Horný Smokovec 26. septembra 2024 – Európska zelená dohoda komplikuje situáciu viacerých sektorov priemyslu na starom kontinente a niektoré jej ciele sú nereálne. Problémom sú najmä vysoké ceny v súčasnosti využívaných energií, ale aj ich budúcich alternatív, uhlíka a technológií výroby zeleného vodíka či CCS. Zemný plyn bude ešte dlhú dobu významnou súčasťou energetického mixu. Aj takéto názory prezentovali odborníci v paneli „Ako ďalej s Green Dealom v priemysle“ na Jesennej konferencii SPNZ.
Ciele Green Dealu boli nastavené skôr politicky a tak, ako sú termínovo nastavené, splniteľné nie sú, minimálne pri produkcii minerálnych hnojív, ktorým sa venuje spoločnosť DUSLO, a.s., povedal jej generálny riaditeľ a viceprezident Petr Bláha. Pripomenul, že DUSLO využíva zemný plyn ako základnú surovinu, tvorí 73-75 % všetkých jej variabilných nákladov. Spoločnosť plyn využíva vo veľkých objemoch a jej spotreba reprezentuje 10-12 % spotreby celej SR.
DUSLO v posledných rokoch zainvestovalo do moderných technológií a v súčasnosti má “najmodernejší” čpavok v Európe a jeden z najmodernejších na svete, s nižšou energetickou náročnosťou v porovnaní s predchádzajúcou produkciou, povedal Bláha. “Ale pokiaľ zemný plyn nebude a máme ho nahrádzať ho zeleným vodíkom a vyrábať zelený čpavok, tak ak povieme A, musíme povedať aj B. Táto produkcia bude mnohonásobne drahšia,” zdôraznil Bláha.
DUSLO má pripravený projekt za rádovo 120 mil. €, v rámci ktorého chce v súlade s Green Dealom postaviť časť fotovoltaickej elektrárne, veterné zdroje, batériové úložisko a elektrolyzér. Spoločnosť získala aj podporu MŽP z Modernizačného fondu, ale za uvedené peniaze je schopná vyrábať rádovo 10 000 -11 000 ton zeleného vodíka. Dnes pritom potrebuje cca 100 000 ton šedého vodíka, ilustroval šéf DUSLO.
Žiadna firma v Európe nie je pripravená a ani neexistujú technológie na výrobu minerálnych hnojív, ktoré by vedeli prejsť na stopercentne na zelený vodík, resp. zelený čpavok, zdôraznil Bláha.
Pokiaľ ide o investície, DUSLO má záujem aj snahu podieľať sa na zlepšení, ale problém je na strane ministerstva a procesu EIA. Na rozdiel od sesterských spoločností v ČR, Nemecku, Rakúsku či Francúzsku má DUSLO veľké problémy EIA získať, a keď sa to podarí, tak s veľkým oneskorením. Kým nemeckej sesterskej firme sa podarilo získať EIA za osem dní, na Slovensku sa proces ťahá aj viac ako dva roky. Keďze podpora je viazaná na rok 2030, pri získaní EIA v roku 2026-27 je otázne, či bude spoločnosť schopná túto technológiu postaviť.
Viceprezident US Steel Košice Miroslav Kiraľvarga pripomenul, že spoločnosť je významným odberateľom elektriny (1,5.1,7 TWh ročne, spotreba SR cca 30 TWh), plynu (1,4 TWh, SR 50 TWh), čpavku na výrobu vodíka použávaného pri výrobe produktov s vyššou pridanou hodnotou.
Dekarbonizačné európske ciele stále platia, hoci sa možno budú prehodnocovať. V Európe je pripravených niekoľko desiatok projektov prechodu na čistejšiu výrobu ocele v objeme cca 60 mil. ton do roku 2030. V roku 2023 sa pritom v Európe vyrobilo zhruba 130 mil. ton, čiže plánovaná zmena predstavuje približne 50 % roku 2023, vyčíslil Kiraľvarga. Pritom na pokrytie spotreby musela Európa doviezť ďalších 40 mil. ton z tretích krajín. Domáca európska produkcia klesla zo 150 mil. t v roku 2019 a dokonca 180 mil. t v roku 2008. “Je to preto, lebo sme drahší ako krajiny mimo Európy, málo si chránime náš trh, preto ekonomicky nevychádza vyrábať viac ocele na náš trh,” poznamenal viceprezident US Steel.
