Paríž 8. decembra 2022 – Obnoviteľné plyny sa v Európe presadzujú a Francúzsko je na ceste k prekročeniu svojich prechodných cieľov na rok 2023 v oblasti vtláčania biometánu do distribučnej siete. Pre euractiv.com to povedala Laurence Poirier-Dietzová, generálnou riaditeľkou spoločnosti GRDF, najväčšieho európskeho distribútora plynu, ktorá očakáva, že vďaka produkcii biometánu bude Francúzsko schopné do roku 2027-28 kompenzovať dovoz ruského plynu.
Francúzsko 21. októbra predstavilo svoj nový plán „Green France Nationa“ na zdvojnásobenie zníženia emisií uhlíka v priebehu nasledujúcich piatich rokov, 2022 – 2027. Poirier-Dietzová pre EURACTIV France zdôraznila, že predosiahnutie takéhoto cieľa „je potrebné mať vyvážený energetický mix“ kombinujúci plyn a elektrinu.
S prichádzajúcou zimnou vykurovacou sezónou podľa manažérky spotreba plynu smeruje k prevýšeniu spotreby elektriny približne v pomere 120 – 140 GW plynu oproti 85 – 95 GW elektriny“. Očakáva sa, že tieto zimné vykurovacie špičky sa zopakujú aj v nasledujúcich rokoch, poznamenala Poirier-Dietzová, podľa ktorej si táto situácia vyžaduje dekarbonizáciu dodávok plynu.
Cieľom Európskej únie je dosiahnuť 100 % obnoviteľného plynu v sieti do roku 2050 , pričom prechodným cieľom je 20 % do roku 2030.
Francúzsko si stanovilo vlastný cieľ, vtlačiť do plynárenskej siete 6 TWh biometánu už v nasledujúcom roku. Za posledné dva štvrťroky sa mu podarilo vtlačiť viac ako 1,5 TWh, vďaka čomu smeruje k prekročeniu svojho cieľa do roku 2023.
Pre Poirier-Dietzovú to znamená, že francúzsky cieľ by mohol byť ambicióznejší. „S 500 zariadeniami na bioplyn, ktoré vtláčajú priamo do plynárenskej siete, máme skutočný náskok,“ povedala. „Vo Francúzsku už produkcia zeleného plynu predstavuje viac ako výkon jadrového reaktora a do roku 2027-2028 budeme schopní kompenzovať dovoz ruského plynu,“ očakáva šéfka GRDF s tým, že na strane EÚ ciele nemôžu byť ambicióznejšie, keďže najväčší spotrebitelia energie – Taliansko, Španielsko a Nemecko – zaostávajú v budovaní nových anaeróbnych digestorov.
Metánové úniky
Plynárenský priemysel EÚ medzitým spochybňuje navrhované nariadenie Európskej komisie o znižovaní emisií metánu zo sektora a kritizuje univerzálne opatrenia, ktoré nezohľadňujú rôzne špecifiká. „Komisia navrhuje jednotné kritériá pre celý reťazec, od výrobcu po distribútora,“ skonštatovala Poirier-Dietzová.
Brusel chce napríklad zaviesť pravidelné kontroly netesností v celej plynárenskej sieti – raz za tri mesiace – hoci „niektoré oblasti si takéto pravidelné kontroly nevyžadujú“. „Systematizácia kontrol len zvýši náklady premietnuté do predajných cien bez toho, aby sa zvýšila úroveň bezpečnosti alebo efektívne znížili emisie,“ upozornila šéfka GRDF s tým, že európske opatrenia sa musia prispôsobiť rôznym infraštruktúram, pričom distribútori plynu ako GRDF žiadajú väčšiu flexibilitu v prístupe EÚ.
Na otázku, prečo Európska komisia neprijala pružnejší prístup ku kontrolám metánu, Poirier-Dietzová odpovedala: „Pretože chce presadiť tvrdú víziu. V skutočnosti však Brusel má málo vedomostí o prevádzkovom systéme plynárenskej siete, ktorý je veľmi technický, a ešte menej o distribučnej časti, ktorá je miestna,“ poznamenala manažérka. „Sme posledný článok v reťazci, najďalej od Bruselu,“ vysvetlila.
Lokálna výroba
Podľa Poirier-Dietzovej predstavuje miestna výroba energie v energetickom prechode cestu vpred. Bude podľa nej fungovať viac zdola nahor, so systémami spätného toku, umožňujúcimi, aby sa miestne vyrobený zelený plyn nasmeroval z distribúcie do prepravy, ktorá ho potom pošle do inej oblasti dopytu alebo skladovania, tak, ako to už funguje v niektorých oblastiach Francúzska.
Poirier-Dietz dokonca vyjadrila nádej, že v budúcnosti bude možné z decentralizovanej výroby exportovať, čo je možnosť, ktorú Komisia vo svojom legislatívnom balíku o plyne vážne zvažuje.
Aby sa tak stalo, miestni volení predstavitelia musia súhlasiť s inštaláciou výrobnej infraštruktúry na svojom území, čo sa vo Francúzsku nie vždy ukázalo ako ľahká úloha, pričom niektorí obyvatelia dedín sú proti výstavbe nových obrovských anaeróbnych digestorov.
Riaditeľka GRDF poukázal na výhody biometánu pre miestnu ekonomiku, pričom v roku 2030 sa v sektore bioplynu očakáva viac ako 50.000 pracovných miest oproti súčasným približne 6000.
Okrem biometánu by miestne úrady vo Francúzsku mohli profitovať aj z výroby a distribúcie vodíka, povedala Poirier-Dietzová, podľa ktorej je „98 % potrubí v distribučnej sieti plynu je pripravených na vodík. Pravdepodobne budeme potrebovať aj čisto vodíkové potrubia pre priemyselné služby.“
Skúma sa aj iná cesta, ktorou je vtláčanie syntetického metánu vyrobeného rekombináciou vodíka a CO2 prostredníctvom procesu metanizácie. „Vodík tak ponúka doplnkový dekarbonizačný potenciál pri optimalizácii energetického systému,“ uzavrela Poirier-Dietzová pre euractiv.com.