Brusel 21. augusta 2026 – Európa považuje vodík, špeciálne tzv. zelený, vyrobený s pomocou obnoviteľných zdrojov energie, za jeden z pilierov svojej energetickej transformácie, pričom ho plánuje využívať najmä v ťažko dekarbonizovateľných sektoroch priemyslu či dopravy. Plány týkajúce sa vodíkových potrubí sa postupne začínajú formovať a prvé úseky plánovanej siete s dĺžkou približne 30 000 kilometrov sú už dokončené a pripravené na začatie prevádzky. Vývojári však čelia realite energetickej transformácie v Európe, ktorá zastavila infraštruktúrne projekty a posunula harmonogramy ich rozvoja, konštatuje vo svojom článku portál analytickej, ratingovej a dátovej spoločnosti S&P Global.
Prvé dodávky vodíka v rámci plánovanej siete European Hydrogen Backbone by sa mali začať v roku 2027 na menších úsekoch miestnych sietí, pričom väčšie úseky budú prepojené približne od konca tohto desaťročia, očakávajú developeri.
„Výroba vodíka sa nemusí nevyhnutne nachádzať tam, kde bude umiestnený dopyt,“ povedala Lucie Boost, generálna tajomníčka združenia Gas Infrastructure Europe, v rozhovore pre Platts, ktorý je súčasťou S&P Global Energy. „Výroba bude umiestnená tam, kde je k dispozícii veľké množstvo obnoviteľnej elektriny. Bude potrebné prepojiť regióny s dostatkom obnoviteľných zdrojov s regiónmi, kde je veľký dopyt,“ dodala s tým, že potrubia ponúkajú nákladovo efektívnu možnosť prepravy a skladovania energie, najmä v porovnaní s elektrinou.
„Dodávky potrubím sú stále najlacnejším spôsobom prepravy vodíka vo veľkom meradle naprieč Európou,“ povedal v tejto súvislosti Matthew Hodgkinson, senior hlavný analytik spoločnosti S&P Global Energy.
Roky 2027 až 2030 predstavujú počiatočnú fázu vývoja projektov pre mnohé projekty, uviedla Boost, pričom druhé kolo investícií je naplánované do roku 2035. Veľká časť siete bude využívať prerobené potrubia na zemný plyn. Rozvoj bude pokračovať „skokovo“, myslí si generálna tajomníčka GIE, nie lineárne. „Vidíme, že rozvoj napreduje prostredníctvom národných a cezhraničných projektov,“ doplnila. GIE koordinuje iniciatívu European Hydrogen Backbone, ktorú rozvíjajú prevádzkovatelia prepravných sústav plynu v celej Európe, pripomenul spglobal.com.
Realizované kroky
Pokiaľ ide o konkrétne úseky, portál uviedol, že prevádzkovateľ prepravnej sústavy Gascade Gastransport GmbH dokončil prvých 400 kilometrov nemeckej vodíkovej siete v decembri 2025 a počiatočné rezervácie kapacity v rámci plánovanej národnej siete prekročili očakávania.
Dokončený a naplnený bol začiatkom roka 2026 aj prvý úsek vodíkového potrubia v holandskom Rotterdame, pričom prevádzka spojená so zásobovaním rafinérie Pernis spoločnosti Shell sa má začať do konca roka, zatiaľ čo ďalšie úseky potrubia sa budujú aj v Belgicku.
Viaceré spoločnosti podpísali rozsiahle dohody o odbere vodíka prostredníctvom potrubia, pričom rafinérsky sektor je významným prvým zákazníkom pre obnoviteľný vodík spolu s potenciálnym dopytom zo strany výrobcov ocele a ďalších priemyselných spoločností, dodal portál spglobal.com.
Konfrontácia s realitou
Napriek plánom a postupnému pokroku je zavádzanie vodíkovej siete brzdené oneskoreniami vo výstavbe, ako aj prekážkami na strane financovania či politiky, pričom niektoré pôvodné plány boli odložené alebo kompletne zrušené.
Napríklad plánované potrubie z Nórska do Nemecka bolo v roku 2024 zrušené po tom, čo spoločnosti Equinor a Shell zastavili projekty výroby nízkouhlíkového vodíka v Nórsku. V Holandsku zas viedli oneskorenia navrhovaného vodíkového potrubia Delta Rhine Corridor k tomu, že spoločnosti Vattenfall AB a Copenhagen Infrastructure Partners P/S stiahli svoj projekt obnoviteľného vodíka Zeevonk s výkonom 560 MW z aukcie dotácií organizovanej Vodíkovou bankou EÚ.