Realizácia transformácie výroby ocele do roku 2030 podľa neho závisí od viacerých premenných, jednou z nich je cena elektriny. “Jej cena je zásadná premenná, ktorá hovorí o tom, či vôbec dôjde k nejakej dekarbonizácii,” zdôraznil Kiraľvarga s tým, že pripravený dekarbonizačný projekt spoločnosti jej spotrebu elektriny znásobí z 1,5 na 3-3,6 TWh. Túto elektrinu treba dostať, mať bezpečnú prenosovú sústavu a elektrina musí byť zelená, dodal. V Európe sa na výrobu ocele ročne použije 75 TWh. Spomínaná výroba čistej ocele v objeme 60 mil. Ton do roku 2030 bude znamenať zvýšenie dopytu na 150 -160 TWh. Splnenie klimatických cieľov do roku 2050 si potom vyžiada zvýšenie spotreby elektriny len v sektore výroby ocele na 400 TWh ročne, čo je súčasná spotreba Nemecka, uviedol viceprezident US Steel.
Zvýšenie nevyhnutných investícii do jednotlivých priemyselných sektorov, ale aj do vybudovania prenosovej či distribučnej sústavy a ich udržiavania si vyžiadajú obrovské peniaze. “Tie na konci niekto zaplatí. A to sme my všetci,” povedal Kiraľvarga. Pripomenul, že dekarbonizačný projekt košických železiarní je cestou výroby ocele zvýšenou spotrebou elektriny. Druhá cesta predpokladá využívanie vodíka, ale prekážkou je ekonomika, možné objemy či nevybudované prepravné trasy.
Projekt počíta s ďalšou výrobnou kapacitou ocele 3,5 mil. t. Zahŕňa dve elektrické oblúkové pece, jednu linku, ktorá priamo získava a valcuje odliatu oceľ. “V Amerike to stojí z prozaického dôvodu. Cena energií je podstatne nižšia ako u nás,” dodal Kiraľvarga.
Podľa podpredsedu predstavenstva SPP Martina Rybára sa nedajú očakávať zásadné zmeny v Green Deale a prijatej legislatíve. “Akceptujeme realitu a pripravujeme sa na ňu v súlade s podmienkami a pravidlami, ktoré sú na Slovensku dané a berieme do úvahy dôležitosť zemného plynu na Slovensku pre priemysel aj domácnosti,” povedal Rybár.
Dekarbonizáciu plynárenstva vidí v energetickej efektívnosti, napr. využívaním moderných kondenzačných plynových kotlov či v investíciách do biometánu, ktorý EK akceptuje v rámci Green Dealu. “To si však tiež vyžaduje investície do nových zdrojov a výroby. Máme rozsiahlu distribučnú sieť a je nespochybniteľné, že rýchle riešenie, kde by sa zrazu začali používať nové technológie, sú jednoducho nereálne,” povedal Rybár.
Prioritou SPP je spokojnosť klientov, zabezpečenie stability dodávok za primerané ceny, a to aj napriek vonkajším okolnostiam, či už vo vzťahu ku Green Dealu alebo aktuálnym politickým rizikám.Spoločnosť SPP sa na budúcnosť pripravuje, priebežne investuje do OZE, potrebné však je zjednodušiť schvaľovacie procesy pri realizácii projektov OZE, zdôraznil Rybár s tým, že by to výrazne uľahčilo realizáciu nových opatrení a implementovanie technológií, ktoré k dekarbonizácii plynárenstva prispejú. “Ale čo očakávam a čo je potrebné komunikovať, je jasný signál, že zemný plyn tu bude naďalej a že bude dôležitou súčasťou energetického mixu počas dlhých rokov,” dodal podpredseda predstavenstva SPP.
Generálny riaditeľ sekcie energetiky na Ministerstve hospodárstva SR Ján Petrovič, považuje Green Deal za dobrú myšlienku, ktorú treba realizovať, ale niektoré cesty, ako jej ciele dosiahnuť, sú podľa neho nereálne. Aj preto sa SR pri viacerých legislatívnych aktoch – napr. smernici o podpore OZE, energetickej efektívnosti, energetickej hospodárnosti budov – sa buď zdržala alebo uviedla výhradu, že ciele pri OZE, napr. vo vykurovaní alebo v doprave, sú za hranicou uskutočniteľnosti a že SR je presvedčená, že tieto ciele nesplní. Ciele sú však platné a Slovensko ich musí transponovať do svojej legislatívy, uviedol zástupca MH. V oblastiach, ktoré SR označila za nesplniteľné, by malo prísť k istej revízii a zreálneniu cieľov aj na európskej úrovni, myslí si Petrovič.
Zdôraznil, že členské štáty by mali mať flexibilitu, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa znižovania emisií, aby si vybrali pri zohľadnení národných špecifík to hlavné. “Či chcú ísť cestou väčších opatrení v oblasti energetickej efektívnosti či OZE. A najmä, ak hovoríme o bezemisnej energetike, takou je aj jadrová energetika,” pripomenul Petrovič s tým, že slovenská energetika je jednou z piatich najmenej emisných v EÚ. “Dnes máme možno 85 % zdrojov na výrobu elektriny bezemisných a naším cieľom je niektoré zdroje na reguláciu sústavy zachovať,” dodal.
Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, veľké slovenské spoločnosti, ako napríklad DUSLO, urobili všetko, pretože ide o ich peniaze. “Sú “Mercedesom“ vo svojej oblasti”, povedal zástupca MH s tým, že ich ďalší redukčný potenciál (znižovania emisií) je veľmi nízky a ak sa bude ešte znižovať bezplatné prideľovanie povoleniek, ťažko hľadať riešenia, aby tieto spoločnosti zostali konkurencieschopné.
Aj v súvislosti so správou exšéfa ECB Maria Draghiho vníma Petrovič ako problém vysoké ceny energií v EÚ v porovnaní napríklad s USA. Preto treba prijať opatrenia, ktoré pomôžu konkurencieschopnosti priemyslu, čo pomôže riešeniam iných oblastí, keď priemysel a hospodárstvo budú napredovať, dodal.
Očakáva, že krajiny, ktoré nechcú jadro, sa môžu v energetike vydať buď cestou OZE alebo využívania plynu. “V rámci fosílnych palív je plyn najmenej emisný, takže bez plynu v najbližšej dobe nevidím nejaké riešenia” podotkol zástupca MH, ktorý v tejto súvislosti spomenul aj využívanie moderných plynových kotlov a prípadné prehodnotenie zastavenia podpory pre ne, minimálne v prípade zraniteľných skupín obyvateľstva, ktoré by inak využívali oveľa viac znečisťujúce zdroje vykurovania.
V rámci veľkej energetiky bude mať plyn naďalej svoje opodstatnenie, domnieva sa Petrovič. “V rámci smernice o energetickej efektívnosti vidíme na postupe pri účinných centrálnych zdrojoch tepla, kde je ešte plyn akceptovaný v súčasne nastavených pravidlách. Pri využívaní plynu je centrálny zdroj účinný,” pripomenul zástupca MH.
Ciele znižovania emisií a poškodzovanie konkurencieschopnosti
Keďže stále funguje voľná alokácia kreditov pre emisie skleníkových plynov najmä pre CO2 aj v oceliarskom priemysle, pri plnej kapacite výroby potrebujeme ročne dokúpiť zhruba 3 mil. ton povoleniek, konštatoval Miroslav Kiraľvarga s tým, že zvyšok dostávajú zatiaľ zdarma. “Zvyšok sa však stále zmenšuje a ak nebudeme nič robiť, budeme musieť dokupovať stále viac. Zmenšovanie ide na úkor času a zavedenia tzv. CBAM – Mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach EÚ,” vysvetlil. V prípade dokúpenia 3 mil. ton – a cena už bola viac ako 100 € za tonu – tak ide o náklad 300 mil. €. “A ešte sme nič neurobili,” poznamenal zástupca US Steel s tým, že aj pri cene 60 € ide o 180 mil. € nákladov.
Pri produkcii 4 mil. ton ocele ročne je jednoduché (300:4 alebo 180:4) dopracovať sa k sume, o ktorú je na tom US Steel horšie, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť voči konkurentom z krajín mimo EÚ, povedal Kiraľvarga. Keď dovezú svoju oceľ, pričom nemuseli platiť za kredity, nemajú náklad cca 70 € na tonu vyrobenej ocele, pretože kredity nemusia nakupovať, uplatniť alebo zaplatiť. Situácia sa má zmeniť zavedením CBAM, na základe ktorého sa bude platiť za dovezený uhlík, ale až v roku 2026.
V testovacej fáze musí spoločnosť reportovať za všetky dovezené suroviny a produkty z krajín mimo EÚ, ako uhlík doviezla, či bol spoplatnený v krajine pôvodu mimo EÚ. Ak nebol, koľko uhlíka doviezla. “No zatiaľ nevieme, koľko sa bude platiť a ako nám znížia povolenky,” povedal Kiraľvarga s tým, že postupne to bude degradovať. V roku 2030 má byť voľná alokácia nulová. To znamená, že ak spoločnosť dovtedy zotrvá pri dnešnom spôsobe výroby, 100 % kreditov si bude musieť nakupovať sama. To pri 8 mil. emitovaných ton znamená, že spoločnosť sa stane úplne nekonkurencieschopnou voči dovozu z tretích krajín, pokiaľ tento dovoz nebude spoplatnený rovnako, ako keď US Steel platí za povolenky, zdôraznil Kiraľvarga.
Petr Bláha uviedol, že spoločnosť DUSLO už dávnejšie splnila rámec znížiť emisie o 60 % stanovený pre rok 2030. Kým pred 10-11 rokmi emitovala viac ako 2 mil. ton, minulý rok to bolo len 738 000 ton, ale ďalšie zníženie je náročné. “A teraz narážame na tie importy zo zahraničia,” konštatoval Bláha.
Upozornil, že cena plynu alebo elektriny sa skladá z ceny samotnej komodity a poplatkov stanovených zo strany ÚRSO, ako sú TPS, TSS a ďalšie, v prípade zemného plynu ich nie je toľko. Bláha porovnal slovenskú situáciu s českou. “Keby sme išli podľa českej legislatívy pri výške stanovených poplatkov, na troch komoditách, elektrine, zemnom plyne a vode ušetríme 20 mil. € ročne,” vyčíslil s tým, že k prvému januáru je tak slovenská prevádzka oproti českej v mínuse 20 mil. €, hoci ho neskôr v priebehu roka, vďaka „modernému“ čpavku doháňa.
Bláha poukázal na pokles počtu veľkých producentov minerálnych hnojív v Európe s kapacitou nad 500-tisíc ton ročne. V roku 2022 ich bolo 398. Po covide a energetickej kríze ich zostalo len okolo 270-280, pričom najväčší z nich odchádzajú z Európy do USA alebo do Číny. Okrem vysokej ceny povoleniek je za tým aj skutočnosť, že napr. V USA dostane producent po vybudovaní nového závodu, na základe platnej legislatívy, dotáciu 83 USD na tonu, pokiaľ ukladá CO2 do podzemných štruktúr.
DUSLO sa vo svojej produkcii venuje aj organickej chémii a množstvo komponentov dováža z Číny, pričom čínski producenti sú ochotní deklarovať “zelenú” metódu produkcie, s využitím OZE, pretože “papier znesie všetko” Bláha si preto myslí, že CBAM nebude mať žiadny efekt, ale keďže je legislatíva takto nastavená, musia ju reflektovať. Míľniky Green Dealu v roku 2030-35 však považuje za nedosiahnuteľné z technologického aj z technického hľadiska.
CCS a CCUS
Technológie zachytávania, ukladania a využívania uhlíka patria v rámci Green Dealu medzi podporované. MŽP prišlo s iniciatívou, podľa ktorej by malo byž zavádzanie CCS a CCUS firmami podporované z Envirofondu.
SPP podľa Martina Rybára takéto riešenie podporuje, keďže zemný plyn sa nedá rýchlo nahradiť uhlíkovo neutrálnymi alternatívami, ako sú napríklad biometán či vodík. “CCS je cesta, ktorá by umožnila naďalej vo veľkej miere využívať zemný plyn a zároveň zabezpečiť uhlíkovú neutralitu,” vysvetlil. Riešenie je však technologicky náročné a bez podpory z verejných zdrojov takéto projekty nie sú z biznisového hľadiska realizovateľné.”Technologický gap je tak veľký, že je potrebná významná podpora zo strany štátu alebo EÚ pre tieto technológie,” dodal.
Podľa Bláhu sú diskusie o využití CCS a CCUS na Slovensku len v ranom štádiu. Musí ísť o absolútne bezpečnú technológiu a je to aj otázka veľkých kapitálových aj prevádzkových investícií, nehovoriac o potrebe veľkej EIA a absolútnej bezpečnosti úložiska.
US Steel zachytáva v procese výroby koksárenský, vysokopecný aj ocelarenský plyn, ktoré následne využíva vo vlastnej energetike spolu so zemným plynom na výrobu tepla a elektriny. Až spaľovaním tohto mixu vznikajú emisie, ktoré vie US Steel detekovať a dali by sa zachytávať, ozrejmil Kiraľvarga. Nie je však zatiaľ jasné, čo s prepraveným a uskladneným uhlíkom. Podľa predstaviteľa US Steel nie je známe, že by celosvetovo, vo veľkom ekonomickom meradle, existovala vyspelá technológia zachytávania uhlíka, ktorá by bola zároveň ekonomicky akceptovateľná.
Dostatok elektriny za prijateľnú cenu
Dekarbonizácia prinesie zvýšený dopyt po elektrine, konštatoval Ján Petrovič z MH, ktoré pripravuje dokument o primeranosti zdrojov na Slovensku. Odhady spotreby sa pohybujú od 35 cez 40 až po 50 TWh ročne, ak by sa priemysel dekarbonizoval elektrifikáciou, čiže všetky palivá by nahradil elektrinou.
US Steel považuje pri svojom dekarbonizačnom pláne, spolu s verejnými zdrojmi, za rozhodujúci predpoklad koncovú cenu elektriny porovnateľnú s tou, ktorú majú konkurenti. Podobne ako Petr Bláha aj Miroslav Kiraľvarga poukázal na príklad Francúzska, kde majú sektory hnojív aj ocele dohodnutú cenu komodity na úrovni 42 € za MWh, kým na Slovensku je to 90 a viac, pričom zaznievajú hlasy, že na Slovensku nie je možné dosiahnuť takú cenu ako vo Francúzsku, rovnako členskom štáte EÚ, napriek tomu, že SR čiastočne vlastní Slovenské elektrárne. ”Ak to na Slovensku nepôjde, energeticky náročný priemysel tu nemá budúcnosť,“ zdôraznil Kiraľvarga.
Podľa Martina Rybára cena komodity môže ísť dole, ale treba brať do úvahy veľké výkyvy produkcie OZE. V SR je inštalovaných 600 MW fotovoltaiky. V lete sa počas peakov v slnečných dňoch produkovalo 300 MW a v zime len 50 MW, vyčíslil Rybár s tým, že od prírodných podmienok sú závislé aj veterné zdroje. “To je jeden z hlavných problémov pri vyrovnávaní kapacity siete. S tým súvisí aj smart riadenie bilančných skupín, agregácia. Tam je cesta, ktorá by mohla výrazne pomôcť pri znížení poplatkov súvisiacich s celkovou cenou energie,” dodal.
DUSLO si elektrinu vyrába z dvoch fotovoltaických zdrojov, každý 1 MW, ale potrebuje pre svoje potreby 270 000 MW. Preto chystá projekt druhej najväčšej fotovoltaickej elektrárne v SR, ku ktorej už má EIA. Bláha poukázal na paradox, pri ktorom spoločnosť platí prenosové poplatky aj za elektrinu, ktorú si sama vyrobí a spotrebuje vo vlastnom areáli. “To je iba na Slovensku,” podotkol.
Elektrinu si vyrába aj US Steel zo spomínaných zachytávaných plynov, zemného plynu a prípadne uhlia, pri čom však produkuje uhlík. Navyše, po prechode cez dekarbonizačný projekt už tieto plyny k dispozícii mať nebude, preto si nebude vyrábať ani vlastnú elektrinu a bude odkázaný na dodávateľa. “Hľadáme partnera na dodávku elektrickej energie. To znamená nielen objem, ale aj cena,” dodal Kiraľvarga.
Budúcnosť zemného plynu
Aj národný klimatický a energetický plán sa venuje tomu, ako a kde bude využívaný zemný plyn, konštatoval Ján Petrovič s tým, že hoci plán sa zameriava na obdobie do roku 2030, sú z neho zrejmé aj dimenzie presahujúce tento rok. Dôležitá je však aj energetická bezpečnosť a bezpečnosť dodávok. EÚ by aj podľa Draghiho správy mala využiť svoju pozíciu jedného z najväčších svetových nákupcov plynu pri dosiahnutí priaznivejšej ceny, dodal Petrovič.
Zemný plyn bude ešte dlhú dobu významnou súčasťou energetického mixu, uviedol Rybár s tým, že plyn sa bude spotrebúvať v energetike na vyvažovanie OZE, ako aj v priemysle. Paralelne s tým sa treba pripravovať na nízkouhlíkové plyny, biometán a vodík. SPP je nielen dodávateľ plynu, ale aj energií, takže veľké investície pripravuje aj do OZE, či už do vetra alebo do fotovoltaiky. “Ale základný odkaz jednoznačne je, že s plynom počítame do budúcnosti naďalej,” dodal Rybár.
“My očakávame, že najbližších 10 rokov budeme mať dostatok plynu za najnižšiu možnú cenu komodity a najnižšie možné distribučné a prenosové poplatky,” povedal Miroslav Kiraľvarga.
Petr Bláha tiež vyjadril v tomto smere optimizmus. Pri pohľade na štruktúru nielen priemyslu niet podľa neho alternatívy, než ďalej pokračovať s plynom, hoci si netrúfol odhadnúť, či 10, 15 alebo viac rokov. Aj s ohľadom na sektor hnojív, ktorého dostatočná produkcia podmieňuje dostatočnú poľnohospodársku produkciu, je presvedčený, že zemný plyn musí zostať základným médiom a všetko ostatné budú alternatívy.
