Paríž/Berlín 14. septembra 2020 – Francúzsko a Nemecko sa spoločne chcú stať globálnymi lídrami vo výrobe zeleného vodíka a plánujú založiť „gigapodnik“ so štátnou podporou. Obe krajiny by naň prispeli sumou 1,5 miliardy eur. Podnik by požiadal o štatút projektu spoločného európskeho záujmu, aby mohol dostávať štátne dotácie. Dva najväčšie štáty Európskej únie sa však rozchádzajú v názore na využitie jadrovej energie. Informuje o tom portál euractiv.com.
Pokrok vo francúzsko-nemeckej vízii spoločnej výroby vodíka malo priniesť piatkové (11. 9.) neformálne stretnutie ministrov financií EÚ v Berlíne. Francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire už minulú nedeľu (6. 9.) oznámil, že on a jeho nemecký náprotivok Peter Altmaier budú rokovať o ďalších podrobnostiach. „Musíme urýchliť francúzsko-nemecké projekty,“ uviedol Le Maire s tým, že obe krajiny by sa mohli spoločne stať lídrami na svetovom trhu s vodíkom.
Francúzska strana predstavila vodíkovú stratégiu minulú stredu (9. 9.) Materiál predpokladá, že krajina v nasledujúcich desiatich rokoch vybuduje elektrolýzne kapacity na úrovni 6,5 gigawatt a vyrobí 600.000 ton zeleného vodíka. Modrý vodík, ktorý sa získava zo zemného plynu zachytávaním CO2, francúzska stratégia nespomína.
Na zvýšenie výroby vodíka vláda prisľúbila počas desiatich rokov 7 mld. eur, z toho 2 mld. eur minulý týždeň v rámci programu obnovy po koronavírusovej pandémii. Tieto financie by mali prúdiť do roku 2022 a podporovať predovšetkým dekarbonizáciu priemyslu.
Podľa euractiv.com predstavuje aktuálny francúzsky prístup k vodíku veľký krok vpred, pretože v roku 2018 vyčlenilo na tieto ciele iba 100 miliónov eur na tri roky.
Ambiciózne vodíkové plány má aj Nemecko. Altmaier v júni, pri predstavovaní národnej vodíkovej stratégie, vyhlásil, že Nemecko sa chce stať „svetovou jednotkou“. Krajina má v úmysle vybudovať kapacitu 5 GW do roku 2030 a 10 GW do roku 2040. Aj keď si Nemecko stanovilo mierne nižší cieľ výroby ako Francúzsko, má v úmysle dovážať veľké množstvo zeleného vodíka zo „slnečných“ krajín. Na importy vyčlenilo 2 mld. eur.
EK vo svojej vodíkovej stratégii z júla navrhla, aby v uvedenom období kapacita dosiahla 40 GW, pričom vyrobiť by sa malo desať miliónov ton vodíka.
Spornou zatiaľ zostáva otázka technológie výroby, tvrdí euractiv.com. Zatiaľ čo Francúzsko plánuje vyrábať vodík s využitím elektriny zo svojich jadrových elektrární („ružový“ vodík), Nemecko túto technológiu odmieta.
V decembri 2019 sa vedúci predstavitelia EÚ nedokázali zhodnúť na tom, či možno jadrovú energiu podľa taxonómie EÚ klasifikovať ako „čistú“. Túto otázku aktuálne skúma Spoločné výskumné centrum EÚ.
Nemecko aj EK sa preto pri svojich stratégiách opierajú o modrý vodík. Podľa Le Maira by sa to však nemalo stať prekážkou. Pri výrobe a dovoze vodíka sa podľa neho uplatňujú rôzne možnosti. „Uvidíme, ako sa naše prístupy môžu navzájom dopĺňať,“ dodal.
Pretože Francúzsko nechce byť závislé na zahraničných vodíkových spoločnostiach, má v úmysle vyrobiť požadovanú technológiu doma. Podľa Le Maira neurobí rovnakú chybu ako v prípade fotovoltaických modulov a nebude dotovať čínskych výrobcov. „To je vylúčené,“ zdôraznil.
Nemecko a Francúzsko už majú prvé skúsenosti so spoločnými projektmi tejto veľkosti. Začiatkom roka ohlásili spoločný „gigapodnik“ na batérie pre elektrické vozidlá, ktorá bude mať základňu v Nersacu a Kaiserslauterne a obe krajiny ju podporia sumou 1,3 mld. eur. .