Brusel 14. augusta 2024 – Európa naďalej presadzuje vodík ako palivo budúcnosti a jeden z nástrojov dekarbonizácie rôznych sektorov s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Napriek viacerým výzvam na strane výroby aj dovozu sa vo svojom úsilí sústreďuje najmä na „zelený“ vodík vyrobený elektrolýzou vody s využitím elektriny dodanej obnoviteľnými zdrojmi. Podľa niektorých názorov by pri budovaní vodíkovej ekonomiky vo veľkom meradle mohol pomôcť prírodný vodík, ktorého zásoby boli v posledných rokoch objavené vo viacerých častiach sveta vrátane Francúzska. Odvtedy hľadajú hľadači v celej Európe ďalšie ložiská a žiadajú väčšiu verejnú podporu ich úsilia. Téme sa venoval portál euractiv.com.
Začiatkom júla Európsky dvor audítorov ostro kritizoval „nerealistické“ ciele EÚ pre nízkouhlíkový vodík, ktoré sú podľa EDA „riadené politickou vôľou“. Audítori vo svojej správe konštatovali, že Európska komisia pred stanovením cieľov EÚ v oblasti výroby a dovozu vodíka z obnoviteľných zdrojov nevykonala dôkladné analýzy. „V praxi sa ukázalo, že ciele EÚ boli príliš ambiciózne: na základe dostupných informácií od členských štátov a z oblasti priemyslu je nepravdepodobné, že ich EÚ do roku 2030 dosiahne. Komisia nestanovila žiadne ciele EÚ v oblasti nízkouhlíkového vodíka,“ poznamenala správa.
Bez ohľadu na to, či boli ciele primerané alebo nie, kontinentu v rámci cesty EÚ k uhlíkovej neutralite stále výrazne chýbajú zásoby vodíka na skladovanie energie, výrobu alternatívnych palív alebo nahradenie plynu v priemyselných aplikáciách.
V tejto súvislosti rastie záujem o prírodný vodík, produkovaný podzemnými chemickými reakciami. Podľa najnovších štúdií je lacnejší, menej uhlíkovo náročný ako vodík vyrábaný z obnoviteľných zdrojov alebo jadrovej energie a jeho zásoby sú potenciálne bohaté.
Pre všetky tieto dôvody sa takzvaný „prírodný“, „geologický“, „pôvodný“ alebo „biely“ vodík stal predmetom mediálneho boomu v júni 2023, keď bolo na severovýchode Francúzska objavené odhadované ložisko 45 miliónov ton vodíka. Francúzsko – viac ako dvojnásobok množstva, ktoré by sa malo ročne spotrebovať v EÚ do roku 2030.
Zo všetkých týchto dôvodov bol takzvaný „prírodný“, „geologický“, „natívny“ alebo „biely“ vodík predmetom mediálneho boomu v júni 2023, keď Française De l’Énergie a výskumníci z GeoRessources našli na severovýchode Francúzska, v Lotrinskej banskej panve, doteraz najväčší európsky objav bieleho vodíka. V hĺbke 110 metrov sa nachádza ložisko s odhadovanými zásobami 45 miliónov ton, čo je viac ako dvojnásobok očakávanej ročnej spotreby EÚ v roku 2030 Nález nebol kontaminovaný korozívnymi plynmi a dá sa ľahko separovať. Ako ďalší krok vtedy prieskumníci avizovali vŕtanie do hĺbky 3000 metrov, kde sa očakáva čistota vodíka dosiahne 90 percent.
Od minuloročné objavu sa v Európe rozmohli povolenia na výskum a prieskum. V samotnom Francúzsku prezident Emmanuel Macron oznámil „masívne investície“ na preskúmanie potenciálu tohto zdroja energie.
Rok pokroku vo Francúzsku
Známky pokroku sú podľa euractiv.com sľubné. Päť mesiacov po spomínanom objave bola v novembri vydaná prvá licencia na prieskum pre lokalitu na juhozápade krajiny, pričom vŕtanie sa predpokladá do dvoch rokov.
V súčasnosti sa spracováva päť ďalších povolení pre lokality po celom Francúzsku. Iné projekty sú však predmetom priemyselného tajomstva, povedal pre Euractiv Christophe Rigollet, geológ z poradenskej spoločnosti CVA Group, ktorá sa podieľa na niekoľkých z týchto projektov.
Európske úrady by podľa neho mali požiadať ropné a plynárenské spoločnosti, aby poskytli svoje údaje o stave podložia kontinentu. Po Nouvelle-Aquitaine (juhozápad) a Bretónsku (severozápad) by aj región Bourgogne Franche-Comté (stredovýchod) mal čoskoro začať s prieskumom svojho podložia, povedal Rigollet.
Regionálny záujem následne podnecuje celoštátny záujem, čoho dôkazom je Macronova priama účasť a financovanie národného projektu na zlepšenie metód identifikácie takýchto zdrojov.
Vláda navyše minulý rok v apríli spustila štúdiu s cieľom identifikovať oblasti s vysokým potenciálom. Prvé výsledky sa očakávajú koncom roka 2024, resp. začiatkom roku 2025, uviedol Nicolas Gonthier, vedúci asociácie Earth2, zoskupenia európskych organizácií zameraných na prírodný vodík.
Európska úroveň
Hoci Francúzsko je v prípade bieleho vodíka hlavnou európskou hybnou silou, zvyšok Európy nezaostáva, o čom svedčí viac ako desiatka projektov roztrúsených po celom kontinente.
Na východe Nemecka je projekt, ktorý v súčasnosti posudzuje francúzska spoločnosť 45-8 Energy. Na severovýchode Španielska by sa malo do konca roka začať vŕtanie v prvej lokalite krajiny, ktorá dostala povolenie, na poli Monzón v severovýchodnom regióne Aragon. Jeho zásoby sa odhadujúc na 1,1 mil. tony.
Minulý november oznámila britská ťažobná spoločnosť zmluvu o prieskume vo východnej Európe bez toho, aby špecifikovala miesto. V Albánsku tento rok vo februári francúzski vedci objavili potenciálne veľké ložisko, zatiaľ čo fínske úrady zverejnili mapu, ktorá ukazuje koncentrácie prírodného vodíka v niekoľkých plynových vrtoch.
V Poľsku orgány zaviedli právny rámec pre prieskum prírodného vodíka vlani v septembri, hoci zatiaľ neboli identifikované žiadne projekty.
Ďalšie rozvíjané projekty sú na Islande, Srbsku, Švédsku, Nórsku, na Ukrajine a v Kosove.
Mapovanie a podpora
Clean Hydrogen, verejno-súkromné partnerstvo pod vedením EÚ podporujúce vodíkové aktivity, plánuje vo svojom pracovnom programe na rok 2024 financovať mapovaciu štúdiu o potenciáli prírodného vodíka na európskej úrovni. Nicolas Gonthier zo spoločnosti Earth2, podobne ako ďalšie zainteresované strany, chce, aby sa projekt spustil pred koncom roka 2024.
Vedecká komunita dnes ešte nemá úplne vhodnú metodiku na hodnotenie vodíkového potenciálu Európy, pripúšťa Rigollet z CVA.
Okrem toho je to prvý krok smerom k „označeniu“ prírodného vodíka v pravidlách zelenej taxonómie EÚ. To by malo určiť, ktoré investície možno považovať za „udržateľné“ – niečo, čo zainteresované strany požadujú a čo Komisia tiež zdôraznila.
Podľa predstaviteľa EK, ktorého Euractiv požiadal o komentár, zatiaľ neexistujú žiadne dôveryhodné údaje. Vo februári však komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simson uznala možnosť, že definícia nízkouhlíkového vodíka v taxonómii EÚ – menej ako 3,38 kilogramov ekvivalentu CO2 na kilogram vodíka – „by mohla zahŕňať prírodný vodík“.
Zjednodušenie administratívnych procesov, ako je vydávanie povolení, a zvýšenie verejných dotácií by podľa výskumníkov a priemyselných hráčov tiež mohlo prispieť k dynamike sektora.
Hoci niektoré politické opatrenia možno prijať už teraz, potrvá určitý čas, kým bude známy plný potenciál prírodného vodíka. Prvé európske vrty vo Francúzsku sa očakávajú najskôr koncom roka 2028, uzavrel euractiv.com.