Brusel 21. marca 2024 – Pokles veľkoobchodných cien zemného plynu v Európe na úroveň pred ukrajinskou vojnou a väčšie využívanie obnoviteľnej energie povzbudzuje viac energetických spoločností, aby sa zbavovali silne znečisťujúceho uhlia, ktoré je tak postupne čoraz viac vytláčané z energetického mixu. Niektorí analytici v tejto súvislosti hovoria o pomerne veľkému prechodu z uhlia na plyn v posledných mesiacoch a očakávajú pokračovanie tohto trendu v krajinách, ktoré disponujú uhoľnými aj plynovými kapacitami, resp. majú vysokú produkciu uhlia a súčasne infraštruktúru na dovoz plynu. Téme sa venovala agentúra Reuters.
Európske ceny zemného plynu vzrástli v roku 2022 a začiatkom roku 2023 v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, čo podnietilo mnohé spoločnosti k návratu k relatívne lacnejšiemu uhliu práve v období, keď sa ho región snažil postupne vyradiť, aby tak prispel k splneniu svojich klimatických cieľov.
V súčasnosti sa však ceny preklopili späť v prospech využívania zemného plynu na výrobu elektriny, čo umožnilo návrat k trendu odchodu od uhlia, konštatuje agentúra Reuters.
Európske ceny plynu, ktoré klesli od začiatku tohto roka približne o 15 % v dôsledku miernej zimy a bohatej ponuky, sú o 90 % nižšie ako rekordné maximá zaznamenané v roku 2022. Odlišná je situácia na medzinárodnom trhu s uhlím, kde ceny čierneho uhlia z neruských zdrojov v marci vzrástli potom, ako bol ruský exportér SUEK zaradený na sankčný zoznam Spojených štátov.
Zatiaľ čo ceny uhlíkových povoleniek v EÚ zostúpili z rekordných maxím vyše 100 eur za tonu CO2zo začiatku roka 2023, museli by klesnúť až na 47 eur za metrickú tonu alebo nižšie, aby vysokoúčinné uhoľné elektrárne v prvom štvrťroku 2024 boli schopné nahradiť nízkoúčinné plynové elektrárne, čo vyzerá byť momentálne nedosiahnuteľné, poznamenal analytik Marcus Ferdinand z dátovej a analytickej spoločnosti Veyt pre Reuters.
Referenčné ceny uhlíka v EÚ sa v súčasnosti obchodujú za približne 61 eur za tonu.
„V posledných mesiacoch došlo k pomerne veľkému prechodu z uhlia na zemný plyn. V roku 2023 sme videli jasný dôkaz veľkého posunu v prechode z uhlia na plyn, ktorý pokračoval aj v roku 2024,“ povedal Fabian Skarboe Roenningen, viceprezident pre obnoviteľné zdroje a energiu v poradenskej spoločnosti Rystad Energy.
Roenningen navyše dodal, že tento rok očakáva väčší prechod z uhlia na plyn v tých krajinách, ktoré disponujú uhoľnými aj plynovými kapacitami, ako sú Nemecko, Poľsko a Holandsko, rovnako ako v štátoch, ktoré majú na jednej strane vysokú produkciu uhlia, a súčasne aj prepravnú kapacitu na dovoz zemného plynu, teda napríklad Česká republika, Grécko, Rumunsko a Bulharsko.
Výroba elektriny z uhlia a plynu
Mnohé európske krajiny – vrátane Francúzska, Španielska, Talianska a Británie – už uhlie buď úplne vyradili, alebo majú obmedzený priestor na rozsiahly palivovú zmenu z uhlia na zemný plyn.
Dvaja hlavní spotrebitelia uhlia v regióne, Nemecko a Poľsko, zaznamenali za posledný rok pokles podielu uhlia na výrobe elektriny, čo znamená, že tak nadviazali na trend z roku 2021, ktorý bol prerušený v krízovom roku 2022, uviedla agentúra Reuters.
Zatiaľ čo v prípade Poľska uhlie zostáva hlavným palivom pri výrobe elektrickej energie, január a február priniesli silný posun v prospech plynu a obnoviteľných zdrojov, ukázali údaje poľských a európskych prevádzkovateľov energetických sietí.
Výroba elektriny zo zemného plynu v Poľsku vzrástla v prvých dvoch mesiacoch roku 2024 medziročne o 32 %, zatiaľ čo spotreba čierneho uhlia a hnedého uhlia klesla za rovnaké obdobie o 15, resp. 10 % podľa, vyplýva z odhadov poľského energetického think-tanku Forum Energii.
Pokiaľ ide o Nemecku, prevádzkové marže tamojších uhoľných aj plynových elektrární sú výrazne záporné, takže sú v prevádzke väčšinou v špičkách, keď sú ceny elektriny vyššie, uviedol analytik ICIS Stefan Konstantinov pre agentúru Reuters. Opakované prerušenie prevádzky vodných a jadrových elektrární, ktoré Európa zažila v roku 2022 z dôvodu nízkych hladín riek a výpadkov francúzskych jadrových elektrární spôsobených poruchami a údržbou, by mohlo tieto marže zmeniť na kladné, ale v krátkodobom horizonte sa to zdá byť nepravdepodobné, a to najmä v prípade jadrových zdrojov, dodal analytik.
V roku 2023 spotreba hnedého uhlia v nemeckom energetickom mixe v roku 2023 klesla o 26,8 TWh na najnižšiu hodnotu od roku 1963 na úrovni 81,2 terawatthodín (TWh), zatiaľ čo výroba elektriny z čierneho uhlia klesla o 21,4 TWh na 36,8 TWh, čo je najnižšia hodnota od roku 1955, ukázali údaje inštitútu Fraunhofer, uzavrela agentúra Reuters.
Ilustračné foto: Plynová elektráreň Emsland ©Andre Laaks Essen RWE AG