Brusel 3. júna 2024 – Občania Európskej únie (EÚ), zasiahnutí v posledných piatich rokoch viacerými krízami, budú od štvrtka do nedele (6. 6.-9. 6.) hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Voliči sa budú rozhodovať uprostred obáv z vysokej inflácie, rastúcich cien energií a vojny „pred ich dverami“. Prieskumy naznačujú posun doprava a môže sa stať, že klimatické opatrenia, dôležitá súčasť európskej politiky v končiacom sa volebnom období, sa budú presadzovať ťažšie. Nová Európska komisia bude tiež čeliť komplikovaným geopolitickým vzťahom s Čínou, kľúčovým výrobcom, ktorý prispieva k dodávateľským reťazcom čistých technológií v EÚ. Téme sa venoval portál spglobal.com.
Súčasná EK pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej, ktorá opäť kandiduje, od roku 2019 ohlásila sériu významných energetických a klimatických zákonov, počnúc Európskou zelenou dohodou a prísľubom urobiť z Európy prvý uhlíkovo neutrálny kontinent. Na ceste k tomuto cieľu sa blok v pláne „Fit for 55“ zaviazal znížiť emisie o 55 % do roku 2030.
Silný dôraz na uhlíkovú neutralitu narušila energetická kríza, ktorá nasledovala po invázii Ruska na Ukrajinu začiatkom roku 2022. Na základe ďalšieho plánu, REPowerEU, blok takmer ukončil dovoz ruského potrubného plynu a nahradil ho skvapalneným zemným plynom najmä z USA či potrubnými dodávkami z Nórska a z iných zdrojov.
REPowerEU sa tiež snažil ďalej urýchliť zavádzanie čistej energie a zameral sa na kľúčové prekážky, akými sú povoľovanie a súvisiaca byrokracia.
Cieľom zákona Net-Zero Industry Act je zas riešiť závislosť od Číny pri technológiách pre produkciu čistej energie, ako sú solárne panely a batérie, pripomenul spglobal.com.
Zmena naratívu
Rastúce náklady na energiu a vojna v susednej EÚ na Ukrajine zmenili postoje voličov a náladu v Bruseli. Postoje ku klimatickej politike sú zároveň v popredí predvolebných kampaní.
Podľa najnovších prieskumov sa zastúpenie politických blokov obhajujúcich klimatické opatrenia po vytvorení nového parlamentu zmenší. Straty by mohli utrpieť najmä frakcie Zelení a Renew Europe, zatiaľ čo pravicové skupiny by mali získať viac mandátov.
„Žiadna strana okrem extrémistov sa nechce vzdať všetkej práce vykonanej v rámci Zelenej dohody,“ povedal Maximo Miccinilli, senior viceprezident a šéf pre energetiku a klímu v bruselskej komunikačnej firme FleishmanHillard. Naratív sa však podľa neho zmenil a poslanci predstavujú zelenú politiku ako liek na ekonomické a bezpečnostné výzvy.
„Agenda sa posunula z „potrebujeme čo najviac dekarbonizovať“ na „moment, musíme udržať priemysel pri živote a musíme financovať budúci priemysel na kontinente,“ povedal Miccinilli, ktorého tím pracoval pre spoločnosti venujúce sa OZE aj pre iných priemyselných hráčov.
Zatiaľ čo von der Leyenovej Komisia predložila sériu ambicióznych klimatických a energetických zákonov, nová exekutíva bude musieť implementovať veľkú časť tejto legislatívy a dohliadať na jej transpozíciu do legislatívy členských štátov, uviedol spglobal.com.
Dekarbonizácia vykurovania
Jednou z oblastí, kde sa to stalo zrejmým, je dekarbonizácia vykurovania. Mám pocit, že načasovanie povinnosti pre spotrebiteľov nie je správne, pokiaľ štát bude znášať všetky náklady,“ povedala Coralie Laurencin, vrchná riaditeľka tímu pre politiku energetiky a klímy v S&P Global Commodity Insights.
Nedávne príklady poskytlo napríklad Nemecko, ktoré oslabilo povinnosti pre spotrebiteľov pri výrobe tepla z OZE, Francúzsko, ktoré ukončilo diskusie o zákaze plynových kotlov či Spojené kráľovstvo, ktoré ustúpilo od návrhu na zavedenie tepelných čerpadiel pre spotrebiteľov používajúcich na vykurovanie olej, povedala Laurencin.
OZE v centre pozornosti
V rámci REPowerEU sa EK zaviazala urýchliť povoľovanie OZE v celom bloku, ale v niektorých krajinách implementácia zaostáva. „Nový EP a nová Komisia môžu mať vplyv na nariadenia, ktoré priamo ovplyvňujú spotrebiteľov: trh s uhlíkom pre budovy a dopravu, zákaz áut so spaľovacími motormi od roku 2035 a možno aj dekarbonizované teplo,“ myslí si Laurencin, ktorá pripomenula, že nová EK musí tiež navrhnúť cieľ zníženia emisií do roku 2040.
Zatiaľ čo nový šéf Komisie je zodpovedný za stanovenie programu na nasledujúcich päť rokov, jeho obsah musí nájsť podporu Európskeho parlamentu a Európskej rady. Podľa niektorých názorov sú postoje veľmi polarizované, hoci sa nedá očakávať, že po voľbách by s veľká väčšina rozhodla ustúpiť od prijatých cieľov.
Časti odvetvia obnoviteľných energií si však kladie otázku, či je možné dosiahnuť cieľ vyrábať 42,5 % energie z OZE do roku 2030. „Nálada je podstatne menej optimistická a nie je to neočakávané, pretože ambície sú vysoké a bude nejaký čas trvať, kým sa naplnia,“ povedala Laurencin.
Napriek tomu sa v sektore OZE veľa zlepšilo, či už v oblasti povoľovania, zvýšenia cieľov inštalácie nových zdrojov či ich akceptácie, napríklad v prípade veterných elektrární. Podľa hovorcu WindEurope Christopha Zipfa je sektor v dobrej pozícii aj z hľadiska bezpečnosti a cenovej dostupnosti.
Vzťahy s Čínou
Posun nastal aj v geopolitickom pozadí energetických dodávateľských reťazcov.
Zákonom o znižovaní inflácie USA zaviedli množstvo stimulov pre rozvoj a výrobu čistej energie, ktorým EÚ nedokáže konkurovať. Americký zákaz obchodu s čínskymi solárnymi panelmi navyše zvýšil ich nadmernú ponuku v Európe, na čo doplatili miestni výrobcovia, ktorí vo veľkom padajú.
Ďalším testom bude americké zvýšenie ciel na čínske elektromobily a ďalšie čisté technológie, ktoré nedávno predstavila Bidenova administratíva.
„Európa nemá toľko energetických zdrojov ako USA a nemôže si dovoliť vyrábať všetko na domácom trhu,“ povedala Laurencin. Net-Zero Industry Act sa podľa nej zameriava skôr na diverzifikáciu dodávateľskej základne než na zákaz obchodu a vychádza z presvedčenia že Európa sa musí spoliehať na dovoz. „Prohibičné“ americké clá dostanú EÚ pod tlak, aby presadila svoje vlastné, napísal bruselský think-tank Bruegel.
S Čínou zápasí aj veterný sektor. Európske dodávateľské reťazce majú problémy s výrobou množstva potrebného na splnenie cieľov inštalácie do roku 2030, povedal Zipf. WindEurope medzitým lobuje proti čínskym výrobcom turbín, ktorí dovážajú zariadenia do bloku, ako aj tým, ktorí zriaďujú závody v Európe, uzavrel spglobal.com.