú právo EÚ,“ pokračovali obaja ministri. „Významné vplyvy na dodávky a ceny sú isté,“ dodali.
Krajiny vyvážajúce plyn vyzvali EÚ, „aby prijala rýchle a potrebné opatrenia na vyjasnenie a prijatie cielených zmien a doplnení nariadenia EÚ o metáne“. Pred prijatím akýchkoľvek zmien a doplnení by mal byť zavedený „mechanizmus pozastavenia platnosti“, ktorý by poskytol čas na vypracovanie potrebných metodík a zabezpečenie súladu s predpismi, spolu s výnimkou pre nové zmluvy podpísané počas prebiehajúcich legislatívnych úprav a zrušením sankcií za nedodržanie predpisov počas tohto prechodného obdobia, uviedli ministri energetiky z exportujúcich krajín.
Americké ministerstvo energetiky začiatkom júla označilo reguláciu Eú týkajúcu sa metánu za „necolnú obchodnú bariéru“.
Voči metánovej legislatíve EÚ sa už v roku 2025 vyhranilo aj Nórsko, najväčší dodávateľ potrubného plynu do Európy.
Požiadavky nariadenia
Nariadenie o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, ktoré Európska únia prijala pred dvoma rokmi, 4. augusta 2024, malo za cieľ nielen znížiť vlastné emisie skleníkového plynu, ktorý tvorí takmer 100 % zemného plynu, ale aj prinútiť krajiny mimo EÚ, ktoré s Úniou obchodujú, aby tiež znížili svoje emisie, čo sa týkalo najmä dodávateľov plynu. Legislatíva im ukladá povinnosť merania, vykazovania a overovania emisií metánu. Od mája 2025 majú dovozcovia poskytovať údaje o emisiách, od roku 2027 sa tieto pravidlá stanú záväznými pre nové zmluvy. V prípade starších zmlúv bude potrebné preukázať snahu o dosiahnutie súladu s európskymi normami. Postupne pribudnú ďalšie požiadavky – v roku 2028 hlásenie intenzity emisií metánu a od roku 2030 povinné dodržiavanie emisných limitov.