Európska sieť bola pôvodne plánovaná tak, aby do roku 2030 dosiahla viac ako 31 000 km, ale harmonogramy jej výstavby sa posunuli, keďže vývojári zápasia s neistým dopytom a oneskoreniami projektov. „Očakávalo sa, že do roku 2030 bude fungovať,“ povedala pre spglobal.com Boost. „Potrebujeme však legislatívu. Táto legislatíva musí byť implementovaná na národnej úrovni,“ zdôraznila.
Hodgkinson z S&P Global Energy poznamenal, že väčšina infraštruktúrnych plánov zostáva vo fáze posudzovania uskutočniteľnosti, pričom vývojári čakajú na objasnenie definícií obnoviteľného vodíka a národných cieľov súladu. „Hlavný rozvoj v roku 2026 sa sústreďuje na konkrétne prepravné trasy spájajúce jeden zdroj dodávok a jedného odberateľa,“ povedal. „Potrubné siete sa pravdepodobne budú v strednodobom horizonte rozvíjať okolo priemyselných klastrov a výrobných centier, pričom pravdepodobne potrvá najmenej 10 rokov, kým bude k dispozícii rozsiahla sieť,“ odhadol.
Boost upozornila, že hoci EÚ vytvorila rámce, praktické každodenné podrobnosti ešte musia stanoviť členské štáty.
Očakávaný harmonogram dodávok infraštruktúry sa posunul do nasledujúceho desaťročia. Najnovšia správa Európskej siete prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ENTSOG) o desaťročnom pláne rozvoja siete identifikovala iba 23 % projektov, ktoré majú byť uvedené do prevádzky do roku 2029, v porovnaní so 74 % plánovanými predtým. Napriek tomu prevádzkovatelia tvrdia, že veľká časť projektov vodíkovej infraštruktúry — približne 95 % — by mala byť stále dokončená do roku 2035.
Prekonávanie prekážok
Problémy, ktorým čelia vývojári infraštruktúry, siahajú od diskusií o tom, či prebudovať potrubia prepravujúce zemný plyn alebo vybudovať nové potrubia, až po otázky primiešavania vodíka do siete zemného plynu, otázky čistoty a skladovania, povedal Valentin Calfa, poradca pre verejné záležitosti v Gas Distributors for Sustainability, v rozhovore pre Platts. Odberatelia z chemického sektora napríklad potrebujú pre svoje procesy vodík vysokej čistoty, zatiaľ čo iní priemyselní používatelia a prevádzkovatelia prepravných sústav dokážu tolerovať nižšiu čistotu, ozrejmil s tým, že otázka, kde v systéme sa čistota vodíka zvýši a kto za to zaplatí, zostáva nevyriešená.
Dopyt po zemnom plyne sa ukázal ako odolnejší, než sa pôvodne predpokladalo v čase, keď boli plány vodíkových potrubí prvýkrát navrhnuté, a podobne sa posunuli aj potenciálne harmonogramy prechodu infraštruktúry na alternatívne využitie, konštatoval spblobal.com.
Sieť obnoviteľného vodíka by mohla zvýšiť odolnosť elektrizačnej sústavy, znížiť potrebu flexibility elektriny a potrebu budovania diaľkových elektrických vedení, uviedla Boost z GIE, pričom dodala, že je potrebný holistický prístup k infraštruktúre energetickej transformácie. „Musíme prijímať informované rozhodnutia a budeme toho schopní iba vtedy, ak budeme mať prístup založený na sektorovej integrácii,“ dodala.
Vodíková sieť však niečo stojí. Platts 3. augusta stanovil cenu dlhodobého odberu obnoviteľného vodíka v severozápadnej Európe na 6,60 € za metrickú tonu (7,64 USD/mt), čo predstavuje približne 4 €/mt príplatok oproti konvenčnému vodíku. „Nejde o to, aby to bolo lacné, ale aby to bolo čo možno najlacnejšie riešenie,“ povedala Boost. „Potom však musíme porovnať túto cenu s cenou nečinnosti,“ uzavrela pre spglobal.com.