Žilina 13. júna 2024 – Svet smeruje k vysnívanej zelenej energii, ale stále sa k nej ešte musí prepracovať. Súčasné možnosti dekarbonizácie vrátane zemného plynu treba využívať ako medzistupeň na ceste k zelenej budúcnosti. Technológiu budúcnosti predstavuje aj vodík, ktorý má v porovnaní s batériovými možnosťami viaceré prednosti, či už pokiaľ ide o väčšie objemy alebo možnosti uskladnenia a sezónneho využitia. Na konferencii SPNZ „Technické výzvy slovenského plynárenstva“ v Žiline to povedal riaditeľ spoločnosti Ipesoft Florián Kevický.
Na margo nereálnosti scenárov dekarbonizácie priemyslu úplnou elektrifikáciou a faktu, že bez plynu to nepôjde, Kevický poznamenal, že tak to jednoducho je. Pripomenul dohody z Paríža z roku 2020, ako aj ďalšie, týkajúce sa rokov 2030 či 2050. „Do zelenej Európy sa nám chce aj nechce. Aj by sme chceli mať krásnu zelenú krajinu, ale stojí to veľa peňazí, námahy, odriekania a presviedčania ľudí, čo je komplikované,“ uviedol riaditeľ Ipesoftu.
To isté sa podľa neho deje v priemysle. „Keď krajiny s najvyspelejším priemyslom s najväčšou pridanou hodnotou dnes nemajú odpovede na to, ako vyplniť tú medzeru (medzi výrobou a spotrebou elektriny), môžeme sa o tom baviť, ako dlho chceme, ale skončí to pri uhlí alebo pri plyne. Ešte si môžeme položiť otázku, prečo pri uhlí a prečo pri plyne. Aj to má politické pozadie, ale rácio tam nie je,“ konštatoval Kevický.
Je podľa neho možné baviť sa o tom, aký zmysel má nasilu vyrábať zelenú elektrinu pre rôzne sektory priemyslu. Pripomenul začiatky automobilizmu, keď sa benzín predával v lekárňach vo fľašiach. „Keby sme dnes prišli s vodíkovými autami a mali by sme liter vodíka vo fľaške a dojazd 20 km, keďže viac ciest nebolo, asi by sa nám to nepáčilo,“ povedal s tým, že išlo o medzistupeň.
„Máme vysnívanú zelenú energiu a svet k nej speje, lebo zo Slnka k nám príde toľko energie denne, ktorú by sme neminuli za 100 rokov. Ale to je stav, ktorý je niekde ďaleko a my sa k nemu musíme dostať. Tak tých pár rokov alebo desiatok rokov musíme „kupovať benzín vo fľašiach,“ poznamenal Kevický. „Môžeme sa dnes pozerať na elektrické autá ako na úplnú hlúposť, Ja som išiel na dovolenku elektromobilom do Chorvátska a druhýkrát by som už nešiel, bola to katastrofa pre mňa aj rodinu. Pritom som fanúšik všetkého nového. Ale chápem, že to tak musí byť a raz budem mať elektrické auto, ktoré bude mať reálne dojazd 900-1000 km,“ dodal s tým, že všetko je medzistupeň.
Pripomenul, ako bolo počas energetickej krízy, keď bol nedostatok plynu a ceny boli vysoké, ťažké si predstaviť, že sa od plynu oslobodíme. „Jedna možnosť bola lepšie zorganizovať toky plynu z iných strán a zdrojov, lepšie kombinovať, časovať, lepšie poprepájať existujúce infraštruktúry. Lepšie to využiť s elektroenergetikou. Povedať si toto na plyn ide, toto nejde. A niečo sa dá spraviť,“ tvrdí Kevický.
Je podľa neho otázka, či chceme mať vždy jedno tradičné, lacné riešenie, alebo aj iné. Vývoj nás tlačí do uvažovania, ako to spraviť aj ináč. „Myslím si, že priemysel je dostatočne dynamický na to, aby nejaké riešenie bolo. To, že dnes nemáme odpovede na tieto otázky? Oni prídu, ako ľudia sme kreatívni,“ zdôraznil Kevický.
V súvislosti s budúcnosťou ho ako technika zaujal vodík, jeho možnosti výroby, skladovania a ďalšieho využitia. „Na grafe som vám ukázal, že baterka je super a dokážete na nej parádne zarobiť. Ale nepomôže vám na viac ako niekoľko hodín, resp. na deň,“ uviedol šéf Ipesoftu s tým, že aj najväčšie baterky sa budú robiť v objemoch megawattow, max. ich desiatok, viac určite nie.
Pri vodíku však ide o stovky megawattov, ale aj o sezónne využitie a spread medzi letom a zimou, kde môžu byť vodíkové technológie riešením. „Rád by som sa dožil toho, že budem mať vodíkové auto a že budeme fungovať na takýchto technológiách. Lebo svet ide dopredu tak rýchlo, že to vôbec nevidím ako nereálne,“ uzavrel riaditeľ spoločnosti Ipesoft Florián Kevický.