Bratislava 24. februára 2021- Spoločnosť Eustream sa chce stať lídrom v pripravenosti na prepravu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov. Očakáva, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska môže ísť o zaujímavé riešenia a investičné príležitosti. Naďalej však platí, že zemný plyn bude ešte dlho zohrávať dôležitú úlohu v energetickom mixe a dekarbonizačných snahách, pretože vďaka nemu vieme dosahovať environmentálne benefity za rozumné náklady. V podcaste Otvorene o plyne to povedal generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič. „Pripravujeme sa na to, aby sme v prípade, ak vývoj pôjde týmto smerom, boli ako jedni z prvých pripravení prepravovať čistý vodík, a to aj vo veľkých objemoch. Popri tom samozrejme budeme naďalej prepravovať najmä zemný plyn. To, v akých množstvách sa bude prepravovať vodík, bude závisieť od vývoja, kde je dnes ešte veľa otáznikov, a ktorý nebude závisieť od nás. Našou povinnosťou je ale byť pripravení na všetky alternatívy,“ upozornil Ňukovič s tým, že Eustream ťaží z unikátneho prepravného systému pozostávajúceho zo štyroch až piatich paralelných línií.
„Dnes nám to pomáha zvyšovať efektivitu prepravy, no do budúcna to otvára priestor napríklad na vyčlenenie jednej samostatnej línie len na prepravu čistého vodíka. Nebudeme musieť stavať žiadny nový prepravný koridor, s komplikovanými povoleniami či zásahmi do životného prostredia,“ vysvetlil generálny riaditeľ spoločnosti. Koncom januára Eustream uspel v národnej výzve dôležitých projektov európskeho spoločného záujmu (IPCEI) s projektom H2Infrastructure. Chýba mu už len súhlas Bruselu, aby sa dostal na tento dôležitý zoznam. „Ide o spoločný projekt spoločností Eustream, SPP-distribúcia a Nafty, ktorý má detailne identifikovať všetky potrebné kroky na to, aby bolo slovenské plynárenstvo stopercentne pripravené na prepravu, distribúciu a skladovanie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, a to v rozsahu, aký bude závisieť od skutočného rozvoja ostatných európskych iniciatív. Vďaka tomuto projektu budeme mať koncentrované know-how a všetky potrebné podklady na prijatie zodpovedného rozhodnutia o presnej podobe implementačnej fázy,“ zdôraznil Ňukovič.
Samotný projekt je rozčlenený na osem rokov s viacerými fázami. „Každá zo spoločností má na starosti inú oblasť, Eustream prepravu vodíka, SPP-distribúcia jeho distribúciu a NAFTA možnosti skladovania. V prvom kroku pôjde o laboratórny výskum materiálov. Následne plánujeme vybudovať testovací areál, kde budeme v reálnych podmienkach testovať dosah vodíka na konkrétne potrubia, zvary, kompresorovú technológiu. Súčasťou areálu bude aj výroba zeleného vodíka z obnoviteľných zdrojov, čo neskôr môže slúžiť na vyvažovanie siete a uskladňovanie zelenej energie v pomerne zaujímavých množstvách,“ spresnil Ňukovič, ktorý upozornil na iniciatívu Európskej komisie 2×40 GW. Tá počíta s tým, že do roku 2030 EÚ inštaluje na svojom území elektrolyzéry na výrobu zeleného vodíka s výkonom 40GW a rovnaké množstvo vznikne v jej susedstve, v Severnej Afrike a na Ukrajine. „Evidentne je tu jasný európsky smer uvažovania o vodíkovej budúcnosti. Pokiaľ by sa táto iniciatíva zrealizovala, mohla by tu byť príležitosť prepravovať zaujímavé objemy vodíka,“ konštatoval Ňukovič.
Eustream chce do projektu zapojiť aj univerzity a ďalších partnerov. „Vidíme potenciál v prepojení možných producentov so spotrebiteľmi. Slovenské elektrárne dokončujú jadrové bloky v Mochovciach. Tie môžu byť využité aj na výrobu vodíka vo veľkých objemoch, ktorý bude potrebné prepraviť a distribuovať k veľkým odberateľom, ako US Steel, Duslo, Slovnaft či štyri veľké automobilky. Naša línia zároveň prechádza južným Slovenskom, kde sú lepšie podmienky pre fotovoltiku, čo zase vytvára ďalšie možné synergie. Toto všetko zohľadňujeme do budúcnosti,“ uviedol Ňukovič.
Preprava vodíka má v súčasnosti viaceré úskalia. Jeho molekuly sú omnoho menšie ako molekuly zemného plynu. Vodík je aj podstatne výbušnejší plyn. Zároveň ten istý objem vodíka obsahuje oproti zemnému plynu len asi tretinu energie, čo je potrebné zohľadňovať pri plánovaní kapacít. Eustream sa preto chce zamerať na testovanie a prípravu celej infraštruktúry. „Na základe toho potom budeme presne vedieť, čo vieme využiť, a kde budú potrebné dodatočné investície. Nanovo budeme tiež musieť vypracovať bezpečnostné štandardy a prevádzkové pravidlá. To isté sa týka zásobníkov aj distribúcie. Napríklad pri distribúcii je zhoda v tom, že je možné bez akýchkoľvek úprav primiešavať do siete do troch percent vodíka. Hoci je to relatívne malá časť, pri veľkosti siete sú to už celkom zaujímavé objemy potenciálne uskladniteľnej zelenej energie. Aj toto môže byť zaujímavý výstup, do akej miery môže naša sieť slúžiť ako obrovská batéria zelenej energie,“ dodal na záver Ňukovič.
Celý podcast s Rastislavom Ňukovičom si môžete vypočuť na týchto platformách:
Soundcloud:
Anchor:
Spotify: